fbpx

NRoP 051: Ako si kúpiť auto na podnikanie bez stočených kilometrov

Peter Kurucz - Na rovinu o podnikaní
Peter Kurucz – Na rovinu o podnikaní

Hosť: Peter Kurucz / CEO Auto PDK, Facebook
Moderátor: Moderátor: Erik Lakomý / LinkedIn, Instagram

Preklad do posunkového jazyka: Milena Fabšicová

Produkcia: 2020 (c) Podcast NA ROVINU O PODNIKANÍ
Výroba: Button Media – podcasty a live streamy

O epizóde

Peter Kurucz, zakladateľ Auto PDK, začal pracovať s predajom a dovozom áut už počas podnikania v gastro biznise. Uvedomil si, že kaviareň nie je najlepší biznis plán, a preto sa naplno začal venovať podnikaniu v automobilovom segmente. Dnes jeho spoločnosť dosahuje tržby viac ako 2 mil. € a štyri-krát po sebe sa stala autobazárom roka na Slovensku.

Aký bol jeho začiatok v konkurenčne silnom prostredí, ako sa rozhodovať pri kúpe nového alebo jazdeného vozidla, spôsoby financovania, či ako odhaliť, že jazdené vozidlo je kvalitné a nemá stočené kilometre nájdete v tejto epizóde.

Postup krokov pri dovoze vozidla zo zahraničia:

  1. Pokiaľ ide vozidlo po vlastnej osi (nie na prívesnom vozíku ani kamióne) je potrebné vybaviť  prevozní značky spolu s poistením.
  2. Preklad nadobúdacieho dokladu (kúpna zmluva alebo faktúra) do Slovenčiny. Ideálne podpísať dvojjazyčnú zmluvu.
  3. Kontrola originality s preložšnými dokladmi, cena KO 70 – 100 €.
  4. Technická a emisná kontrola (pokiaľ je vozidlo staršie ako 4 roky), cena TK + EK 70 – 110 €.
  5. Podanie spisu s dokladmi a ich kópiami na Úrad dopravy, ktorý vydá povolenie, ze vozidlo je spôsobilé na jazdu po cestných komunikáciach. Štandardne do 30 dní poplatok 100 €, zrýchlene do 5 dní – 300 €.
  6. Výber PZP, ideálne cez online portál (napr. www.preveruj.sk).
  7. Vydanie EČV a čistopis technického preukazu na Dopravnom inšpektoráte. Sú potrebné všetky dokumenty a potvrdenie o PZP.
  8. Vozidlá, ktoré boli na TK + EK musia so vydanými značkami do 7 dní absolvovať administratívnu kontrolu. Po vykonaní dostaneme nálepky na čelné sklo, cena 30 € pri rovnakej návšteve STK, 50 € na inom mieste.
  9. Dohlásenie EČV do poisťovne, kde bolo uzatvorené PZP, v čo najkratšej dobe.

Jednotlivé úkony môže vykonať splnomocnená osoba. Na tomto linku si môžete stiahnúť vzorový dokument. (.doc) (.pdf)

Linky z podcastu:
O Auto PDK
Rozhovor s Petrom Kuruczom pre Startitup
Projekt Auto PDK deťom

Partneri:
PROSIGHT Slovensko

Podcast NA ROVINU O PODNIKANÍ je súčasťou projektu vzdelávania pod názvom NA ROVINU.ONLINE, ktorý sponzoruje poradenská spoločnosť PROSIGHT Slovensko.

Sledujte nás:
Facebook, YouTube, Instagram, LinkedIn, Feed

Verzia v posunkovom jazyku

Prepis celej epizódy

Erik Lakomý: Pekný deň milí poslucháči. Máme pred sebou ďalšiu epizódu podcastu Na rovinu o podnikaní. Dnes opäť veľmi praktickú tému. Verím, že sa vám posledná epizóda páčila, hlavne čo sa týka nastavenia finančného plánu, kontroly a ďalších veľmi praktických vecí z finančného manažmentu. Dneska tá téma bude trošku iná, dneska sa pobavíme o autách. Pobavíme sa o tom, ako získať auto do svojho podnikania a čo všetko nás čaká pri tomto procese, aké sú nástrahy a aké sú všetky náležitosti, ktoré k tomu potrebujeme. Predo mnou už sedí hosť, zakladateľ spoločnosti Auto PDK. Môžem len spomenúť, že za rok 2019 tržby cca jeden a pol milióna euro. Verím, že za rok 2020 to bolo ešte vyššie. To nám povie už náš hosť a preto vítam Petra Kurucza. Dobrý deň.

Peter Kurucz: Dobrý deň prajem a ďakujem pekne za pozvanie.

Erik Lakomý: Tak možno rovno povedzte aký bol ten rok 2020, či sa vám podarilo zvýšiť tržby, ako ste to vy videli, lebo tá situácia nebola veľmi jednoduchá.

Peter Kurucz: Bohužiaľ tá situácia teda vôbec nebola jednoduchá, v podstate podľa našich kalkulácií sme za celý rok, čo je dvanásť mesiacov, mali zhruba tie štyri mesiace zatvorené, takže na to reálne podnikanie nám naozaj ostával v podstate čas dve tretiny z toho celku. Aj napriek tomu sme teda tie tržby naše dokázali zvýšiť. Momentálne sme zhruba – nemám to ešte presne zrátané, určite niekde dva milióny a viac. Takže našťastie, aj vďaka teda našim zákazníkom a vďaka tomu, že nás vyhľadávajú sme dokázali nejakým spôsobom udržať stabilitu firmy alebo dokonca ju ešte o niečo pozdvihnúť, aj keď priznám sa, očakával by som trošku väčší rast, ale samozrejme bavíme sa o tom, že by to bolo za normálnych okolností a nie v čase pandémie.

Erik Lakomý: Tak to je obdivuhodné že už vôbec za týchto podmienok čo boli, a takisto asi aj veľa vecí s predajom áut je spojených s napojením na väčšie ekonomiky, či už je to Nemecko a okolité krajiny, takže za to klobúk dole, že sa vám aj takto podarilo.

Peter Kurucz: Ďakujeme.

Erik Lakomý: Poďme možno ešte sa trošku vrátiť v čase a pobaviť sa o tom, že ako vy ste sa vôbec dostali k podnikaniu s autami a ako vlastne vznikla vaša firma Auto PDK.

Peter Kurucz: Tak v podstate ja už ako malý chlapec som inklinoval k autám celkovo, či už to bolo teda od malička, úplného malička také to obdivovanie susedových áut na parkovisku až teda po rôzne čítanie časopisov, katalógov, sledovanie auto-moto relácií v televízii. Tým že aj môj otec bol v podstate fanúšik áut a nebol síce v tejto profesii nejakým spôsobom začlenený, ale mal rád autá, mal rád rýchle autá, mal rád pekné autá, takisto aj on ako malý chlapec zbieral veľmi veľa katalógov aj keď v tej dobe to bolo omnoho omnoho ťažšie, ale napríklad dodnes ich má. Takže zrejme tam boli aj nejaké tie gény. No a v podstate čím viac sa rozvíjal trh s tými autami, pribúdali nové a nové modely, ktoré ma fascinovali, začal som si pozerať aké sú rozdiely medzi autami, začal som si rôzne technológie študovať a tak ďalej, no a napokon teda ako mladý chlapec, keď už som bol vo veku že sa mohol robiť vodičák, v mojom prípade to už bolo že sa dal robiť od sedemnástich, tak samozrejme moja prvá prosba na rodičov bola teda taká, že: Prosím, prosím, ideme do toho, že chcem strašne vodičák. No a chvalabohu teda som vyrastal v takých pomeroch, že teda otec si to dovoliť mohol, tým že rodičia boli rozvedení, tak tie pomery v ktorých som vyrastal boli také, že na jednej strane sme žili – nechcem povedať že v chudobe, ale v skromných pomeroch, a na druhej strane to bolo také, že tiež to nebolo bohatstvo, ale bol taký priemer, čo naozaj vtedy veľa ľudí nemalo a veľa mojich spolužiakov si ten vodičský preukaz nemohlo urobiť, pretože jednoducho rodičia na to nemali peniaze, takže si to dorábali až neskôr, no a ja teda vďaka môjmu ocinovi som túto možnosť mal. No a po absolvovaní autoškoly teda samozrejme som bol ešte väčším nadšencom áut, pretože môcť jazdiť to bolo pre mňa naozaj že nebo.

Erik Lakomý: A aké bolo vaše prvé auto, na ktorom ste jazdili? To si určite pamätáte 🙂

Peter Kurucz:  Úplne prvé bola Škoda Felicia, na ktorej ma teda ešte učil tatino jazdiť. A následne sme Feliciu mali aj v autoškole. Ale môj ocino razil takú zásadu, že nemôžeš byť dobrý šofér na kvalitnom a drahom aute, pokiaľ si si nevyskúšal tie najhoršie, takže istú dobu som si skúšal aj Škodovku 105, potom 120. No ale keď som mal devätnásť rokov tak dostal som v podstate – alebo podedil som po otcovi – vtedajší, dovolím si povedať, že dosť luxusný voz na tie pomery a to bol Renault Laguna, to bol dvojlitrový benzín, čo ako naozaj myslím vtedy to malo niekde okolo stoštyridsať koní, takže to bol naozaj taký trhač asfaltu na tú dobu a na môj vek teda až príliš luxusné auto, ale o to viac som si to vážil. Ale samozrejme otec sa ma snažil motivovať, pretože podmienkou tohto zdedenia bolo dostať sa na vysokú školu, takže mal som veľmi značnú motiváciu, ktorú som teda splnil.

Erik Lakomý: Tak to bolo taká francúzska klasika vo vašom podaní. A čo tá vysoká škola sa podarila nakoniec? Bola to dobrá motivácia?

Peter Kurucz: Ja sa priznám, nedokončil som ju, po dvoch rokoch som to vzdal. Ja som človek, ktorý má veľmi rád priamosť, preto sa snažím aj v takýchto výstupoch hovoriť k veci, bez zbytočných omáčok a keď si jednoducho niečo myslím, či už teraz, či v biznise, či doma, tak to tak aj poviem. Pretože vysoká škola ma naučila jednu vec, za tie dva roky, že diplomacia nie vždy je úplne najlepšie riešenie. Ja osobne, nemôžem povedať, že mám problém s autoritami, ale niekedy mi vadí, pokiaľ sa ľudia naozaj vyvyšujú nad vás bez naozaj reálneho dôvodu, vo všeobecnosti aj keď ten dôvod je, myslím si že nikto by sa nemal nad nikoho vyvyšovať. A bohužiaľ u mňa to bolo tak, že som bol jediný v ročníku, kto bol teda z Bratislavy, všetci boli mimo bratislavskí, jediný som mal auto, jediný som už v podstate v tej dobe zakladal s.r.o.-čku alebo mal krátko fungujúcu s.r.o.-čku, čo teda vadilo značne mojim spolužiakom a teda zjavne asi aj niektorým profesorom, ktorí – ktorých správanie bolo bohužiaľ nadradené. Bolo viac ako nadradené, až to vyvrcholilo v druhom ročníku do takej miery, že teda druhý ročník som si zopakoval, čiže v podstate celkovo som na tej škole strávil tri roky. A istý nemenovaný pán profesor ma nenechal prejsť, myslím že tam bola vtedy ekonomika, nejaké účtovníctvo…

Erik Lakomý: Čo to bola za škola?

Peter Kurucz: Ekonomická univerzita v Bratislave.

Erik Lakomý: Tak to sme na tom podobne, tiež ju mám vyštudovanú.

Peter Kurucz: Môžeme to povedať nahlas. Dokonca fakulta hospodárskej informatiky. No a páni profesori, ktorí študovali celý život jednu jedinú problematiku, alebo jednu jedinú tému a v tom vynikali, hej, tak mali ten pocit, že jednoducho treba to dať pocítiť aj tým študentom a naozaj to správanie bolo mnohokrát úplne zbytočné, úplne zbytočne vás dehonestovali, kazili vám akúkoľvek nejaké nadšenie, nejakú chuť do učenia, a ja som v podstate tú vysokú školu nevnímal nijak pozitívne a obzvlášť tým, že som nemal podporu spolužiakov, nakoľko jednoducho tam bohužiaľ bola tá materiálna závisť, čo som do dnešného dňa nepochopil, pretože selektovať ľudí podľa toho čo majú, nemajú mi príde až nie úplne ľudské. Ja som toto nikdy nerobil a tak som sa rozhodol jednoducho, keď mi istý pán profesor po troch razoch čo som prišiel na skúšku a dovolím si povedať, že aspoň prejsť ma mohol nechať, tak mi poznamenal niečo v štýle, že peniaze nie sú všetko a že jednoducho mám sa zdokonaliť v tom čo robím, tak vtedy som si povedal, že okej, v poriadku.

Erik Lakomý: Tak vtedy ste dali vlastne nejaké – odhlášku zo školy, alebo ako to mám nazvať a išli ste robiť to, v čom ste naozaj dobrý, hej?

Peter Kurucz: Áno, ono to – my sme neboli žiadna bohatá rodina, my sme jednoducho – môj otec, čo je môj obrovský vzor, si všetko naozaj vybojoval, ja som bol toho svedkom, veľmi tvrdou prácou, pretože môj otec bol zamestnaný ešte dávno dávno v obchodnej komore, kde strávil xy rokov až kým nezačal teda podnikať, a jeho podnikanie bolo zo začiatku naozaj také, že chodil autobusmi, mne sa venoval cez deň, po nociach pracoval, kanceláriu mal doma a teda samozrejme vtedy už v tom čase boli naši rozvedení, ale keďže vtedy som uňho býval nejaký ten týždeň a potom som zase týždeň u mamy a tak ďalej, tak teda naozaj ja môžem so všetkou cťou povedať, že môj otec to čo má dnes a to čo mal pred pár rokmi už nadobudnuté, je veľmi veľmi tvrdou prácou, čo mnohí z podnikateľov čo začali podnikať po revolúcii absolútne nepoznajú, pretože bohužiaľ celkovo v podnikaní aj dnes mladí ľudia očakávajú oveľa viac ako môžu dostať. Neuvedomujú si to, že pokiaľ chce niekto vybudovať naozaj prospešnú firmu, ktorá nevydrží len päť rokov a potom ju zavrú, tak musí na tom dlho dlho pracovať a kým sa dostaví to ovocie, ono to nejaký čas trvá.

Erik Lakomý: No presne preto aj my robíme tento podcast, lebo chceme aj ľuďom povedať, že to podnikanie nie je že človek sedí na stoličke, pije kávu a nič nerobí a zarába peniaze, ale je to fakt tvrdá drina a tvrdá práca a to ovocie prichádza až po niekoľkých rokoch, ideálne v jednotkách rokov, niekedy to príde až v desiatkach rokoch. Takže to je super že ste mali takýto vzor už od mladosti a asi aj preto ste sa vydali tou cestou podnikateľa a tam možno by som rovno aj napojil na tú otázku že ako vy ste sa vôbec dostali k podnikaniu? Keď si to tak ja zhodnotím celkovo ten trh vlastne s ojazdenými autami alebo s kúpou a predajom áut bol vnímaný a možno stále je vnímaný ako takí kvázi autíčkari, keď to môžem takto na rovinu povedať, ktorí chcú ľudí nejakým spôsobom oklamať a nie často dostanú za tie peniaze aj takú hodnotu, akú majú dostať. Ako vy ste to vnímali v tých začiatkoch?

Peter Kurucz: No ono začiatky sú pre každého ťažké. Ja v tom veku som vlastne ani len netušil do čoho idem a tak to aj vyzeralo, pretože moje prvé podnikanie nesúviselo priamo s autami. Moje prvé podnikanie bolo otvorenie si kaviarne a coctail baru, čo bolo vtedy v strašnej móde a bohužiaľ po štyroch rokoch to podnikanie dopadlo katastrofálne, poučil som sa na veľmi veľa chybách, ale súčasne popri tomto som teda už pomaličky začal obchodovať s tými autami, alebo respektíve skôr som sa učil, pretože som mal mnoho kamarátov a ja ako mladý chalan som vyrastal skôr v staršej partii, takže tí ľudia naozaj mali o päť, o desať rokov viac odo mňa. Tak som sa snažil nejak tak pridružovať a pozerať a vnímať to celé a popritom si riešiť tú svoju kaviareň, ktorá ale bohužiaľ dopadla ako dopadla. To treba povedať na rovinu, bol som mladý, hlúpy, absolútne som netušil do čoho idem a dodnes môžem vďačiť opäť môjmu otcovi, ktorý keby mi vtedy nepožičal peniaze, tak neviem čo by som robil.

Erik Lakomý:  Ako sa hovorí, že kaviareň sa otvára, až keď je zarobené…

Peter Kurucz: Viete čo, v dnešnej dobe by som už do gastra v živote nikdy nešiel a obzvlášť v tejto dobe ešte, ktorá je teraz. Ale tie prvotné začiatky zase súvisia s mojim ocinom, ktorý ma brával na obchodné stretnutia, s ktorým som cestoval po celom, v podstate dá sa povedať po celom Slovensku, takisto som počúval a učil sa od neho ako komunikuje s ľuďmi, pretože on nemal nikdy s nikým problém, on naozaj bol taký ten až niekedy žoviálny typ, ktorý s každým zasrandoval, nebol príliš diplomatický, nebol príliš distingvovaný, jednoducho naozaj taký ten ľudský prístup ku každému a bolo to úplne jedno či to je pekárka, či to je robotník, či to je riaditeľ nejakej banky a toto je to, za čo som ja nesmierne vďačný čo som sa od neho naučil, že dokážem s tými ľuďmi komunikovať nielen na tej profesionálnej úrovni, ale aj ľudsky a to si myslím že je v dnešnej dobe naozaj také nezvyklé, pretože mnohokrát sa mi stáva, keď aj ja prídem do hocijakého obchodu alebo do nejakej inštitúcie – ten prístup je veľakrát fajn, ale dovolím si povedať, že v mnohých prípadoch je až príliš rezervovaný a tam už jednoducho celý ten biznis, ktorý kedysi stál povedzme viac na tej ľudskosti, ako na tých peniazoch, sa to celé za tých pár rokov, ktoré ja podnikám, mám pocit že otočilo a všetci sú už takí len že hrabať si na svojom políčku, starať sa sami o seba a taká tá ľudskosť z toho celého vypršala, to ma veľmi mrzí.

Erik Lakomý:  No a teda prvé bolo gastro, potom ste popri tom začali obchodovať s autami. Ako to celé prebiehalo? Možno tie začiatky? Sú na trhu veľkí hráči? Existujú veľké bazáry, veľké automobilky, showroomy, asi to nebolo jednoduché úplne v tom začiatku. Ako to celé vznikalo?

Peter Kurucz: No u mňa tá východzia pozícia bolo o to ťažšia, že som si so sebou niesol dlh cca milión slovenských korún, ktorý mi vznikol bohužiaľ z tejto kaviarne a preto som teda si povedal, že okej, začnem odznova. Vzhľadom na to, že som chcel dosiahnuť niečo sám, tak som jediné čo povedal, požiadal som o pomoc, vtedy mi otec povedal dobre, požičiam ti posledné peniaze, ale pokiaľ sa nejakým spôsobom v živote nepohneš, tak jednoducho – nechcem povedať, že by na mňa zanevrel, lebo naozaj ako mladý chlapec som porobil kopu hlúpostí a môj otec za mnou vždy stál, to musím povedať jednoducho tým je pre mňa a vždy bude ten najlepší chlap akého poznám, pretože iní rodičia by sa na svoje deti už vykašľali a ja si musím otvorene priznať, že som tých hlúpostí porobil kopu. No a požičal mi vtedy teda aby som sa vrátil k téme – stopäťdesiat tisíc slovenských korún, pamätám si to dodnes. Kúpil som Suzuki Swift, medenej farby a ten som predal s nejakým ziskom, zisk som si dal bokom a teda od tejto doby som naozaj žil veľmi skromne, nikdy som nepočítal s tým, že však ocinko ma z toho vytiahne, ocinko mi pomôže, naozaj môžem povedať že šunku som si mohol dovoliť raz za týždeň, naozaj môj život bol odvtedy veľmi veľmi skromný, pretože to čo sa stalo aj s tou kaviarňou ma veľmi hlboko poznačilo, nielen finančne ale hlavne som si uvedomil, že pokiaľ nezačnem bojovať tak nič nevyhrám. No a takto som postupne, ako sa hovorí otočil jedno auto, dve autá, tri autá, až z toho vzniklo založenie živnosti, robil som to ako súkromná osoba vtedy, ale to bolo ja neviem chvíľku, možno pol roka, potom som si založil živnosť no a na túto živnosť som začal podnikať, začal som si rozširovať svoj sortiment aj na dovozy áut, také tie individuálne čo ešte vtedy boli, čiže zoberiem sa, idem pre auto do zahraničia a tak ďalej, až postupne sa mi teda podarilo prepracovať sa do spolupráce s jednou z  najväčších slovenských leasingoviek operatívnych, to je Arval Slovakia, pre ktorých som ale nebol zamestnanec, bol som tam v podstate ako partner, alebo respektíve aby som sa zle nevyjadril – pracoval som pre nich ako s.r.o.-čka, hej? Čiže ako v podstate človek, ktorého si oni najali na externý odpredaj vozidiel. No a tu som takisto nadobudol dosť veľkú prax, ale po krátkej dobe, myslím že som tam bol ani nie dva roky, neboli úplne spokojní s tým, že zarábam viac, ako oni očakávali, pretože keď sme tam nastúpili, aj s kolegom, s ktorým som tam vtedy pracoval ale s ktorým som sa dopredu nepoznal, tak oni predávali myslím niekde okolo 10-15 áut mesačne, my sme vtedy ten predaj rozbehli niekde 30-40 áut, hej? Čiže v podstate si dovolím povedať, že sme im strojnásobili predaj ale aj teda aj zisky. No a nebolo mi to takto priamo povedané, aby som teda nikomu nekrivdil, ale myslím si, že vzhľadom na to že som mal s nimi nejakú podpísanú zmluvu o spolupráci, tak tie peniažky, ktoré som za to dostával, sa im zdali príliš vysoké, v porovnaní s tým, koľko dostávali ich zamestnanci, takže sme sa rozlúčili no a vtedy som si povedal že okej, toto je tá chvíľa, buď teraz alebo nikdy. Takže som prešiel na s.r.o.-čku, medzitým sa mi samozrejme nejaké peniažky podarilo našetriť, postupne som mal štyri, päť, šesť, sedem áut a snažil som sa už potom zarábať aj na takých tých vedľajších veciach, hej? Medzitým som získal kontakty ja neviem čo sa týka autofólií, poistenia, poznal som chalanov servisákov, hej? Čiže v podstate tí ľudia, ktorí cezo mňa kúpili auto, vedel som im doporučiť že áno tam choďte, títo vás neoklamú. Samozrejme tí chalani z vďačnosti mi dali nejakú tú korunu navyše, hej? Neboli to žiadne vysoké provízie, alebo že by si tých klientov okrádali, to v žiadnom prípade nie, bola to skôr ich vďačnosť, lebo som im tých ľudí dohadzoval. No a tam to nebolo o ničom inom, len naozaj o tom životnom štýle, že naozaj tie peniažky si šetriť a nerobiť to tak, ako to robieva veľa slovenských podnikateľov, že zarobím prvé peniaze, kúpim si hneď to najdrahšie auto, aby všetci videli, že som frajer. A naozaj ísť s rozumom do každej investície a poriadne si premyslieť pre a proti a veľa sa pýtať, veľa sa pýtať ľudí, ktorí v tom niečo dosiahli v tom obore, veľa sa pýtať ľudí, ktorí majú skúsenosti, nehanbiť sa, lebo je kopu ľudí, ktorí sa nespýtajú a robia si tak ako oni uznajú za vhodné a potom to zle skončí.

Erik Lakomý: Spomínali ste, že nie je to len čisto o tej kúpe a predaji toho samotného automobilu, je to aj o službe, či už je to poistenie, či už je to fólie alebo iné, vlastne nejaké komplementárne produkty k tomu. Čo je akoby možno aj také premostenie na to, že je to služba, ktorú poskytujete ľuďom, takže to bude o nejakom ľudskom prístupe a o vzťahoch. Ako hodnotíte možno férové vzťahy na tomto automobilovom trhu, ako to funguje v porovnaní s inými konkurenčnými firmami alebo s ľuďmi, s ktorými máte vy skúsenosti?

Peter Kurucz: Tak ono základ všetkého podľa mňa je, keď ku vám príde zákazník, musí sa cítiť dobre. Nebude sa nikdy cítiť dobre, pokiaľ tam budú sedieť zdutí ľudia, ktorí sú zdutí, lebo málo zarábajú. A toto je alfa omega všetkého, že veľa zamestnávateľov nedokáže oceniť svojich ľudí, ktorí im vyrábajú v podstate ten zisk, ktorý im zabezpečuje chod tej firmy. Pretože ono je síce fajn, že ja som niečo vybudoval, pracoval som dlhé roky na tom, aby som to vybudoval, ale koniec koncov, tí ľudia ktorých máme jednoducho nám tvoria gro tej firmy. Tam narážam na problémy aj napríklad teraz počas korony – vec ktorú ja osobne nikdy nepochopím, nechcem menovať autorizovaného predajcu, aby som sa náhodou niekoho nedotkol, ktorý má naozaj niekoľko pobočiek po Slovensku a prišla prvá vlna korony a oni svojich ľudí, ktorí zarábali veľmi slušne, zrazu skresali z platov na zhruba nejakých štyristo-päťsto euro, a to bolo prvý mesiac, čo sa jednoducho táto vlna prejavila. Čo ja pokladám absolútne za katastrofálny prístup jedného majiteľa firmy, pretože keď niekto pre vás pracuje xy rokov, vyrába vám peniaze, je voči vám lojálny a vy sa pri prvom probléme k nemu takto postavíte, to je podľa mňa úplne že, to je neakceptovateľné jednoducho, hej? Čiže tam veľakrát sa stane, že je tá fluktuácia ľudí medzi nami, či už sme autorizovaní dealeri nových áut alebo teda predajcami jazdených, lebo tieto sféry majú k sebe dosť blízko, treba tam mať nejaké technické znalosti, čo sa týka áút, lebo bez toho to jednoducho nejde. Takže ako som spomínal, ten úvod taký keď k vám niekto vojde jednoducho musí byť pozitívny. A ten pozitívny dojem nerobíte len vy ako majiteľ firmy, robia ho predovšetkým vaši ľudia. Pokiaľ sú nespokojní, pokiaľ tam je zlá atmosféra, niečo nefunguje, tak ten dojem tí ľudia nebudú mať nikdy dobrý, takže tie pravidlá, celý ten proces toho chodu firmy je na vás, aby ste nastavili tak, aby boli všetci spokojní a mali jednoducho dôvod na to, aby boli aj prívetiví voči tým klientom.

Erik Lakomý: Takže ľudia je taký základ pre vás a mať dobre postarané o ľudí, s ktorými spolupracujete, takisto aj o zákazníkov. Čo sú možno ešte také hlavné veci, čím by ste sa možno odlíšili od iných, že my to robíme inak?

Peter Kurucz: No, v každom prípade, môžem v mnohých veciach povedať, že to robíme inak, pretože u nás je základom férovosť, u nás je základom vždy povedať pravdu a byť k tým klientom úprimní, nikdy ich do ničoho nenútiť, netlačiť, alebo vymýšľať si neexistujúcich zákazníkov, ktorí čakajú na to auto, ktoré oni zrovna chcú a tlačiť ich do kúpy, hej? Lebo ja to poviem úplne na rovinu, dnes dovolím si povedať že viac ako päťdesiat percent slovenského národa, pokiaľ poviete slovo autobazár, tak každého strasie a predstaví si takého nejakého obtlstlého, smradľavého s veľkou reťazou a v nejakej búdke niekde s linoleom, hej? A trávnik plný áut, miesto toho aby to bola nejaká pekná uprataná plocha a toto je to, s čím my bojujeme, pretože momentálne je to šestnásty rok, čo fungujeme na trhu, alebo teda čo respektíve ja podnikám v tejto sfére a celý čas sa snažím o to, aby naozaj to povedomie o autobazároch išlo smerom hore. Dnes je taká doba, že sociálne siete sú, povedal by som v neskutočnom rozmachu a tam tí ľudia prezentujú svoje názory, ale nielen formou recenzií alebo formou nejakých článkov, ale keď si prečítate komentáre, napríklad teraz najnovšie bola ukončená anketa o autobazár roku 2020 a keď robili tejto ankete PR, a študoval som si v podstate pod tými príspevkami, kde ľudí vyzývali na hlasovanie, študoval som si komentáre, tak naozaj si dovolím povedať, že minimálne päťdesiat percent bolo negatívnych, typu z autobazáru by som v živote auto nechcel, stočené a podobné veci, hej? A toto je to, čo mňa strašne mrzí, pretože naši klienti, ktorých už je naozaj na tisíce za tie roky, šíria naše dobré meno a ja strašne verím, že o pár rokov sa dostaneme k tomu, že tí ľudia pochopia, že v tom autobazáre, samozrejme nie v každom, sú minimálne tie podmienky kúpy a hlavne to, keď dôjde k nejakému problému, tak je to určite viac riešiteľné, ako keď kúpia auto niekde na ulici, od súkromnej osoby na pumpe.

Erik Lakomý: Tak v tom vidím možno aj takú paralelu medzi vlastne finančným segmentom a takisto aj tým automobilovým, lebo PROSIGHT, ako sponzor tohto podcastu sa tiež venuje finančným veciam, a tam je to dosť podobné, čo sa týka tej mienky ľudí a ľudia sú často z toho smutní, zdeprimovaní, že ich niekto sa snažil oklamať a je to taký dlhodobý beh na dlhé trate, lebo to asi nezmeníme za rok, tá nejaká mienka či už o nejakom pánovi so zlatou reťazou na nejakom oplotenom vrakovisku s vynikajúcimi autami, alebo to je nejaký finančný poradca, ktorý nemá žiadnu znalosť, tak je to ťažké a trvá to dlho, ale tak verím tomu, že či už u vás alebo vo finančnom segmente sa to postupne mení a postupne sa to láme, a ja len doplním že možno aj to je dôkazom, že vy ste boli autobazár roka ak sa nemýlim 2017, 2018 a 2019, neviem ako skončil 2020, či už sú výsledky, alebo ešte nie?

Peter Kurucz: Áno, áno, zrovna pred dvomi dňami vyšli výsledky a teda som šťastný, že sa nám podarilo opäť obhájiť titul.

Erik Lakomý:  Hej, tak to gratulujem.

Peter Kurucz: Takže, ďakujem pekne a veľmi sa z toho tešíme, lebo naozaj každým rokom je táto anketa populárnejšia a tento rok sme boli takí už menej istí, pretože sa do nej zapojilo myslím jeden a pol násobne viac ľudí ako minulý rok a predajcov na Slovensku je strašne veľa, ale ak môžem, ja by som sa ešte spätne vrátil k tej téme, ktorú sme naposledy rozprávali, lebo chcel by som ešte tam podotknúť jednu vec. Pokiaľ nemáte dôveru ľudí, v tomto segmente, tak nemáte v podstate nič. Pretože tí ľudia vám musia veriť, buď na základe toho že ich niekto odporúči, alebo väčšina tých ľudí vám musí veriť na základe toho, ako sa k nim správate, ako sa postavíte k veciam. A to je napríklad u nás štandardom, keď si u nás kúpi človek auto a poviem napríklad v priebehu týždňa, dvoch, troch mu odíde nejaká súčiastka alebo nejaká vec, ktorá je zákonom daná ako bežne opotrebovateľná, to znamená nevzťahuje sa na ňu záruka na skryté vady, tak my aj napriek tomu tieto veci riešime a týmto klientom tie opravy preplácame. Takisto napríklad aj pri dovoze na objednávku sa snažíme pochopiť tých klientov, že je veľmi ťažké objednať si, alebo zaplatiť si zálohu za vozidlo, ktoré v podstate nevideli, hej? Takže pokiaľ toto vozidlo ku nám príde a má poškodenia typu zjazdené pneumatiky, alebo sú ošúchané brzdy, ktoré treba vymeniť, hej? My toto všetko robíme na svoje náklady, aby ten klient naozaj do toho auta sadol a odišiel po svojom. Aj keď zákon nám to v podstate nijakým spôsobom neprikazuje a toto je práve napríklad to, v čom sme iní, lebo pýtali ste sa, v čom sme iní, tak napríklad toto je to, v čom sme iní od ostatných autobazárov, pretože čo počúvam od klientov tie skúsenosti, že prišli do bazáru, kúpili si auto. Ako náhle odišli z bazáru museli meniť olej, o dva týždne brzdy, o tri týždne turbo a jednoducho z toho auta, ktoré oni mali napríklad vyhliadnuté za desať tisíc euro, tak zrazu sú na dvanástich, trinástich tisícoch. A toto je vec, ktorá sa u nás jednoducho nesmie stať.

Erik Lakomý: Takže nebojíte sa dať niečo naviac tým ľuďom a nejakú pridanú hodnotu nad rámec toho štandardu…

Peter Kurucz: Ja sa toho nemám prečo báť, pretože toto je práve to, čo nás, dovolím si povedať, robí dôveryhodnými a to nie je preto, že to musíme robiť, alebo že sa chceme nejakým spôsobom ukazovať, ale to je to, prečo to tak cítime. Pretože ja keby som si prišiel kúpiť jazdené auto, a viem že som otec rodiny, ktorá má jednoducho nasporených desať tisíc a vie, že väčšiu hranicu jednoducho nemá a teraz kúpim si to auto za desať tisíc a musím doňho najbližších dva, tri mesiace investovať ďalších dve, tri tisíc, mňa by to veľmi hnevalo. A z hľadiska toho, že ani ja som niekedy nemal, tak to viem pochopiť že  jednoducho ten človek niekedy nemá z čoho. Preto mi nedovolí nielen nejaká etika podnikania, ale moja vlastná etika, moje vnútro mi nedovolí človeku predať takéto auto. A ja stále tvrdím aj každému zákazníkovi, pretože mnohokrát dostávame otázku: A nepokazí sa mi to? Ja mu poviem na rovinu, je to stroj, tak ako sa môže pokaziť nové auto, ktoré je zo show roomu, lebo má nejakú výrobnú vadu, takisto sa môže stať niečo aj tu. Ale od toho sme tu my a keď sa naozaj stane niečo, čo je tá skrytá vada, alebo aj keď nie je, a je to veľmi krátko po kúpe vozidla, tak môžete rátať s tým, že sa k tomu nepostavíme chrbtom a toto je vec za ktorou si ja stojím, vkladám do nej svoje meno, takisto o tom svedčia tie recenzie, ktoré máme napríklad na Facebooku. Lebo nie sú tie recenzie o tom, že akí ste úžasní fantastickí, najlepší, ale sú tie recenzie aj o tom – mal som problém, bez problémov vyriešili, zaplatili. A toto je presne to, čo tým ľuďom musíte dať. To nie je o tom, že im niečo kúpite, že im niečo zaplatíte, že sa tvárite na super, úžasných, najlepších. To je o tom, že tí ľudia vám dôverujú, ale vy si tú dôveru musíte zaslúžiť.

Erik Lakomý: Tak takýto prístup sa mi veľmi páči a som rád, že aj v tomto priemysle existujú ľudia, ktorí majú hodnoty na správnom mieste. Ale poďme teda už rovno na nejaké praktickejšie veci. Nás počúva množstvo podnikateľov, ktorí možno podnikajú a potrebujú auto alebo tá podnikateľská činnosť je priamo spätá s nejakým autom. Poďme si to tak rozobrať na drobné a začnime rovno s tým, že či je lepšie kúpiť nové alebo jazdené vozidlo, alebo ako sa na to pozerať?

Peter Kurucz: V každom prípade to je presne to, čo som hovoril v súvislosti so začínajúcimi podnikateľmi. Pri prvých zarobených peniazoch, aj keď môžu byť väčšie, alebo teda tá suma môže byť vyššia, netreba hneď investovať do tých najdrahších vecí. Ja aj napriek tomu, že predávam ojazdené autá som zástancom toho, že nech si človek kúpi nové, ale keď je stabilný, keď vie, že ho to neohrozí, keď vie že teda napríklad nejaký úver, leasing alebo teda nebodaj hotovosť na to vozidlo ho nebude žiadnym spôsobom obmedzovať v tom jeho podnikaní. Ja každému odporúčam pokiaľ začína podnikať – dnes tie jazdené autá nie sú nejako extra drahé a tie ceny oproti novým vedia byť značne odlišné, čiže myslím si, že sa nikomu nič nestane, keď radšej zainvestuje do tej firmy, do toho prostredia tej firmy, ak má nejakú prevádzku, radšej to zveľadiť, radšej urobiť tú prevádzku takou, aby tam bolo príjemne, a okej vydržím sa dva, tri roky voziť na jazdenom a keď sa mi to rozbehne, potom si kúpim drahšie. Samozrejme sú firmy, o tom sa nemusíme rozprávať, ktoré sú veľké, hej? Tam už tá kúpa nového auta je úplne samozrejmá pre nich, ale tam sa bavíme o veľkých stabilných firmách, ktoré sú roky na trhu, ak nie desiatky rokov, hej? Ale naozaj pri tom prvom podnikaní si tie peniažky treba šetriť, pretože treba myslieť aj na to, že ten biznis alebo to podnikanie sa bude nejakú dobu rozbiehať, obzvlášť v tejto situácii a nielen pandemickej, keď je všetkého všade veľa a každý všetko robí, tak je naozaj ťažké uspieť v podnikaní, v biznise, v ktorom už je ďalších xy tisíc podnikov, prevádzok alebo jednoducho ľudí, ktorí robia to isté. Preto im musíte dať niečo navyše a to niečo navyše vždy aj niečo stojí. Takže ja napríklad vám poviem, prepáčte, ja napríklad vám poviem, že ja som si svoje prvé, naozaj svoje auto kúpil v tridsiatich siedmych rokoch. Nové, hej? O novom aute hovorím teda.

Erik Lakomý: Predtým to boli jazdenky, hej?

Peter Kurucz: Predtým to boli autá, na ktorých som jazdil, ktoré sme mali na predaj. Čiže ja som naozaj od svojich v podstate devätnástich rokov odkedy som začal podnikať, povedzme v dvadsiatich dvoch, troch, kedy som už začal tak reálne s tými autami, tak prvé svoje svoje nové auto som si kúpil teda v tých tridsiatich siedmych rokoch a dovtedy som jazdil na tom, čo bolo na bazáre.

Erik Lakomý: Dobre a predsa len mnoho ľudí môže mať nejaké pochybnosti, pretože na nové auto dostanem záruku, mám tam nejaké garancie, iné podporné veci. Ako tieto veci sa riešia, čo sa týka jazdených vozidiel? Je tam nejaká garancia? Dá sa doplatiť nejaká poistka? Prípadne priplatiť?

Peter Kurucz: Ono zo zákona každý predajca vozidiel jazdených je povinný dať garanciu klientovi vo výške, alebo teda pardon v trvaní dvanástich mesiacov. Táto garancia sa týka – je to definované v zákone ako skryté vady alebo teda skryté poškodenia, s tým že je to definované ako súčasti spojené pevne s motorom a prevodovkou. Netýka sa to teda bežne opotrebiteľných vecí, ako sú brzdy, ako sú tlmiče, napríklad ale do tejto kategórie bežne opotrebiteľných vecí spadá aj turbo. Čo veľa ľudí nevie, lebo naozaj dnes  buď pri kvalite nafty alebo benzínu alebo prípadne pri jazde ľudí, najmä teda tých mladších ktorí tie autá nešetria, tak tie turbá odchádzajú skôr, ale na druhú stranu zase nie je to iba vina ľudí, už tie materiály, ktoré sa teraz používajú, už nie sú také, ako to bolo pred pätnástimi rokmi, takže aj tie súčiastky do áut sa menia častejšie no ale v každom prípade každý solídny predajca takúto garanciu má. Čo je veľmi zlé a opäť teraz možno pôjdem proti sebe, ale povieme to úplne na rovinu, slovenské súdnictvo a celkovo právny systém funguje na Slovensku úplne úplne úplne katastrofálne. Je to naozaj hrozné, pokiaľ chcete sa domôcť nejakej pravdy, a z tohto ťažia všetci tí podvodníci, ktorí vám predajú to auto, vedia že naňho majú držať garanciu, nedajbože sa auto stane nepojazdným, vy ich teda zažalujete, až teda keď prídete do toho súdneho sporu, to môže trvať tri, štyri, päť, šesť rokov, za tú dobu auto už nemá cenu a vy aj keď ten súdny spor nedajbože vyhráte, tak aj tak ste päť, šesť rokov bez auta a je to o ničom. Čiže ja tam radím vždy spoliehať sa na takú tú svoju – nechcem nikoho uraziť, sedliacku inteligenciu, ako sa hovorí, nechať si to auto preveriť mechanikom. Každý predajca, ktorý vás nechce oklamať, vám dovolí doniesť si mechanika, zobrať auto do servisu na kontrolu a hlavne si preverí históriu toho vozidla. Pretože dnes už história vozidla je základným faktorom pri kúpe vozidla. Tých stočených áut podľa najnovších štatistík je až jedno z piatich, čo je podľa mňa katastrofálna štatistika, najmä na taký malý štát, ako je Slovensko a tých podvodníkov s autami je tu mnoho, práve preto, že jednoducho tá legislatíva je taká aká je, takže sa človek musí výhradne spoliehať sám na seba.

Erik Lakomý:  Dobre a čo sú také základné veci, ktoré by som mal sledovať, ak si idem kúpiť jazdené auto? Keď sme sa bavili o stočených kilometroch, to je až taký štandard by som povedal, na Slovensku, že auto musí mať stočené. Čo sú ešte nejaké iné také závady, alebo prípadne aj tie stočené kilometre, ako ja si viem overiť, že sú stočené a že reálne to čo tvrdí je pravda?

Peter Kurucz: Vidíte a toto je to najhoršie. Aj vy ste povedali, že je to štandard.

Erik Lakomý: Hej.

Peter Kurucz: A toto je presne to, čo chceme zmeniť. Mali sme aj takú kampaň, volá sa: My nestáčame. Aj v súvislosti s tým web nestacame.sk, pretože sme sa snažili ľudí nejakým spôsobom v tejto problematike uviesť do takého obrazu na čo si dávať pozor, ale možno mnohých nepoteším informáciou, že stočené kilometre sa v mnohých prípadoch nedajú zistiť nijak. Môžete byť najväčší odborník na celom svete, ale dnes už tá technológia je tak pokroková, že dokážu takí tí naozaj machri stočiť auto tak, že na to nikto nikdy nepríde. A napríklad toto je opäť jedna z vecí, na ktorú si ľudia musia dávať pozor, týka sa to veľakrát dovezených áut z Talianska napríklad. Taliansko je známe tým, že nezapisujú, ani v autorizovanom servise históriu, to znamená vy si tam kúpite príkladom novú Octaviu, budete s ňou chodiť štyri roky stále len do Škodovky, potom ju predáte do nejakej – alebo zoberie si ju od vás aukčná spoločnosť, ktorá ju teda predá niekam napríklad na Slovensko, na Slovensko to vozidlo príde s dvesto päťdesiat tisíc kilometrami, ale v autorizovanom servise nie je ani jeden jediný záznam o tom, že to vozidlo niekedy navštívilo nejaký servis. Potom sa dostane k takémuto stáčačovi, ktorý z dvesto päťdesiat tisíc urobí bez problémov osemdesiat, lebo toto bezchrbťáci na Slovensku dokážu šmahom ruky a dáte tam cenu povedzme o päťsto, o osemsto euro nižšiu ako bežne tie autá chodia a taký ten jednoduchý človek si povie jéj super cena, uteká ruky nohy si doláme, aby to kúpil a potom keď zrazu sa stane že mu tam niečo odíde, tak si povie no dobre ale šak pri týchto kilometroch a už tie veci začnú odchádzať, odchádzať, odchádzať. A už potom začne mať podozrenie, že asi tie kilometre nebudú reálne. Lenže keď je to auto dobre stočené, on sa v živote nedopátra aké sú tie kilometre. Toto je na tom najsmutnejšie.

Erik Lakomý: Takže auto z Talianska radšej nie, ako hej.

Peter Kurucz: Tak ono nemôžeme to povedať vo všetkých prípadoch, ale dovolím si povedať minimálne päťdesiat percent určite, ale toto keď si všimnete, aj rôzne kauzy na Slovensku ktoré sa robia, alebo teda rôzne reportáže, ktoré sa robia v médiách, tak veľmi veľa áut z týchto problémových, kde sa nejakým spôsobom rieši stáčanie kilometrov tak sú z Talianska. Práve pre toto sú odtiaľ, hej?

Erik Lakomý: Ale už je to trestný čin nie, teraz?

Peter Kurucz: Nie nie nie, bohužiaľ, myslím že to bolo v roku 2016 vo februári, kedy slovenská legislatíva urobila krok dopredu a teda novelizácia zákona prešla a zakázali tento predaj týchto stočených vozidiel aj vystavovanie v autobazároch jednoznačne, sa to nestalo bohužiaľ trestným činom ale bolo to minimálne na pokutu, na nejaké riešenie a tak ďalej. Ale čo sa stalo potom, v roku 2018 sa nám stočenky tak premnožili na Slovensku, že legislatíva opäť povolila dokonca autobazárom oficiálny predaj stočených vozidiel, s tým, že vy musíte v okne uviesť, že toto auto je stočené. Čo je pre mňa úplne, ale úplne nepochopiteľné.

Erik Lakomý: Takže ja v podstate môžem predávať auto bez nejakého – že ma nebude hrýzť svedomie a úplne spokojne s tým, že som stočil kilometre, hej?

Peter Kurucz: Jasné, vy si dáte – vy môžete si do zmluvy napísať, že toto auto som kúpil s takými kilometrami, teraz má toľko a neviem garantovať kilometre, hej? A ten majiteľ, ktorý ho kúpi, ak ho teda vôbec niekto kúpi, tak on nemá šajnu, aké tam boli reálne kilometre, lenže veľa ľudí si neuvedomuje to, že okej, šak dobre neviem kilometre, ale máme interval na rozvody, máme interval na napríklad výmenu olej v štvorkolke, hej? V automatickej prevodovke, a toto sú intervaly, o ktorých strácate pojem. Neviete kedy to bolo naposledy vymenené, kedy to vlastne má byť vymenené, lebo neviete, koľko to má kilometrov a tým pádom neviete, ako je to opotrebované. A v tomto prípade z auta za super peniaze sa môže stať vrak, do ktorého budete len vrážať a vlastne sa ho ani nezbavíte, lebo nemyslím si, že to percento ľudí, ktoré kúpia stočené auto vedome, že takéto percento ľudí je nejaké vysoké na Slovensku.

Erik Lakomý: Dobre a vravíte, že tie stočené kilometre ani si nevieme nejako overiť, ak je šikovný ten predajca, bazárista. Čo sú ešte ďalšie veci, ktoré treba kontrolovať pri tom predaji?

Peter Kurucz: No, v každom prípade treba zmerať hrúbku laku, na to sú také merače ktoré sú dostupné už aj pre bežných ľudí, ale myslím si, že kvôli kúpe jedného auta je to nerentabilné, aj keď zase s klientmi sa stretávam, že prišli ku nám pozerať tridsať, štyridsať áut a v každom bol nejaký háčik, takže…

Erik Lakomý: Využili…

Peter Kurucz: Teoreticky možno by to bolo lacnejšie ako objednať si službu nejakého kontrolného technika, ale dá sa to spraviť týmto meračom laku, dokonca to robia firmy, dnes sú rôzni autoporadcovia a sú firmy, ktoré vám za nejaký poplatok to auto skontrolujú, pokiaľ ste úplný laik. No a pokiaľ ste typ človeka, že okej idem si kupovať auto, nechcem dávať zbytočné peniaze, lebo tieto posudky stoja dvesto, tristo, štyristo eur, tak treba sa spoľahnúť na nejakú takú, na nejaké také vlastné oko, čiže pozrieť si to auto, požiadať predajcu aby nám ho premeral, pretože každý autobazár si myslím, že by mal mať meračku laku a pokiaľ vám toto niekto odmietne urobiť pred vami, tak myslím si, že automaticky tam nemáte čo robiť, pretože nám každý klient ktorý príde tiež mu automaticky pred ním premeriame to auto, aj keď si to nevyžiada mu to ponúkneme túto možnosť, pretože je to o tom, že nemáme čo tajiť.

Erik Lakomý: Takže keď premeriam lak a niekde je hrubší, alebo ukazuje vyššie nejaké číslice, tak to znamená že asi auto bolo v tom mieste buchnuté a bolo prelakované.

Peter Kurucz: No ono toto je napríklad takisto vec, ktorú si veľa ľudí myslí, laikov, že muselo byť buchnuté. Nie, ono každé jazdené auto má nejaký taký – má svoju históriu, ale tam nie je vždy dôkazom to, že vám nameria vyššiu hrúbku laku, neznamená to vždy, že bolo havarované. Ono predstavte si situáciu, že vy jazdíte na aute a niekto vám ho obíde kľúčom, hej? Na poistku si to dáte prestriekať a vybavené, hej? V takomto prípade je super si to nejakým spôsobom zdokumentovať, keď budete to auto predávať raz, aby ste mohli ukázať keď sa vás niekto opýta, že prečo máte celý bok prelakovaný, tak mu to ukázať, hej? My zase vieme podľa tých v podstate hodnôt, ktoré nám prístroj ukáže vieme definovať do akej veľkej miery to vozidlo bolo poškodené. To znamená či je len prelakované, či už bolo aj gitované? Prípadne či vieme už očami prezrieť, či bolo rezané, pretože vieme si dať dole tesnenia okolo dverí, kde to je vidno, to už sú také odbornejšie zásahy. Ale minimálne čo človek ktorý si ide kúpiť to auto by mal sa tak z diaľky naňho pozrieť pod rôznym uhlom a všimnúť si, či tam nie sú rôzne odtiene toho laku, ale ono ja hovorím jednu vec. Kedysi – povedzme tých desať rokov dozadu, to bolo jednoduché. Prišli ste k autu, nepotrebovali ste lakomer, nepotrebovali ste nič, pozreli ste si to očami, lebo vtedy aj tí podvodníci nemali ešte také zručnosti, aké majú dnes. Ale naozaj môžem úplne svedomite povedať, že dnes ako laik ja keby som bol a idem si kupovať ja neviem práčku, hej? Tak môžem vidieť v show roome sto práčok, ale neviem rozoznať ktorá je dobrá, prečo je dobrá, ako je dobrá. Naozaj ja by som fakt chcel odporučiť tým ľuďom, ktorí si to auto idú kupovať sami, nech zoberú so sebou niekoho, nech si to zaplatia, lebo tam dokáže byť toľko skrytých vecí, od lakovaní – mali sme prípad, kedy pán si od nás chcel kúpiť auto, povedali sme mu zhruba o tisíc euro vyššiu cenu, ako mal on vyhliadnuté v Nemecku, tak si ho dosiahol z Nemecka, chcel ku nám chodiť na servis, po pol roku sme zistili, že auto je – keď prišiel na servis – že auto je pospájané z dvoch dielov, bolo rozrezané napoly, hej? Napríklad, hej? Čiže toto sú veci, ktoré naozaj ten laik nemá šancu nijak si odkontrolovať. Dobre, môže si pozrieť opäť také štandardné veci, čo sa všade prejednávajú, opotrebovanie volantu, opotrebovanie riadiacej páky, opotrebovanie gombíkov na otváranie okien, prípadne pedálov, ale tam to zase vyvrátim tým, že mal som auto, ktoré dostal pán, pracoval vo firme takej tej stavebno-montážnej a mal jednoducho drsné ruky. A on za tridsať tisíc km ten volant jednoducho zošúchal, hej? A potom vám príde auto, ktoré jazdil pán manažér, ktorý si každý deň krémuje ručičky a stará sa o seba. A to auto malo dvestotisíc a malo volant nedotknutý. Čiže toto sú opäť veci ktorých sa kedysi sme sa ich mohli držať, ale v dnešnej dobe to jednoducho už neplatí.

Erik Lakomý: Asi tam neplatí nejaké všeobecné pravidlo na všetky tieto prípady a treba to riešiť individuálne, ideálne teda s nejakým človekom čo sa do toho vyzná, čo má skúsenosti v servise nech nám to pomôže premerať.

Peter Kurucz: Áno, ja bohužiaľ túto otázku dostávam veľmi často krát: “Povedzte mi všeobecné rady…”  Áno, ja by som vám ich povedal, pred desiatimi rokmi. Dnes už je to úplne o inom, aj napríklad aj tie materiály tých volantov, tých riadiacich pák, všetko je už z oveľa lacnejšieho materiálu, bohužiaľ, tak to je, už to vydrží menej. Ono každý kto vlastnil auto kedysi a vlastní teraz, takisto musí vidieť že rýchlejšie sa opotrebuvávajú veci nielen čo sa týka interiéru ale aj čo sa týka aj motorických častí, náprav a tak ďalej. Bohužiaľ dnešné autá už kvalitou nie sú to, čo bývali. Ale zasa povedzme si pravdu, aké sú teraz ceny nových áut v porovnaní napríklad s krízou, ktorá prišla v roku 2008, hej? Pred touto krízou boli ceny áut ďaleko vyššie a po tomto roku začali klesať, ja by som povedal že už sú teraz tak vyšpičkované, že už si naozaj neviem predstaviť, kam to ešte ďalšie tri, štyri roky môže klesať.

Erik Lakomý: Uvidíme, necháme sa prekvapiť. Každopádne auto by sme už mali vybraté, máme ho skontrolované, teraz ako si ho zafinancovať? Pracovali ste dlhšie obdobie v Arval spoločnosti, ktorá je jedna z najväčších leasingových. Povedzte možno bližšie, že ako rozmýšľať nad tým financovaním, sme podnikatelia takže nechceme si nejak veľa peňazí držať vlastne v tom aute, ideálne to nejak prefinancovať, aby ten cash flow vedel plynúť, tak ako treba. Čo je lepšie? Operák alebo finančný leasing? Alebo ako sa na to pozerať? Čo v akej situácii?

Peter Kurucz:  No ja by som to rozdelil na také dve kategórie. Pokiaľ sa jedná o jedno, dve, maximálne tri autá v tej firme, vôbec by som nezvážil operatívny leasing, pretože najmä čo sa týka jazdeného vozidla, tam to je bezúspešné. Tam hlavne fungujú nové vozidlá na tento princíp financovania, ale mnohé leasingovky, ktoré teda poskytujú operatívne leasingy majú napríklad od počtu kusov päť, niektoré od počtu kusov desať, ale taký nejaký produkt, ktorý už je na trhu, dokonca poskytuje súkromným osobám tento operatívny leasing. Mnoho ľudí má ten dojem, že áno zoberiem si auto,  platím si ho, na konci sa môžem rozhodnúť či ho chcem alebo nechcem. Vo finále keď sa bavíme teda o tom jednotlivcovi, keď si to vo finálne teton človek preráta, ono to neni až také úplne výhodné, pretože tá zostatková cena auta, ktoré tam ostane ju v konečnom dôsledku ju aj tak stále hradí on a je to jedno či je to v splátkach alebo dostane nejaký záverečný ukončovací poplatok.

Erik Lakomý: Možno keď vás ešte preruším, len skúste v jednoduchosti vysvetliť, že aký je rozdiel medzi operatívnym a finančným leasingom?

Peter Kurucz: Operatívny leasing je v podstate – funguje na princípe, vy si zvolíte auto, ktoré si chcete kúpiť. Vymyslím si, firma vám dá budget, pracujete pre nejakú firmu alebo tak keď ste vy majiteľom firmy, tak teda poďme sa baviť že ste majitelia firmy a chcete svojim zamestnancom kúpiť nejaké auto, hej? Tak vy si poviete okej, mám budget tridsať tisíc eur na jedného zamestnanca, mám ich dvoch, hej? Tak im poviete okej, choďte, vyskladajte si auto do tridsať tisíc, hej? Následne teda oni budú mať nejakú špecifikáciu že áno takéto auto by sa mi páčilo, toto tam chcem mať, uzatvorí sa zmluva teda s leasingovou spoločnosťou, ktorá vám to vozidlo v podstate kúpi za svoje peniaze a bude vám ho ako keby prenajímať. To znamená, vy platíte určité mesačné poplatky, v čom je zahrnutý nájom toho vozidla, servisné úkony, diaľničné známky, poistenie, skrátka všetko, čo sa toho vozidla týka, oni vám povedia, keď nastane nejaký problém, kam máte ísť do servisu. V podstate, keď máte zjazdené pneumatiky, obrátite sa na nich, oni vám dodajú nové, povedia kam ich máte prísť vymeniť, majú samozrejme svojich partnerov po celom Slovensku, kde jednoducho uprednostňujú tie servisné úkony na tomto vozidle, a na konci toho obdobia po tých štyroch rokoch vám povedia že okej, my máme zostatkovú cenu toho vozidla v účtovníctve toľko a toľko, môžete si to vozidlo za takú cenu odkúpiť, alebo teda my si ho necháme, hej? A toto je to, čo majú radi veľké firmy, pretože oni tie vozidlá na konci jednoducho nechcú odkupovať alebo nechcú sa nimi zaoberať. Pretože pre každú veľkú firmu by to znamenalo najať si ďalšieho človeka, prípadne dvoch ľudí, ktorí by sa museli starať o odpredaj toho auta. Museli by tam riešiť všetky tie poistky, museli by riešiť ďalšie servisy keby to auto ostalo vo firme, alebo sa naťahovať so zamestnancami, robiť nejaké dražby, keď si ich ten zamestnanec bude chcieť to auto odkúpiť alebo nebude chcieť a to sú pre nich ďalšie náklady. Oni radšej budú akceptovať to, že tie mesačné splátky sú o niečo vyššie ako pri tom finančnom leasingu, ale jednoducho po štyroch rokoch im tá zmluva skončí, oni im to auto vrátia a nech si robí jednoducho tá leasingovka s tým autom čo chce, hej? Tam je to aj o tom že čím je firma väčšia, tým má aj väčší počet zamestnancov, napríklad. Tak tí jazdia katastrofálne, veľa z nich. Lebo firemné auto, najlepšie terénne auto, hej? Pokiaľ sme ale naozaj taký podnik, že sme malý podnik, máme dve, tri autá, ja stále hovorím že stále sa oplatí viac ten finančný leasing, lebo sú to stále vaše autá, sú v podstate dá sa povedať že vaším majetkom, aj keď teda pri leasingu je to vedené ako majetok leasingovky, ale je to v tom prípade ak by sa niečo stalo, ale skladáte si tam nejakú akontáciu, mesačne si platíte splátky a na konci toho obdobia jednoducho máte takisto nejaký účtovný zostatok, ktorý ale nie je vysoký, lebo šak auto sa štandardne odpisuje myslím každé štyri roky, a vy môžete ponúknuť to auto tomu zamestnancovi, ktorý na ňom celý ten čas jazdil a tým pádom že mu to ponúknete povedzme tú možnosť už na začiatku, tak on si dobre rozmyslí ako na tom aute bude jazdiť tie štyri roky, lebo vie, že na konci si ho bude musieť odkúpiť. Vy mu ho samozrejme nepredáte za trhovú najvyššiu cenu, ale nepredáte mu ho ani pod cenu. Čiže stále kvázi z toho auta sa vám niečo vráti a zamestnanec bude s tým úplne OK, že má ho za dobrú cenu a pozná to auto od novoty, hej? Tam potom je rozdiel ešte pri tom finančnom leasingu, že či sme platcovia DPH alebo nie sme platcovia DPH, lebo pokiaľ sme platcovia DPH tak výhodnejší je zase úver, z jedného jediného hľadiska, že vy keď kupujete vozidlo na úver, tak vy dostávate okamžite naspäť DPH z celého vozidla. To znamená keď si kúpite auto za tridsať tisíc, aj keď si ho preúverujete, ja neviem s dvadsať percentnou akontáciou, tak z celej tej nadobúdacej faktúry, ktorú vám vystaví predajca, vy dostávate automaticky najbližšie zdaňovacie obdobie naspäť DPH. A to je pre tie firmy výhodné, lebo keď nakúpite dve, tri autá v hodnote tridsať tisíc, tak sa vám v podstate po nejakých myslím že dvoch, troch mesiacoch – záleží od toho aký je kto platca DPH, sa vám vráti celkom slušná čiastka, takže toto je napríklad vec, ktorý by som ja určite odporúčal podnikateľom. Ten finančný leasing už dnes nie je v takej móde ako bol kedysi, tam sú zase možno vyššie odpisy, ale ja osobne určite odporúčam riešiť to formou úveru.

Erik Lakomý: Dobre, tak keď si to tak zhrnieme a zrekapitulujeme, takže ak mám veľkú flotilu, veľa zamestnancov, ideálne je mať operatívny leasing, lebo nič neriešim, mám len nejaký mesačný paušálny náklad na to auto a o všetko ostatné je postarané, hej?

Peter Kurucz: Áno, pokiaľ vám nevadí, že v konečnom dôsledku za to auto zaplatíme viac. Pretože keď si porovnáme že mám dvadsať áut cez operatívny leasing a mám dvadsať áut cez finančný leasing, tak stále cez ten finančný leasing dokážem to auto na konci za nejakú cenu odpredať. A to je ten kvázi náš zisk, oproti tomu operatívnemu leasingu, kde síce som zbavený akýchkoľvek starostí, ale v konečnom dôsledku preplatím viac.

Erik Lakomý: Dobre, tak teda financovanie máme vyriešené, ideálne položiť keš na stôl a zobrať auto rovno z bazáru, ale teda čo všetko je potrebné potom, aké náležitosti ak ja sa rozhodnem, že idem si kúpiť auto, tobôž ešte zo zahraničia z Nemecka, aké všetky právne náležitosti sú k tomu potrebné?

Peter Kurucz: No pokiaľ sa bavíme teda o vozidle na podnikateľské účely, bavme sa teda o tom opäť že založili sme firmu, nejakú dobu podnikáme alebo potrebujeme pre výkon práce teda vozidlo a sme platcovia napríklad DPH, tak si nájdeme inzerát na toto vozidlo, napríklad v nejakej predajni v Nemecku, keď teda bavíme sa o tom že si to riešime po svojej osi. Vozidlo sa štandardne kupuje z európskej únie netto, teda bez DPH. A keď sa dovezie, tak sa musí dodaniť to vozidlo ešte pred prihlásením. Alebo v podstate funguje to tak, že nemali by ste dostať značky, pokiaľ vozidlo nie je dodanené, hej? Týka sa to ale pokiaľ vozidlo dávate do majetku firmy. Pokiaľ vozidlo beriete ako predajca na sklad tak tam sú zase iné podmienky tohto a vozidlo dodaňujete až keď ho predáte. To znamená ja keď ho nakúpim dnes a predám ho až v apríli, tak ho dodaním až v apríli, hej? Čiže väčšinou s.r.o.-čky kupujú vozidlá v zahraničí v rámci európskej únie netto, ale môže sa stať že pokiaľ máte novovzniknutú s.r.o-čku a povedzme neexistuje ešte ani rok, ten predajca má naozaj plné právo aj podľa zákona vám povedať, že on vám ho netto nepredá, tým pádom ho kupujete za plnú cenu s DPH v zahraničí, čož niekedy je možno aj jednoduchšie, pretože tým pádom sa nemusíte tu zaoberať následným dodaňovaním a kopou administratívnych vecí, odbremeníte seba aj účtovníčku.

Erik Lakomý: Viem si potom dodatočne ešte tú DPH odpočítať, alebo…?

Peter Kurucz: Vy DPH si viete odpočítať následne až potom, keď v podstate vozidlo budete predávať, alebo pokiaľ si ho teda nechávate v majetku firmy na dlhodobé užívanie tak by som povedal že už je to šikovnosť toho ekonóma že či vám to vozidlo nejakým spôsobom nechá nadobudnuté bez dane a nechá si ho na sklade alebo nie, hej? Je totižto na Slovensku je to tak, že rôzne zákony sa dajú rôzne vyložiť. Ale po správnosti by to malo byť tak, že vy by ste to vozidlo mali dodaniť, akonáhle bude prebiehať prihlasovanie.

Erik Lakomý: Dobre a predpokladám že ja si nájdem nejaký autobazár, alebo Mobile.de alebo iné Autoscout24, čo sú známe platformy z Nemecka kde sa dajú kúpiť, alebo teda sú tam veľmi pekné vozidlá. Ja si nájdem nejaké, vyhliadnem si vozidlo a predpokladám, že vy robíte aj ten servis že dovoz vozidiel. Koľko taká služba stojí alebo čo je ešte v pohode dať za takúto službu? Záleží to nejak od tej ceny vozidla alebo je to za kusy, alebo…?

Peter Kurucz: A toto je presne tá otázka, ktorú dostávam veľmi často. My neposkytujeme službu takú, že vy si vyhliadnete vozidlo a my vám preňho pôjdeme.  A vysvetlím prečo. Mobile.de alebo audoscout a podobné portály už nie sú to, čo boli kedysi, bohužiaľ poviem to úplne opäť na rovinu,tureckí bazárnici a podobné národnosti zaplavili nemecký trh a bohužiaľ už aj tam sa robí strašne veľa podvodov a my sme preto odmietli takúto službu poskytovať, pretože my máme svojich rôznych dodávateľov, s ktorými máme nastavenú spoluprácu už nejaké roky  a je to pre nás znakom v podstate dôveryhodnosti, pretože tá spolupráca funguje, máme tam od nich garancie a tak ďalej, ale je tam jeden najvážnejší dôvod, ktorý toto celé nejakým spôsobom sa snažíme aj prezentovať tým ľuďom. Vy keď takto idete niekde do zahraničia, alebo si to vozidlo niekým dáte doviesť, ani tá firma, ani ten človek čo vám ho dovezie, ani ten predajca vám neposkytuje žiadnu záruku, pretože z týchto bazárov akonáhle prekročíte hranice, tak vám padá akákoľvek záruka a možnosť navrátenia vozidla. Je xy prípadov o ktorých by som mohol hovoriť, kedy si takto človek doviezol vozidlo a hneď na druhý deň zistil že je tam nejaký problém a už mu ho nezreklamovali. Takisto vy keď si nájdete firmu, dnes je veľa sprostredkovateľov, ktorým dáte do ruky peniaze, oni vám pre to auto idú, prihlásia vám ho, odovzdajú vám ho, ale oni negarantujú nič. Oni to vozidlo negarantujú, pretože oni nie sú predajcom. Oni sú len sprostredkovateľom. Kdežto my keď to vozidlo kúpime z nášho zdroja, my ho sem privezieme a predávame vám ho ako slovenská s.r.o.-čka , tak celá táto transakcia sa riadi slovenskými zákonmi, to znamená všetky garancie ktoré potrebujete mať, tak máte a my navyše poskytujeme ešte aj doživotnú garanciu najazdených kilometrov, to znamená – veľa ľudí sa pýta čo je doživotná. Doživotná znamená to, že vy keď to auto za päť rokov budete predávať a ten kto ho bude kupovať zistí, že ale vy keď ste to auto kupovali bolo stočené, tak sa vám vráti plná kúpna cena. A toto je pre nás taká alfa omega všetkého, že ak dáme niekomu takú garanciu, ktorá je samozrejme na papieri, a nie je to len niekde ústne povedané, tak naozaj si stojíme za tým čo predávame a preto predávame len autá s jasnou servisnou históriou.

Erik Lakomý: Jasné, takže keď tomu správne chápem, tak vy nevyžiadate si tisíc dvesto, tisíc päťsto euro od človeka a doveziete mu auto, ale už ten dovoz je akoby v tej celkovej cene auta.

Peter Kurucz:  Áno, presne tak. Cena vždy vozidla zahŕňa kompletný dovoz vozidla, ale navyše priamo prihlásenie na zákazníka, takže nemusí on nikde chodiť, je to v  rámci celého Slovenska prihlásenie, takže my máme napríklad asi päťdesiat alebo neviem, či dokonca nie niekedy aj viac percent užívateľov alebo zákazníkov z mimobratislavského kraja, a dokonca až z ďalekého východu a vždy prvá otázka je: “Bože ja si to musím ísť prihlásiť?” Hovorím nemusíte. Máte to v cene aj vo vašom regióne. Áno samozrejme trvá to možno o nejaké tri štyri dni – päť dní dlhšie ako v Bratislave, keďže Bratislavu máme hneď pod nosom, ale tí ľudia to ocenia. Takisto štandardom u nás vozidlo komplet vyčistené, komplet vytepované, koža ošetrená, lak je po ochrannom vosku, ale nie po nejakom takom nástreku, ale naozaj ručne sa tie autá leštia, jednoducho aby človek sadol do toho auta a cítil sa v ňom pohodlne, komfortn. A to je zasa ďalšia vec, ktorú pri takom individuálnom dovoze vám nikto neurobí. Prídete, musíte ísť automaticky aj auto ošetriť, vyčistiť, nedajbože vyservisovať a to je opäť tá chvíľa kedy poviem to, že aj keď napríklad bude treba meniť tie brzdy a tak ďalej, všetko to vymeníme v cene – jednoducho ide nám o to aby ten človek sadol do auta a najbližšie dni nemusel alebo teda mesiace alebo týždne navštíviť žiadnu inštitúciu, pretože my to auto prihlásime, vzhľadom na to, že sme makléri, si to auto poistíme, máme dielňu na autofólie, čiže vieme spraviť autofólie, zabezpečenie, vieme mu to auto prefinancovať, čiže naozaj on jednoducho navštívi nás len raz a potom už druhýkrát, keď si preberá auto.

Erik Lakomý: Dobre, a čo sa týka možno tých celkovo dokumentov a toho procesu, prepisu, predaja – potrebujem tam určite nejakú zmluvu, takisto ak vy to máte prihlásiť, tak bude nejaké splnomocnenie. Čo všetko je k tomu potrebné?

Peter Kurucz: Samozrejme, pokiaľ to riešime my, rieši sa to formou jednej plnej moci overenej notárom, ktorú my si vieme použiť na rôzne úrady, ale pokiaľ si takto chce človek doviesť auto sám, tak v podstate legislatíva umožňuje z niektorých štátov, aby tie autá boli evidované ešte v tom štáte a evidenciou, potom na Slovensku sa automaticky odhlásia z toho štátu, ale väčšinou to funguje tak, že auto tam musia odhlásiť. Pokiaľ si ho chce priviesť po svojej osi, väčšinou sa to tam robí, dokonca v niektorých krajoch Nemecka sa to robí priamo na pošte, kde vám vydajú aj prevozné ŠPZ-tky, ktoré ale musia byť poistené. Celá tá transakcia vychádza plus mínus od sto až do tristo euro, podľa toho v ktorom ste kraji a na akú dĺžku máte teda prevozné značky lebo teda tie začínajú od piatich dní až do tridsiatich myslím. No a s takýmto autom teda následne a s nadobúdacím dokladom prídete na Slovensko, kde je potrebné vykonať kontrolu originality. Pokiaľ je vozidlo staršie ako štyri roky tak tam musí ísť aj technická a emisná kontrola.

Erik Lakomý: To stojí koľko?

Peter Kurucz: Štandardne ono… teraz v podstate sa zvyšovali poplatky, nie je to zákonom dané, čiže sú rozdiely plus-mínus desať, dvadsať euro na jednotlivých staniciach technickej kontroly aj KOčky, ale KOčka vychádza plus mínus od osemdesiat do sto euro a technická je niekde tá je – tam je to horšie, tam je od nejakých šesťdesiat, sedemdesiat až do stodesať čo som videl  ceny. A je to podmienené tým, že v podstate tá legislatíva sa stále mení, tie stanice technickej emisnej kontroly musia stále dodržovať nejaké nové pravidlá, nakupovať nejaké nové stroje. Teraz museli myslím, že minulý rok to bolo kamerové systémy, potom zase museli inak merať hodnoty na vozidle, čo sa týka emisií, čiže ich to stojí tiež nemalé peniaze, takže samozrejme sa to odráža aj na tých cenách. Pokiaľ vám to auto prejde teda touto kontrolou originality, emisnou a technickou kontrolou, musíme si zaplatiť recyklačný fond za vozidlo, tam je to zase od značky vozidla, ale spravidla je to medzi dvadsiatimi a štyridsiatimi eurami, čiže nie je to žiadny strašný poplatok. Následne vozidlo a všetky tieto papiere s nadobúdacím dokladom, pokiaľ nadobúdací doklad nie je v slovenčine alebo v češtine, musí byť teda preložený, buď faktúra alebo kúpna zmluva, preto je ideálne robiť si dvojjazyčne tú kúpnu zmluvu, teda keď ho kupujeme v Nemecku aby bolo aj po nemecky aj po slovensky. Ale pokiaľ to teda kupujeme od firmy tak tam máme len faktúru, tým pádom faktúru si dáme preložiť, tam ten preklad vychádza zhruba dvadsať až dvadsaťpäť euro za normostranu, čiže jedna tá zmluva nás vyjde možno päťdesiat euro preklad. Následne to podáme na úrad dopravy, tam si zaplatíme kolok aby nám teda vozidlo schválili, že je možné ho užívať na cestnej komunikácii v našom kraji alebo teda na našom celkovo v našom štáte alebo v Slovenskej republike. No a tento poplatok je v podstate vo výške sto eur, ale môže byť aj vo výške tristo eur, pretože za sto eur to máme do tridsať dní spracované, ale za tristo eur to máme do päť dní spracované. Čiže je to v podstate zrýchlený poplatok, kedy sa človek ponáhľa, chce mať to auto čím skôr, tak si za to priplatí. Je to normálny oficiálny poplatok, ktorý sa dá uhradiť. No a následne teda keď nám už dajú čistopis technického preukazu z úradu dopravy, vozidlo si musíme poistiť minimálne zákonne.

Erik Lakomý: Takže PZP.

Peter Kurucz: Presne tak a následne si vozidlo s týmto čistopisom a s papiermi z úradu dopravy si ho prihlasujeme na evidenčné čísla teda vo svojom kraji. Ale opakujem, pred prihlásením a predtým ako vám vydajú evidenčné čísla, musí byť už vozidlo minimálne zákonne poistené. No a posledný úkon, keď teda máme vozidlo staršie ako štyri roky tak musíme absolvovať takzvanú administratívnu, technickú a emisnú kontrolu, to znamená, že ideme opäť na stanicu technickej kontroly, najideálnejšie tam, kde sme boli prvýkrát, pretože to tam budeme mať lacnejšie, ak pôjdeme na inú bude to drahšie a vyžiadame si takzvanú administratívnu kontrolu . S vozidlom nám prejdú cez linku, už budú na kamerách načítané ŠPZ-tky. Skontrolujú vám ešte raz stav auta, to je asi pätnásť minútová záležitosť a následne dostávate také tie malé kartičky zelenú a červenú a nálepky na okno. Táto administratívna kontrola, pokiaľ ste absolvovali technickú a emisnú kontrolu na tom istom mieste tak sa účtuje spravidla okolo dvadsať, tridsať eur. Pokiaľ ju budete absolvovať na inom mieste, to znamená budú mať s tým viacej administratívnej práce, tak zhruba okolo tých päťdesiat eur.

Erik Lakomý: Tak je to celkom vyčerpávajúce, keď to takto zosumarizujete a to je možno aj tá pridaná hodnota vaša, že ja len prídem, podpíšem splnomocnenie alebo donesiem overené notárom a potom si už prídem len po auto, zoberiem si kľúč, naštartujem a idem domov, takže…

Peter Kurucz: Áno, toto nie je zďaleka ešte všetko, pretože tie vozidlá treba prevážať, treba to niekam pristaviť, treba to tam odviesť, treba si vybavovať odvoz, zrovna keď vám dajú čas, vy v tom čase nemôžete, musíte naháňať známych, prosím ťa zober mi to tam. Takisto sa veľakrát stáva, že vozidlá zo zahraničia nemajú v technickom preukaze zapísaný rozmer kolies, ktoré majú na aute, hej? Ten, ktorý je reálne na vozidle, čiže takisto musíme riešiť aj tieto administratívne úkony, pretože to nie je chyba klienta, ktorý si to vozidlo kúpil alebo u nás objednal, ale je to chyba, ktorá nastala v zahraničí. Ale vzhľadom na to, že my sme garant celej tej transakcie, tak to musíme vyriešiť v rámci svojej réžie, ako finančnej tak časovej, takže veľakrát riešime aj problémy so zápisom kolies, ktoré takisto niekedy trvajú týždeň, niekedy dva a keď sa vám toto vyskytne pri piatich autách z dvadsiatich, tak opäť je to zase ďalšia časová súslednosť, ktorá vám potom bráni robiť iné úkony. Veľakrát sa stane, že je v zahraničnom technickom preukaze chyba, hej? To sú opäť veci, ktoré sú niekedy aj na týždne, hej? Čo keby mal bežný človek riešiť, tak ho to stojí neviem koľko dní dovolenky, času a zošedivie asi za pol dňa na úradoch, pretože u nás to bohužiaľ funguje niekedy tak, že…

Erik Lakomý: Bol som prihlasovať raz auto a nachodil som sa na úrad, takže keď sa dá niečo cez splnomocnenie, tak to je najlepšia vec. Ja len doplním, že celý tento proces, to bude moja domáca úloha to spísať v bodoch a dať vám to do poznámok pod tento podcast, takže kľudne si kliknite, pozrite si. Prípadne ak nám viete aj vy zazdieľať nejaké, či už je to kúpna zmluva alebo nejaký vzor splnomocnenia, tak budeme veľmi radi a takisto to pridáme do podcastu. Už len v krátkosti na záver možno, aká je vaša vyhliadka do – čaká nás rok 2021, vyzerá to tak, že to bude ešte náročnejší rok ako 2020, tak ako vy vidíte celkovo tento segment?

Peter Kurucz: No presne zdieľam aj ja tento názor, že ten rok bude ešte horší ako ten minulý. Veľmi sa bojím ako dlho nám bude trvať celkovo sa spamätať nielen v sektore automobilov ale aj celkovo v ostatných sektoroch. A ja som – alebo snažím sa byť ten typ človeka, ktorý neplače, nevyplakáva a nebude sa sťažovať ako je všetko zlé, ale snažím sa v aktuálnej dobe nejakým spôsobom vynájsť a dodať sám sebe silu, aby som mohol vymyslieť to, ako môžeme fungovať a nebudem sa sťažovať prečo nemôžeme fungovať. Čiže pripravujem aj ja nejaké nové projekty v súvislosti s našou spoločnosťou, ktoré by mali podporiť nejaký online predaj, aby sme mohli teda lepšie fungovať, prípadne nejaké benefity pre klientov, ktoré budú určite zaujímavé. A samozrejme tu je boj o zákazníka, kto dá výhodnejšie podmienky a lepší prístup, tak ten vyhráva, takže myslím si že ten prístup u nás je na dosť vysokej úrovni, takže už len tie benefity nejaký spôsobom dať dokopy, aby sme tých klientov prilákali, pretože ono každý si teraz rozmyslí veľmi dobre ako naloží s peniazmi, ale zasa výhodou je to, že veľa ľudí, ktorí chceli kupovať nové auto idú do jazdeného, práve z toho finančného hľadiska. Ono sa to odvíja aj na trhu, pretože ceny jazdených vozidiel za posledného roka išli rapídne hore a to nie je preto, že my teraz chceme zarábať, alebo chceme ťažiť z ľudského nešťastia, ale je to pre to, že jednoducho v zahraničí  túto kvázi úroveň trhu nastolili predajcovia, veľkí predajcovia, veľké dražobné spoločnosti a toto je v podstate toho všetkého len dôsledok. Čiže určite si myslím, že tento rok bude veľmi ťažký, my sa budeme snažiť o maximum, tak ako sa o to snažíme vždy, ale v tomto prípade asi ešte to maximum zvýšiť, pretože jednoducho ten boj o klienta je veľký, tých spoločností je veľmi veľa, ktoré predávajú vozidlá a tak ako hovorím vždy, že sme iní a vždy budeme iní, tak myslím si že za týmto si vždy budem aj stáť a preto by som v podstate ukončil celú túto myšlienku tým, ak niekto podniká, chce podnikať, chystá sa podnikať alebo bude podnikať, základom všetkého je akýkoľvek nezdar, akýkoľvek neúspech, akákoľvek rana – musíte sa postaviť a hľadať riešenia a nie sa postaviť a plakať, že čo sa mi stalo.

Erik Lakomý:  Tak to bolo veľmi pekné zakončenie a zároveň aj taký triezvy pohľad na vec. Ja si už len jednu poslednú otázku na vás mám – celý podcast si to šetrím. Akým autom jazdíte vy?

Peter Kurucz: Možno to bude prekvapivé, ale jazdím na Volkswagene golf, z roku 2008. Je to typ R32, ktorých bolo vyrobených nie veľa,  je to také malé výkonné autíčko, s tým že máme teda ešte aj jedno rodinné, tam máme značku BMW, pretože ja som teda BMW pozitív, ale vzhľadom na to, že to mám do práce sedem kilometrov som si povedal že nepotrebujem – ja sa priznám to nové auto, ktoré som si, čo som spomínal, som si kúpil v tridsiatich siedmych bola najnovšia X5, rok výroby 2019 ale už teraz tento najnovší model, bol to môj sen, miloval som to auto ale po roku som sa ho rozhodol predať, pretože na to, aby som na niekoľko desaťtisícovom aute jazdil sedem kilometrov do práce – necítim sa byť ešte taký frajer, aby som toto potreboval, takže ja milujem svoje auto, R32 je moje srdcová záležitosť, vždy bola a nemyslím si, že o človeku vypovedá to, na akom sa vozí aute a vôbec si nemyslím, že som majiteľom firmy, ktorá v podstate je nejakým spôsobom úspešná a je to nejaká hanba. Ja svoje auto milujem a asi by som ho nevymenil za nič.

Erik Lakomý: Mojim dnešným hosťom bol Peter Kurucz, zakladateľ spoločnosti Auto PDK, veľmi praktický podcast a veľmi vecný, za čo vám ešte raz ďakujem.

Peter Kurucz: Ďakujem pekne aj ja za pozvanie.

Erik Lakomý:  A počúvali ste podast Na rovinu o podnikaní, ak sa vám tento podcast páčil, tak neváhajte ho zdieľať, respektíve poslať svojim známym, možno tiež hľadajú auto, chcú si ho kúpiť a my budeme radi ak si nás vypočujete opäť o dva týždne. Dopočutia.

Počúvali ste Na rovinu o podnikaní, dvojtýždenný podcast  spoločnosti Prosight Slovensko. Podcast Na rovinu o podnikaní nájdete vo vašich mobilných podcastových aplikáciách, alebo na streamovacej službe Spotify, ale aj na webe www.narovinu.online. Strih a produkciu zabezpečila spoločnosť Button media. Dopočutia o dva týždne.

Pridaj komentár