fbpx

NRoP 056: Ako registrovať ochrannú známku (s dotáciou z EÚ)?

Marián Porvažník - Sparring a TramaTM - Na rovinu o podnikaní
Marián Porvažník – Sparring a TramaTM – Na rovinu o podnikaní


Hosť: Marián Porvažník / zakladateľ Sparring a TramaTM, LinkedIn
Moderátor: Erik Lakomý / LinkedIn, Instagram

Preklad do posunkového jazyka: Milena Fabšicová

Produkcia: 2021 (c) Podcast NA ROVINU O PODNIKANÍ
Výroba: Button Media – podcasty a live streamy

O epizóde

Marián Porvažník, zakladateľ spoločnosti Sparring a Trama, opäť navštívil náš podcast a prezradil, čo je nové v startup-ovej komunite. Rok 2020 bol nielen pre podnikateľov veľmi zaujímavý a odzrkadlilo sa to aj vo vývoji nových technologických produktov a riadení firiem.

Dôležitou súčasťou budovania silnej značky je aj ochranná známka. V tejto epizóde si vypočujete praktické rady, čo je vlastne ochranná známka, aké typy existujú a ako je možné si ju registrovať. Bonusom je, že aj Európska únia sa rozhodla podporiť túto oblasť a Majo popísal, ako získať dotáciu a ako si uľahčiť celý proces registrácie.

Zaujímavé linky z podcastu:
Registrácia ochrannej známky cez TramaTM
Overenie registrácie cez Úrad priemyselného vlastníctva
Sparring playbook ponúka právne know-how v open-source forme, vrátane vzorových dokumentov

Partneri:
PROSIGHT Slovensko

Podcast NA ROVINU O PODNIKANÍ je súčasťou projektu vzdelávania pod názvom NA ROVINU.ONLINE, ktorý sponzoruje poradenská spoločnosť PROSIGHT Slovensko.

Sledujte nás:
Facebook, YouTube, Instagram, LinkedIn, Feed

Verzia v posunkovom jazyku

Marián Porvažník – Sparring a TramaTM – Na rovinu o podnikaní

Prepis celej epizódy

Erik Lakomý: Pekný deň milí poslucháči. Dnes máme opäť veľmi zaujímavého hosťa, ale hosťa, ktorý tu už bol, už v roku 2019 aj 2020 sme s ním mali veľmi zaujímavé epizódy, a teda o tom, ako si nájsť investora a ako sa dohodnúť s investorom. Takže dneska opäť človek zo start-upovej komunity, a ja už medzi nami vítam Maja Porvažníka. Ahoj Majo.

Marián Porvažník: Ahojte.

Erik Lakomý: Ja len spomeniem, že kvôli aktuálnej situácii aj tento podcast nahrávame takto na diaľku a Majo sa momentálne nachádza v Košiciach a my sme v Bratislave. Čo nové v Košiciach Majo?

Marián Porvažník: Tak Košice sú dynamicky sa rozvíjajúce mesto, takže tu je kopec nových vecí, najnovšie vyšlo slniečko, ale inak celkom fajn, si myslím.

Erik Lakomý: Povedz možno ešte že ako to vyzerá na Hlavnej ulici a možno gastro prevádzky? Dá sa tam dať káva? Ísť sa niekde najesť? Lebo ja som bol asi mesiac dozadu v Košiciach a bolo to také trošku smutnejšie keď som bol na Hlavnej. Ako to vyzerá teraz?

Marián Porvažník: Je to podobne smutné. Ako niektoré prevádzky sa prispôsobili, takže robia osobné odbery, takže dá sa niečo objednať, niektoré sú hyper rýchle, že za päť minút proste máš Áziu hotovú, alebo nejaké cestoviny za desať minút, takže to je super, ale väčšinou to je… je to také smutnejšie, takže všetci už čakajú, keď sa troška oteplí, zlepší sa situácia pandemická a budeme môcť sa trošku uvoľniť a pri nejakom pivku a tak.

Erik Lakomý: Ja verím tomu, že tie terasy nám nezakážu a budeme vedieť keď trošku vyjde slnko aj vonku sa stretnúť, lebo myslím že to je asi lepšie ako niekde na bytoch sa stretávať, takže dúfajme.

Marián Porvažník: Presnetak, presne tak, akože ten outdoor by mal byť v pohode takže ja dúfam že dať si pivo, vonku pri prechádzke alebo tak to môže byť úplne v pohode a zároveň aj bezpečné.

Erik Lakomý: Dobre tak vieme čo je nové v Košiciach, povedz nám možno ešte… ty si zo spoločnosti Sparring, ktorá sa zaoberá pomocou legal alebo teda právnou pomocou pre start-upy, tak povedz možno aký bol ten rok 2020 v start-upovej komunite? My sme sa naposledy videli v januári, alebo teda počuli v januári minulého roku, za ten čas alebo v tom čase sme netušili, že niečo ako pandémia môže vzniknúť a je to tu. Je rok za nami, ako to celé prebehlo?

Marián Porvažník: Bol to zaujímavý rok, zo začiatku podľa mňa od toho marca bolo cítiť trošku strach aj také ochladenie v tej komunite, že aj niektoré start-upy samozrejme majú biznis založený na cestovaní alebo na fyzických prevádzkach, takže tí samozrejme mali potom veľké problémy a museli riešiť svoje vzťahy s investormi a maturity dates svojich konvertibilných pôžičiek a podobne, na druhej strane ale od toho leta sa situácia začala trošku upokojovať a zároveň aj Európska Únia začala alokovať oveľa viacej prostriedkov do inovačného sektora, to znamená že aj viaceré slovenské fondy alebo iné fondy pôsobiace na území Slovenskej republiky dostali viacej finančných prostriedkov, rádovo desiatky miliónov eur od Európskej Únie na to, aby podporili tento ekosystém, už prvé transakcie aj vidíme, takže máme pocit že tým odhodlaním štátu a hlavne Európskej Únie na podporu inovačného ekosystému celkovo to start-upové odvetvie veľmi neutrpelo s výnimkou niekoľkých start-upov, ktoré naozaj sa museli – museli sa veľmi obracať, kvôli tomu, že boli pomerne ťažko zasiahnuté.

Erik Lakomý: Ty si možno spomínal ten gastro segment alebo aj cestovateľský segment, viem že tam viacej aj slovenských možno start-upov pôsobí v tejto oblasti. Ako sa oni zachovali v tej situácii, keď ten produkt vôbec nemohli dať na trh alebo skúšať, lebo tá situácia nebola priaznivá? Čo v tom momente robili? Vyvíjali nejaké nové technológie alebo tie investície nejak zmrazili a čakali na to, kým to pominie, alebo ako sa oni správali?

Marián Porvažník: Toto pre mňa bolo veľmi zaujímavé pozorovať, pretože každý ten start-up sa s tým vysporiadal svojou cestou. Môj obľúbený príbeh je jedného košického start-upu, ktorý prakticky predával a zabezpečoval technológiu pre online predaja lístkov do kín a divadiel a podobne. Prakticky tento biznis úplne padol a oni za posledných 12 mesiacov úplne shiftli ten svoj model a do troch rôznych vertikál, teraz ich veľkým klientom je napríklad ministerstvo kultúry, cez ktoré vlastne organizujú online predstavenia a podobne, zároveň majú niekoľko ďalších vertikál, v Čechách aj na Slovensku, takže oni naozaj išli do vývoja nových technológií, samozrejme na báze tej pôvodnej, ale boli schopní ju nejakým spôsobom tweekovať tak, aby našli si nové vertikály, niektoré start-upy naopak, ako si aj sám povedal sa dohodli so svojimi investormi, zamrazili teda ten svoj stav, čakajú tých dvanásť mesiacov, pätnásť mesiacov na to, aby sa mohli znova rozbehnúť, to znamená, že tam došlo k nejakej dohode. Alebo videli sme aj také tie horšie prípady, kedy tie tímy sa rozpadli, niektorí kľúčoví ľudia odišli, prichádzali nové tímy, takže hoci tie start-upy prechádzali personálnymi obmenami, ale tiež mnohé z nich alebo niektoré z nich riešili aj konflikty so svojimi investormi, ktorí sa rozhodli nepredlžovať napríklad konvertibilné pôžičky a žiadali ich návratnosť a tam dochádzalo potom k veľkým sporom a povedzme že stresujúcim situáciám, takže nebola to vždy prechádzka ružovou záhradou, ale každý start-up to mal trošku inak.                                             

Erik Lakomý: Spomenul si pojem konvertibilná pôžička, vieš vysvetliť že čo to znamená v tomto start-upovom slovníku?

Marián Porvažník: Uhm, jasné. Je to v svojej podstate úver, ktorý umožňuje start-upu škálovať svoj produkt a biznis, či už v nejakej produktovej línii alebo do iných krajín, s tým, že po dvanástich až dvadsiatich štyroch mesiacoch sa investor môže rozhodnúť, či tú pôžičku bude požadovať vrátiť, alebo ju skonvertuje, preto slovo konvertibilná, do ekvity, teda do obchodného podielu alebo akcií danej spoločnosti, daného start-upu. A teraz väčšinou teda k tej konverzii dochádza, akurát výhoda pre ten start-up je, že tým, že keď k tej konverzii dochádza až o rok alebo dva, tak prakticky tá valuácia toho start-upu je trochu vyššia, že konvertuje ten start-up pri trochu priaznivejších podmienkach, ako by sa tomu dialo v bode nula, kedy napríklad ešte ten start-up nemusí mať žiadne príjmy a tým pádom jeho valuácia môže byť veľmi nízka.

Erik Lakomý: Jasné a ak sa teda ten investor rozhodne, že nechce mať tú ekvitu alebo ten podiel v tej firme, aké sú tam potom možno úrokové sadzby alebo ako to prebieha, aká je doba splatnosti tých pôžičiek?

Marián Porvažník: No to závisí potom od toho, že ako si to tie start-upy vynegociovali, to znamená že niekedy, keď tá konvertibilná pôžička je dohodnutá zle, tak ten investor ju dokáže požadovať de facto okamžite, čo prakticky znamená zatvorenie toho start-upu a väčšinou pre investora to samozrejme není to racionálne rozhodnutie, ale nie každý sa správa racionálne. Niekedy ten investor sa len chce dostať lacno k nejakej technológii, takže tie peniaze proste odpíše, zoberie si aj „piece“ s ktorým potom ďalej pracuje. Ale niektoré start-upy majú dohodnuté aj lepšie podmienky a v takom prípade majú dohodnutú aj nejakú dlhodobejšiu splatnosť takej konvertibilnej pôžičky, to znamená, že ak mi dôjde k tej konverzii, tak potom ten start-up ešte má niektoré mechanizmy k tomu, aby vedel tú splatnosť trochu natiahnuť a ideálne ju aspoň čiastočne splatiť.

Erik Lakomý: Dobre vedieť možno aj o takýchto typoch pôžičiek takisto aj pre našich poslucháčov, ktorí sa – ktorí rozmýšľajú, že ako možno pomôcť v týchto ťažkých časoch biznisu, ak majú nejaký technologický start-up alebo nielen start-up, tak vedia že aj takáto forma možno nejakej pomoci, ak sa to dá tak nazvať, funguje. A okej teda tak niektoré start-upy boli také, že sa s tým vysporiadali, niektoré ťažšie, niektoré nejak úplne zmrazili svoje aktivity a ty si spomínal, že aj Európska Únia začala tlačiť čoraz viacej finančných prostriedkov do  tohto celého ekosystému a podpory malých a stredných podnikov, tak možno povedz, že aké sú tie možnosti žiadosti o podporu aj čo sa týka nejakých grantov z Európskej Únie alebo na čo všetko myslí Európska Únia?

Marián Porvažník: Uhm, jasné. Tam tá podpora je naozaj bohatá. V prvom rade ako som spomínal Európska Únia fondom ako Vision Ventures alebo Crowdberry navýšila financovanie, vravím rádovo nejakých desať – jedenásť miliónov, ktoré dokážu potom nalievať do slovenského ekosystému, takže samozrejme, že tie start-upy sa môžu pozerať priamo po týchto fondov ako investoroch a od nich sa pozerať po nejakých investíciách, ale samozrejme sú to aj iné spôsoby, v prvom rade sú to nejaké grantové schémy na inovačné biznisy, ktoré majú niekoľko stupňov a ten prvý stupeň prakticky umožňuje start-upu hlásiť sa a požiadať o grant vo výške 50 000 €, čo je relatívne fajn suma na to, aby ten start-up bol schopný vyvinúť nejaký základný produkt, minimum vible produkt je MVPčko, s ktorým potom dokáže aj raisovať ďalší kapitál, takže to je ďalšia možnosť, a potom samozrejme v rámci jednotlivých oblastí tá Európska únia potom zabezpečuje ďalšie granty, niekoľko väčších grantov pre oblasť vývoja umelej inteligencie a niekoľko slovenských start-upov je v týchto grantoch relatívne úspešných, zároveň aj v oblasti ochrany osobných údajov sú nejaké granty, a zároveň KPI trade marky, čo je možno aj téma, o ktorej si dneska budeme rozprávať, tak prakticky aj start-upy, ktoré si chcú ochrániť svoj brand, či už na Slovensku alebo aj na nejakej globálnej úrovni, tak aj v tomto Európska únia poskytuje granty do výšky 1500 €, ktoré im trošku dokážu uľahčiť to rozhodovanie, či áno alebo nie.

Erik Lakomý: Presne ako si spomínal, dnešná téma a dnešný podcast by sa mal venovať hlavne praktickej rade alebo teda rady z oblasti ochranných známok. A teda vedel by si možno povedať, že čo je ochranná známka a ako ten trade mark funguje a že prečo to je dobré mať a prečo nad ním rozmýšľať?

Marián Porvažník: Uhm, jasné. Trade mark alebo teda ochranná známka je právny inštitút a právny mechanizmus, ktorý poskytuje ochranu brandom. To znamená že keď máme spoločnosť, ktorá si vybuduje vlastnú značku, brand, či už vo forme nejakého loga alebo dokonca zvučky alebo nejakého konkrétneho symbolu, tvaru, názvu, a investuje do toho kopec peňazí, robí direct marketing, varí ten trh v svojej podstate, to znamená že útočí na tých a snaží sa ovplyvniť tých spotrebiteľov, svojich koncových klientov, ktorí postupne nadobúdajú znalosť, že dobre, existuje tu takáto značka, tak v istom bode asi tá spoločnosť by bola nerada, keby tú značku zobral niekto iný a začal ju využívať, na rovnakom trhu napríklad, pre rovnaké služby alebo dokonca aj pre iné služby. A z toho dôvodu sa vyvinul a vznikol inštitút ochranných známiek, to znamená trade markov, ktorý má zabezpečiť spoločnosti, ktorá investovala nemalé prostriedky do budovania svojej značky, aby si ju vedela chrániť voči zneužívaniu a tým pádom aj udržiavať a prípadne zvyšovať svoju hodnotu v očiach spotrebiteľov.

Erik Lakomý: A je možno vidno také základné rozdiely alebo symboly, že mám nejaké logo a môže tam byť R-ko v krúžku. Mám nejaký claim alebo nadpis firmy, môže tam byť TM vpravo hore, alebo môže to byť C-čko ako copyright. Aký je rozdiel medzi týmito všetkými symbolmi, ako sa v tom orientovať?

Marián Porvažník: Uhm, myslím si, že si pomenoval také tri základné symboly, ktoré môžeme pri značkách vidieť, to C-čko v krúžku sa úplne netýka trade markov a ochranných známiek, týka sa to registrovaného autorského práva, teda copyrightu, ktoré sa používa primárne v Amerike alebo Spojených štátoch amerických, takže toto úplne není relevantné, ale teoreticky nejakú formu autorského práva tam tiež dokáže ten autor ochrániť týmto C-čkom a zaregistrovať. Na Slovensku sa to veľmi nedá. Ale pokiaľ prídeme k tým samotným značkám, tak tam sú dve možnosti. A to znamená v prvom rade ten registračný proces trade marku nejaký čas trvá, o tom sa ešte porozprávame, ale počas tej registrácie, už pokiaľ bola podaná, tak ten start-up alebo akýkoľvek podnikateľ si dokáže k svojmu brandu zapísať také TM, ako trade mark, čo v praxi znamená, že už teda má záujem si to registrovať, registrácia je podaná, to znamená, že táto známka bude nejakým spôsobom chránená, pretože keď už si teda ten proces registrácie obchodnej známky, ochrannej známky trvá nejaký čas, v momente keď bude zaregistrovaná po typicky šiestich až dvanástich mesiacoch, tak prakticky tá registrácia platí odo dňa podania prihlášky alebo registrácie, to znamená, že platí spätne a kvôli tomu toto obdobie by malo byť chránené práve týmto symbolom TM. V momente, keď už je trade mark zaregistrovaný, tak v takom prípade nadobúda tá spoločnosť, ktorá ten trade mark drží, nadobúda možnosť k tomu svojmu brandu písať R-ko, čo vlastne hovorí, že ide o registrovanú značku, ktorú není možné zneužívať na iné účely. Tu je možno aj zaujímavá vec, že veda – mali sme aj také subjekty, ktoré známky registrované nemali, to R-ko si dávali k svojim brandom, ale prakticky sa jedná o porušenie a môžu byť potom za nejaké rôzne pokuty a podobne, pretože ide o zneužívanie prakticky tohto práva.

Erik Lakomý: Okej takže keď to zhrniem, že TM-ko je nejaké dočasné stanovisko keď ja čakám na tú ochrannú známku a R-ko je v zásade ak už mám zaregistrovanú tú ochrannú známku.

Marián Porvažník: Presne tak, presne tak.

Erik Lakomý: Sú ešte nejaké iné symboly, skratky, pojmy v tejto oblasti?

Marián Porvažník: To sú asi základné, myslím, že sme to poňali celkom dobre.

Erik Lakomý: Dobre a možno taká otázka, veľa ľudí na začiatku chce podnikať a vytvorí si nejaké logo a ako prvú vec riešia možno ochrannú známku, vizitky a podobné veci. Že je to potrebné riešiť úplne od začiatku alebo kedy je ten ideálny čas, kedy by som sa mal venovať aj tomu?

Marián Porvažník: A to je veľmi dobrá otázka a ona do veľkej miery aj hovorí o takej misii, ktorú v zásade u nás v Sparringoch v Trame máme, že áno, treba to riešiť od začiatku, ale možno nie úplne v plnej miere, to znamená, že my úplne rozumieme, že keď niekto má nejaký nápad a buduje si svoj prvý brand, ešte nemá platiacich zákazníkov, tak nedáva vôbec zmysel si teraz registrovať nejaké veľké ochranné známky po celom svete, pretože sa to proste finančne neoplatí  a ten start-upista alebo podnikateľ by sa mal venovať iným veciam. Na druhej strane ale je strašne dôležité pri budovaní brandu už od samého začiatku myslieť na to, že ak ten brand bude úspešný, bude ho treba registrovať. A tu vidíme problém a teraz sme identifikovali pomerne veľkú dieru na trhu a chybu v nevedomosti, nakoľko veľa brandov vzniká bez toho, aby si tí podnikatelia uvedomovali, že či ich brandy sú trade markovateľné alebo nie a v prípade, že v budúcnosti zistia že nie, tak v takom prípade čo je problémom prvým – buď sa môžu ocitnúť v právnych sporoch, v ktorých typicky ťahajú za slabší koniec, za kratší koniec. Druhý je, že pokiaľ tomu sporu sa chcú vyhnúť, tak sa tohto brandu budú musieť vzdať a v takom prípade budú musieť prejsť procesom rebrandingu, to znamená budovania nového brandu, čo je relatívne náročné, spomaľuje to ten biznis a je to úplne zbytočná vec, ktorú vidím pomere často v našom prostredí, aj s našimi klientmi a preto sa snažíme evangelizovať ekosystém, že myslieť na tie trade marky od začiatku a je tam – sú tam tri – štyri jednoduché kroky, ktoré keď si na začiatku ten start-upista uvedomí a splní, tak prakticky zásadným spôsobom znižuje šancu na to, že bude musieť v budúcnosti niekedy rebrandovať alebo sa nechať vláčiť po rôznych súdoch.

Erik Lakomý: Dobre a vravíš že sú tam štyri kroky, alebo vedel by si možno povedať nejaké základné veci, pri ktorých by ten človek akoby už v začiatku pri rozmýšľaní ako sa bude volať jeho firma alebo produkt mal rozmýšľať, aby nepoužil možno nejaké slovíčko, ktoré sa v budúcnosti nebude dať obrandovať alebo ochrániť ochrannou známkou. Čo sú ešte nejaké iné tipy k tomu?

Marián Porvažník: Samozrejme, no máme tam v zásade štyri také základné tipy. Trade markovať není možné outlinerom, extrémom sú nejaké vulgarizmy alebo slová, ktoré proste ten úrad nezaregistruje, pretože by nejakým spôsobom znižovali tú úroveň tých obchodných vzťahov, takže napríklad vulgarizmy nie sú úplne vhodné, nie sú registrovateľné. Zároveň nie sú registrovateľné úplne bežné pojmy, to znamená že keby existovala nejaká pekáreň a chcela by si urobiť logo alebo trade mark Pekáreň, tak jej to proste úplne nezaregistrujú, pretože tým pádom keby sa to podarilo, tak všetky ostatné pekárne by v zásade mali obrovský problém a boli by znevýhodnené, nakoľko sa jedná  o nejaké konkrétne veľmi všeobecne používané slovo, to znamená že pri trade markoch potom platí, že čím šialenejší brand, čím nič nehovoriacejší, tak tým lepšie, pretože je oveľa väčšia šanca, že bude registrovateľný. A tretia vec je, že tie trade marky nemôžu byť deskriptívne, to znamená že, ja neviem, Najlepšia pekáreň, už tiež není úplne najlepšia vec alebo Najlepší obchod tiež nie sú úplne trade marky, ktoré by boli úplne registrovateľné, pretože do veľkej miery prezumujú, predpokladajú nejakú akosť, nejakú kvalitu a sú veľmi deskriptívne, to znamená že to sú trade marky, ktoré sú odmietané a poslednou a veľmi asi možno aj najväčšou kategóriou trade markov, ktoré sú odmietané, sú také, ktoré už zaregistrované sú. A čo znamená teraz zaregistrovaný? Trade mark totižto nefunguje tak, že teraz ja si zaregistrujem trade mark, povedzme že Na rovinu o podnikaní a tento trade mark už nemôže nikto nikde využiť. Pokiaľ si subjekt chce registrovať trade mark, tak tam sú dve veci. V prvom rade sa musí rozhodnúť, v ktorých krajinách si ho bude registrovať, pre ktoré trhy, čiže či pre Slovensko, pre Európsku Úniu, pre tri krajiny, pre Ameriku alebo čokoľvek ďalšie a po druhé, pre aké tovary a služby si tento trade mark chceme zaregistrovať. Tých služieb typicky je – oni sú tak spárované v takých kategóriách, ktorých je 45, ale samozrejme že aj v rámci kategórií sa to ešte dá trošku rozdeliť na nejaké menšie subkategórie. To znamená, že v praxi vieme si – je možné teoreticky, že na Slovensku by existovalo, v rámci tých štyridsiatich piatich kategórií štyridsať päť trade markov Na rovinu o podnikaní, akurát že raz by sa riešil ja neviem drevo spracujúca firma, raz by to riešila proste nejaká vzdelávacia inštitúcia a raz by to proste mal nejaký start-up s digitálnym produktom. To znamená že veľmi veľmi odlišné aspekty by dokázal tento trade mark chrániť. Typicky to ale vyzerá tak, že bežný podnikateľ začína v jednej krajine, v ktorej má corový biznis a keď sa mu darí, tak škáluje do zahraničia a zároveň si registruje ten svoj trade mark pre nejaké príbuzné tie triedy, väčšinou pojme jednu až tri a to znamená že väčšina trade markov pôsobí v rámci jednej až troch tried.

Erik Lakomý: Je tam nejaké maximum, koľko si viem zaregistrovať tých tried?

Marián Porvažník: maximum je tých 45, ale oni sú tak odlišné, tých 45tried naozaj pokrýva naozaj plnú…

Erik Lakomý: Že ja musím nejako dokázať, hej že v každom jednom segmente pôsobím alebo v tej triede, že…?

Marián Porvažník: To nie. To je tá zaujímavá vec, že nie, nemusí tam – neprebieha žiadne dokazovacie konanie zo začiatku, to znamená že napríklad ty si vieš zaregistrovať trade mark produktu, ktorý ešte neexistuje, ale už o ňom uvažuješ a o dva roky ho chceš spustiť, to znamená že si ho zaregistruješ vopred. Toto je možné. Problém by bol, ak by si náhodou si zaregistroval nejaký trade mark a tento trade mark – alebo teda tento brand by už používal nejaký hráč v danom trhu a ten by teoreticky mohol namietať, že tak ako že síce trade mark nemám zaregistrovaný, ale už preukázateľne 10 rokov pôsobím na tom trhu, používam tento brand, síce som hlúpy a tento trade mark som si nezaregistroval, ale chcem si to claimovať a nejakým spôsobom sa s tebou pustiť do súdneho sporu, to znamená, že tam už sa dostávaš natrochu vratkú pozíciu, ale v každom prípade pri registrácii trade marku nemusíš dokazovať na začiatku vôbec nič, pokiaľ sa nedostaneš do súdneho sporu. Takže možno aby som sa vrátil, to sú také štyri základné chyby, ktoré sa pri trade markoch robia a úplne na začiatok, keď subjekt alebo podnikateľ buduje svoj brand, je strašne dôležité, aby si pozrel tie právne limitácie toho a toho trade marku, aby sa vybral brand, ktorý je trade markovateľný z toho právneho pohľadu, zároveň je dôležité aby sa pozrel do tých databáz trade markov, či už na tých daných trhoch, na ktorý pôsobí, aby zistil či ten trade mark je voľný. Pokiaľ tam zistí, napríklad to sa nám často krát stáva, že hlavne na americkom trhu nájdeme pre jeden trade mark, kľudne aj 100, niekedy aj 500 konfliktov, tak to už rovno hovoríme klientovi, že to sa nedá, toto už nepretlačíme. Napríklad keď konceptov je málo, že 4-5 tak samozrejme tam sa dá aj s tými konkrétnymi brandmi dohodnúť o koexistencii, trošku sa urobia nejaké rozdiely, povedia dobre, tak vy sa sústreďujete na tieto produkty, my sa sústredíme na produkty trošku iné, alebo nejaké služby, a v takom prípade tie dva brandy dokonca aj v rámci jednej kategórie dokážu koexistovať, hej? Takže tie možnosti tam sú, ale je dôležité si ten research urobiť na začiatku. A v momente, keď potom – čiže to je taká fáza jedna, hej? Že keď sa buduje brand, nech aspoň tuším, či ten brand je v budúcnosti aspoň hypoteticky, či je registrovateľný a to si človek vie urobiť sám alebo sú na to nejaké služby, takže tých možností je viac, niektoré sú aj bezplatné, takže je to fajn. A zároveň potom, keď už ide do tuhého a ten biznis sa reálne rozbieha, tak navrhujeme, aby ten start-up si zaregistroval trade mark aspoň v nejakej jednej krajine. Čo je výhoda totižto, ak si podnikateľ zaregistruje start-up, zaregistruje trade mark na Slovensku, tak prakticky my tomu hovoríme taká kvázi rezervácia, pretože totižto v celom svete je možné si trade marky registrovať v rámci národných krajín a není možné urobiť jeden celosvetový trade mark. Je tu ale výnimka a to sa volá Európska Únia, kde je možné zaregistrovať si európsky trade mark, ktorý chráni – ktorý bude fungovať vo všetkých 27 krajinách, čo je super výhoda, na druhej strane není možné si z tých krajín vyberať, proste je to také amblock. Buď…

Erik Lakomý: Všetko alebo nič.

Marián Porvažník:… buď je ten trade mark zaregistrovaný všade alebo nikde, to znamená že pokiaľ si nejaký start-up zaregistruje už trade mark na Slovensku, ktoré je súčasťou Európskej Únie, tak prakticky už blokuje akéhokoľvek ďalšieho hráča, ktorý by si chcel zaregistrovať európsky trade mark a tak kvázi si to začína nejakým spôsobom trošku rezervovať trade mark aj na ďalšie krajiny v rámci Európskej Únie, takže to je taká úplne základná stratégia, tým že tieto trade marky sú na Slovensku relatívne lacné, takže je to dobrý krok a až v prípade, že ten biznis je rýchlo rastúci a škáluje do zahraničia, tak až potom je dôležité dopĺňať ďalšie trade marky.

Erik Lakomý: Dobre, ja by som sa – ešte k tým fázam sa určite dostaneme, ja by som sa ešte vrátil, tak ma napadla pri tých štyroch kategóriách, čo si rozprával na začiatku, že nemôžem si dať nejaké všeobecné názvy a pojmy, mňa rovno napadol americký gigant, ktorý má názov Jablko, alebo teda Apple, že ako on si ochránil vlastne tú známku celkovo a ako to funguje v tomto, že viem si to nejak spojiť s logom alebo nemajú vôbec známku alebo ako?

Marián Porvažník: A to je veľmi dobrá otázka. Áno, Apple má trade mark, má ochrannú známku práve toho jablka, a prečo mu to vyšlo, bolo že áno, jablko je veľmi všeobecné, ale pre zelovoc. A to znamená, že keby Apple predával jablká alebo nejakú zeleninu a chcel by si zaregistrovať trade mark Apple, tak pre zelovoc je to strašne všeobecné pomenovanie a to znamená, že s najväčšou pravdepodobnosťou by takýto trade mark bol odmietnutý. Tým že Apple je technologická firma, ktorá s jablkami naozaj nemá nič spoločné, ako najbližšia možno metafora alebo asociácia je s Isaacom Newtnom a gravitáciou, čo je veľmi vzdialené, tak prakticky Apple pre technologickú firmu je úplne v pohode. Tam je dokonca aj taký veľmi zaujímavý spor, že iná technologická firma si chcela zaregistrovať Hrušku a s trošku odlišným názvom a to už napríklad bolo odmietnuté, pretože už tým, že je nejaká veľká firma, ktorá vybudovala si kvalitný a širokospektrálny a uznávaný trend okolo nejakého ovocia, akákoľvek ďalšia technologická firma s ovocím je vlastne – tomu sa hovorí free riding, čiže free ridovala by, čiže priživovala by sa na vlastne imidži Apple, takže napríklad takýto brand hrušky bol odmietnutý. Je to pomerne zaujímavá téma. To znamená že pokiaľ zoberiete všeobecné slovo ale dáš ho do nesúvisiacej kategórie, tak je to úplne v pohode.

Erik Lakomý: Dobre a spomínal si už akoby ten prvý krok celkovo čo treba spraviť, ak si chceme zaregistrovať známku, takže si to nejak skontrolovať či vôbec taký brand, nad ktorým ja rozmýšľam alebo ktorý už nejaký čas robím, nie je zaregistrovaný. Ako sa to dá overiť? Sú nejaké voľne dostupné databázy alebo kde si to viem pozrieť?

Marián Porvažník: Databázy trade markov sú verejne dostupné, to znamená že dá sa to bez problémov pozrieť, samozrejme že keď sa niekto pozerá a chce si zaregistrovať trade mark na Slovensku, tak je dôležité pozrieť 2 databázy. Prvá je slovenská databáza trade markov na Úrade pre ochranu duševného vlastníctva, ale zároveň potom je ešte dôležité pozrieť aj databázu Európskej Únie, kde sú vlastne zaregistrované európske trade marky, ktoré sú aplikovateľné práve aj na území Slovenskej republiky, takže stále je dôležité pozerať 2 databázy minimálne, samozrejme pokiaľ plánujem ísť do krajín ako je Veľká Británia, Spojené kráľovstvo, prípadne USA, tak treba si tých databáz potom pozrieť trochu viac.

Erik Lakomý: Ja len doplním pre poslucháčov, že tie databázy doplníme ako linky do poznámok pod tento podcast, takže kľudne si rozkliknite a kľudne si pozrite. Okej a spomínal si teda že musíme si overiť v prvom rade teda, či tá známka nie je na Slovensku a v Európskej únii, prípadne iné trhy na ktoré chceme ísť. Ak chcem teda pôsobiť len na Slovensku, je potrebné vôbec zvažovať nejaká plošná registrácia v Európskej Únii alebo prípadne v Amerike alebo čo by som mal potom robiť, ak je teda tá moja známka voľná alebo to moje logo, meno? Voľné a môžem ísť?

Marián Porvažník: Ako som hovoril, v úvode je asi úplne v pohode že zvažujeme že začíname nejaký biznis, tak je úplne v pohode sa len pozrieť, či niečo registrovateľné je, či to je voľné, pokiaľ áno, tak asi nejaké ďalšie kroky netreba robiť a treba budovať ten svoj brand. Teoreticky je možné, existujú služby a takzvaná rezervácia trade marku, kde si prakticky ten podnikateľ vie zaplatiť za naozaj pomerne že nízky subscription a to aby mu tá služba sledovala nové prihlášky a v prípade že bude podaná nejaká nová prihláška na trade mark, ktorá by mohla byť v konflikte s tým zamýšľaným brandom, tak v takom prípade vie podnikateľ podať prihlášku tiež. A totižto keď sa podá trade mark tak prebieha väčšinou až nejaká trojmesačná opposition period, to znamená doba, počas ktorej je možné podávať rozpory voči nejakej registrácii a v tej dobe tie trade marky sú ešte relatívne zraniteľné, dá sa o nich diskutovať, tie strany väčšinou negociujú, takže to je možno taká jedna z možností, ktoré títo začínajúci podnikatelia vedia urobiť alebo si vedia zaregistrovať nejaký trade mark v lacnej európskej krajine, ako na území Slovenskej republiky a do ďalších krajín potom škálovať až v bode, keď to bude pre nich potrebné, to znamená, že je kopec podnikateľov, s ktorými prichádzame do styku, ktoré na Slovensku pôsobia prvé dva-tri roky s jedným trade markom do zahraničia a potom zahraničné trade marky začínajú riešiť až potom trochu neskôr. Zároveň máme spoločnosti, typicky sú to nejaké eshopy, ktoré majú vlastné produkty, ktoré tých trade markov majú desiatky, to znamená že nielen trade mark samotnej firmy, ale aj trade mark každého jedného produktu a brandu, ktorý vlastne budujú v rámci svojho eshopu, tak to tiež je pomerne dôležité a tieto produkty sa budujú postupne, takže tieto veci majú trochu čas.

Erik Lakomý: Dobre a spomínal si, že potrebujem si to overiť na úrade alebo teda aký je postup ak mám už vybraný brand, budoval som niekoľko rokov, mesiacov nejaký marketing okolo toho a si poviem, že je čas teraz si zaregistrovať ochrannú známku. Aký je ten postup? Ja prídem na úrad pre ochranu duševného vlastníctva, vyplním nejakú žiadosť a oni mi to zaregistrujú alebo potrebujem nejakého právnika na to? Ako to funguje?

Marián Porvažník: To je dobrá otázka. No to záleží že kde. Typicky na Slovensku aj v Európskej Únii ten subjekt si to dokáže zaregistrovať sám a tam to vidíme aj štatisticky, že v rôznych krajinách to funguje inak, v niektorých krajinách si samotní podnikatelia registrujú až okolo 70% trade markov, to znamená že veľkú väčšinu, na Slovensku je to trošku menej, akože tu je to menej ako polovica. Z našej skúsenosti aj vidíme, že na Tramu nám prichádza mnoho requestov na registráciu a tak povedzme polovica je neregistrovateľná alebo proste má nejaké chyby, vady, problémy, takže je to trošku problém, pretože keď si ten jednotlivec zaregistruje trade mark a ten trade mark mu bude odmietnutý kvôli nejakým formálnym nedostatkom, tak ten úradný poplatok za registráciu kvázi prepadá. Takže na jednej strane sa dá ušetriť na začiatku, ale v takom prípade je strašne dôležité, aby ten podnikateľ vedel čo robí, aby sa trošku poradil s niekým, aby zbytočne neprichádzal o svoje peniaze. Druhá možnosť je samozrejme stále zobrať nejakého právnika, ale na Slovensku celkovo je pomerne málo právnikov, ktorí s týmto majú skúsenosti a preto skôr odporúčame nejaké zo špecializovaných služieb, ktoré sa tomuto venujú, v každej krajine na Európskej a globálnej úrovni ich je niekoľko a tieto služby vlastne nerobia nič iné, takže čo sa týka registrácie trade markov tak sú naozaj že asi tá špička kvality a väčšinou majú aj celkom dobré ceny v porovnaní s bežnými advokátmi.

Erik Lakomý: A spomínal si že nejaký poplatok registračný tam je, čo to stojí registrácia takejto ochrannej známky?

Marián Porvažník: Záleží, ako pri tej registrácii trade marku treba vnímať 3 také základné poplatky. Prvý je poplatok za samotný trade mark, ten na Slovensku stojí takmer, plus-mínus 100 €, na európskej úrovni to stojí 850 €, to znamená že sú to nejaké stovky eur plus-mínus. Druhá časť poplatku sú tie jednotlivé triedy, to znamená že väčšinou v tom poplatku máme jednu triedu a pokiaľ chceme pridať z tých 45tich ďalšie triedy, tak za každú ďalšiu triedu sa pridáva nejaký poplatok, typicky to stojí opäť nejaké vyššie desiatky, nižšie stovky eur, takže niekedy ten poplatok sa vie vyšplhať napríklad pri európskom trade marku na nejakých 1000-1100 € . A tretia zložka poplatku je potom keď sa ten podnikateľ rozhodne zaregistrovať cez nejakého právnika alebo cez nejakú službu, tak v takom prípade ešte je tam samozrejme ešte ten servisný poplatok za tú službu a ten sa tiež zvykne pohybovať v nejakých nízkych stovkách eur, 200-300. Takže na konci dňa je na Slovensku možné ten trade mark získať za 300 €, na tej európskej úrovni za tých 1300-1400 €, to sú také bežné sumy.

Erik Lakomý: A ako dlho to asi trvá? Vravel si, že pol roka až rok, kým to akoby schvália celkovo, ale možno ten proces samostatný, prípravy a podania všetkých papierov, koľko to môže trvať?

Marián Porvažník: Jasné, no u nás môžem príklad povedať z našej Tramy, ako to funguje, že v zásade v prvom rade tí klienti podajú dotaz a sa spýtajú, že či ich trade mark pre danú krajinu a pre dané trhy služby je registrovateľný, tú odpoveď môžu získať do 24 hodín, to znamená jedného dňa, následne sa potom vytvárajú rôzne dokumentácie, pripravuje sa prihláška, získavajú sa plné moci a podáva sa samozrejme tá prihláška na registráciu, vyplatí sa samozrejme faktúra a tieto veci trvajú 3-5 dní, takže dalo by sa povedať, že do jedného pracovného týždňa je možné podať tento trade mark na registráciu a následne potom úrady majú nejaké obdobie, kedy tú prihlášku môžu buď rovno odmietnuť alebo ju príjmu. Typicky v Európe to funguje tak, že tie úrady väčšinu prihlášok prijímajú a rozhodujú o nich až neskôr, napríklad ale v Spojených štátoch amerických to funguje trochu inak, tam ten úrad je veľmi aktívny a dosť často sa stáva, že tie trade marky odmieta skôr, ako sa dostanú na ten opposition period a pokiaľ tá prihláška je teda zaregistrovaná, je prijatá tým úradom, tak potom začína plynúť rádovo niekoľko mesačná tá opposition period, počas ktorej vlastne celý svet a ktokoľvek môže podávať námietky voči tomu, aby daný trade mark bol zaregistrovaný. A pokiaľ táto opposition period zbehne bez námietok, tak v tom momente je trade mark registrovaný a podnikateľovi príde certifikát. Pokiaľ ale námietky sú, tak v takom prípade sa začína negociovať s tými namietajúcimi a diskutovať o tom, že ako to dokážeme vyriešiť a tak ďalej. Z našej skúsenosti tie námietky nemajú väčšinou hostilný charakter, nejaký nepriateľský, že biznisy sa nesnažia si navzájom škodiť a teda je tam veľký priestor na dohodu a na nejaké urovnania. Trošku väčšie problémy máme s takými väčšími korporátmi, ktoré proste majú stovky alebo celé flotily trade markov, majú kopec právnikov a tí už majú také automatizované procesy  a takže oni už potom tú vôľu na diskusiu a negociáciu majú trocha nižšiu a s nimi to je trocha ťažšie. Takže tým korporátom sa treba vyhýbať, ale s bežnými podnikateľmi nie je problém sa dohodnúť, naprieč – skoro z každej krajiny už sme asi mali takéto konania a funguje to v pohode.

Erik Lakomý: Ako funguje taký proces vyjednávania, že nastúpi armáda vašich právnikov, nastúpi armáda ich právnikov a teraz sa medzi sebou boxujete a vyjednávate čo najlepšie? Neviem, platí sa aj medzi tými firmami? Alebo si povedia že okej, tak nejaké bártre alebo ako to funguje?

Marián Porvažník: Málokedy sa platí ale teda sú niektoré – niekedy nastane situácia, že ten namietajúci je ochotný svoj trade mark predať, lebo síce ho má zaregistrovaný, ale nepoužíva ho, to znamená je ho možné predať, ale väčšinou je to skôr o tom, že sa snaží nájsť takzvaný coexistence agreement, čiže dohoda o nejakom spolunažívaní, to znamená že jednotlivé tie strany sa snažia vyšpecifikovať, že dobre tak my pôsobíme na tom trhu, takéto služby poskytujeme a toto si chceme chrániť, pokiaľ vy nám do toho nebudete kafrať a trochu lepšie – ak vyhodíte si napríklad z vašej kategórie topánky a kabelky a necháte si tam proste len tričká a saká, tak sme s tým v pohode a v takom prípade stiahneme našu opposition alebo budeme s tým v pohode. To znamená, že je tam potom naozaj v tej otvorenej diskusii, že na akých trhoch tie biznisy chcú pôsobiť. Na konci dňa to je veľmi dobrý očistný mechanizmus, pretože potom aj ja ako podnikateľ dostávam spätnú väzbu, že aha, tak vlastne na trhu na ktorom som pôvodne chcel pôsobiť niekde v Európskej Únii už niekto pôsobí, má podobnú značku, ja tiež nechcem, aby moja značka, o ktorej si asi myslím, že je dobrá, bola zameniteľná s nikým iným, takže je dobré si toto vyšpecifikovať na začiatku a potom sa už na ten trh vrhnúť s tým trade markom, ktorý není tak ľahko zameniteľný s ničím iným. Lebo na konci dňa úlohou trade markov je chrániť spotrebiteľa, aby nedochádzalo k jeho zneisteniu, confusion a aby ten spotrebiteľ bol schopný urobiť informované rozhodnutie a mohol si vybudovať autentický vzťah k nejakej značke.

Erik Lakomý: Dobre a keď sa bavíme, spomenul si, že je tam nejaká – určitý čas na to, aby mohli ľudia podávať námietky voči tomu brandu, tak ako sa vyhnúť nejakým námietkam a aké sú možno najčastejšie chyby pri podávaní týchto trade markov?

Marián Porvažník: Áno, tak pri tých námietkach je to naozaj o tom, že je dôležité sa pozrieť na – prelúskať tie databázy a zistiť, že či sú tam nejaké potenciálne konflikty, ako som hovoril, mali sme situácie kde tých konfliktov boli stovky a v takom prípade keď ten subjekt alebo podnikateľ podá prihlášku na ten trade mark, tak je zrejmé, že ten opposition bude náročný a že pravdepodobne neprejde. Ako som hovoril, pokiaľ je tých oppositions len niekoľko a tých konfliktov je len niekoľko, tak väčšinou to je nejakým spôsobom riešiteľné. Čiže veľmi záleží, niekedy aj jeden konflikt, ktorý je ale dôležité a naozaj že ide o podstate veci, tak dokáže zabrániť tomu, aby ten trade mark bol prijatý a naopak niekedy aj 5 takých okrajových konfliktov nám môže v pohode prejsť, takže je to trošku o tej predchádzajúcej analýze toho trhu a databáz, aby sme vedeli do čoho ideme na začiatku, skôr ako ten trade mark podáme.

Erik Lakomý: Dobre a teda už máme podanú tú žiadosť, čakáme teraz pokiaľ nám priradia to R-ko k nášmu logu alebo teda k nejakej značke alebo to je jedno k čomu, a teda nám to aj schvália. Ako dlho potom platí tento trade mark, treba si ho nejako obnovovať? Raz za rok, raz za desať alebo je to do konca života?

Marián Porvažník: Trafil si to veľmi dobre, trade mark im platí na dobu desiatich rokov, tým že tie spoločnosti sú zakladané na dobu neurčitú, tak tam by to bolo do nekonečna, ale často krát sa stáva, že mnohé spoločnosti sa stanú spiacimi alebo mnohé trade marky si registrujú preventívne a potom reálne nikdy s nimi nezačnú pracovať, takže aby tam bol taký samoočistný mechanizmus, tak po desiatich rokoch je potrebné ten trade mark obnoviť v prípade záujmu. Niekoľko mesiacov pred jeho expiráciou, čo je bežná vec a to sa robí pomerne často a z našej skúsenosti sa naozaj obnovuje len nejaká časť toho trhu a veľa trade markov reálne vyexpiruje a stane sa voľnými, a v takom prípade je možné ich opäť registrovať bez toho, aby niekto mohol klásť nejakú rozumnú opposition.

Erik Lakomý: A tam možno príde, lebo 10 rokov je taká dlhá doba, že možno to aj vyfučí z hlavy ľuďom, že je tam nejaké upozornenie alebo príde nám nejaký list domov, že o pol roka vám končí ochranná známka, chcete si ju predĺžiť? Alebo je to čisto na tých podnikateľoch, že by si to museli sledovať?

Marián Porvažník: Je to na tých podnikateľoch. Opäť, existujú služby, ktoré napríklad aj keď registrujú trade marky, tak potom zabezpečujú aj takýto trade mark watch, to znamená že jednak sa pozerajú po prípadných nových registráciách, ktoré by mohli ohrozovať tvoj trade mark a v takom prípade ty máš už ako držiteľ trade marku možnosť sa brániť, a zároveň potom ťa upozornia, že už o dvanásť mesiacov bude končiť trade mark, takže postupne sa začnime zamýšľať, že či ho chcem obnoviť alebo nie a keď tak v akej fazóne. Takže úrady to sami nerobia, treba si to buď zabezpečiť sám alebo potom prostredníctvom nejakej tretej strany.

Erik Lakomý: Dobre a bavili sme sa o tej cene, že nejakých 300 € na územie Slovenska, 1500 plus-mínus na Európsku Úniu, a tak ďalej to pokračuje, koľko teda dá Európska Únia? Keď sme sa bavili o tých grantoch?

Marián Porvažník: Európska Únia poskytuje granty ako som hovoril do výšky 1500 €, avšak je tam pár podmienok, v prvom rade tento grant je možné použiť len na tie úradné poplatky, to znamená že pri európskej ochrannej známke to je typicky nejakých 900 € a pri týchto úradných poplatkoch Európska Únia hradí 50 % , to znamená, že na takej európskej ochrannej známke dokáže podnikateľ ušetriť nejakých 450 €, čiže z celkovej sumy by som povedal, že takú tretinu. Čo sa tým pádom typicky robí, je že tieto európske granty sú veľmi dobré pre registráciu viacerých trade markov naraz , to znamená že veľa práve takýchto digitálnych produktov a start-upov, tým že rýchlo škálujú do zahraničia, tak pre nich je naozaj výhodné si registrovať rovno celú Európsku Úniu, možno Spojené kráľovstvo a potom Ameriku, čiže urobiť aspoň takéto 3-4 trade marky naraz a v takom prípade vlastne vyminúť celý ten grant čo najefektívnejšie. Takže to je celkom fajn vec. Tam je ale dôležité niekoľko vecí, že v prvom rade takýto žiadateľ potrebuje mať IČ za DPH, čím musí byť povinným alebo dobrovoľným platcom DPH, to je možno dôležitá vec, jedna informácia. Druhá je tá, že není možné požiadať o jeden trade mark, alebo dotovanie jedného trade marku a potom už keď ten grant je schválený, podávať viacero ďalších, takže rovno v tej prihláške treba uviesť všetky trade marky, na ktoré sa žiadateľ snaží hlásiť. A tretia informácia je možno taká, že momentálne prebieha druhé z piatich kôl, počas ktorých Európska Únia tieto granty udeľuje, to znamená prvé kolo bolo v januári, teraz prebieha marcové a prakticky ešte budú ďalšie tri kolá až do konca myslím že septembra, s tým že potom do mesiaca ten subjekt vie, že či ten grant dostal alebo nie. Z našej doterajšej skúsenosti tam není žiaden problém, to znamená že tie granty sú udeľované ako na bežiacom páse a to znamená, že tí marcoví žiadatelia už vo februári vedeli, že tie granty boli schválené a už vo februári si tie známky dokázali podávať.

Erik Lakomý: Znie to celkom náročne a celkom zložito. Keď si to teraz takto zosumarizujeme, že v podstate na začiatku si musím pozrieť aké také nejaké databázy, že aké vlastne firmy a podniky sú, potom celkovo ten proces podávania na úrady, prípadne ešte nejaké riešenie grantu z Európskej Únie, a ty si spomínal, že ste na to vytvorili takú platformu, volá sa Trama TM, že ako to funguje a prečo by som možno ja mal rozmýšľať o tom, že okej budem sa venovať primárne biznisu a tomu, čo mi zarába peniaze a tú celú túto exekutívu ohľadom ochranných známok by som dal niekomu inému. Predpokladám že sú aj nejaké iné firmy, spomínal si nejaké špecializované právnické kancelárie čisto na to, aká je možno výhoda možno tej Tramy, ktorú ste vytvorili vy, aká je výhoda tých špecializovaných firiem a ako to celé funguje, ak si to chcem spraviť cez nejakú tretiu stranu?

Marián Porvažník: Uhm, jasné. Za mňa je to ako veľmi dobré, dobre si to aj pomenoval, že táto agenda nie je úplne jednoduchá, ani úplne intuitívna, to znamená že my sme si uvedomili, že možno toto je práve príčina, pre ktorú množstvo podnikateľov potom zbytočne musí investovať kopec zdrojov do riešenia tých episporov a bojovať o tie svoje trade marky a tie svoje značky, alebo ich rebrandovať, tak sme si povedali, že trošku zmeníme to uvažovanie o budovaní brandov práve takým spôsobom, že tie brandy by mali byť aj legálne chrániteľné a že tak ako na začiatku si typický podnikateľ pozrie, či má voľnú doménu, či má možnosť si otvoriť konto na sociálnej sieti, tak tou treťou vecou by malo byť, že okej, mám voľný trade mark? Aby práve touto technikou si dokáže ušetriť množstvo energie do budúcna. Teraz ako to uvažujeme v Trame je, že našim cieľom je vybudovať jednotné kontaktné miesto, kedy ten klient naozaj dá desiatky minút do tej registrácie svojho trade marku alebo do ochrany svojej značky a v tom prvom kroku dokonca zadarmo získa spätnú väzbu, že či ten trade mark je registrovateľný alebo nie a tam používame nejaké technologické riešenia a zároveň potom si ho dokáže na pár klikov pomerne jednoducho zaregistrovať a my už potom počas toho sa dostáva do takej tej našej súčasti, do nášho portfólia, v rámci ktorého už sa staráme potom aj o prípadné oppositions a o prípad námietky, námietkové konania a zabezpečíme práve to obnovovanie tých trade markov, zabezpečujeme ochranu voči novým registráciám tretích strán a podobne, čiže snažíme sa budovať také kontaktné miesto. Takýchto služieb je samozrejme viacej, na Slovensku veľmi nie sú, ale opäť Trama tiež má pomerne globálny potenciálny charakter, takže veľmi dobrú službu na registráciu globálnych trade markov. Trošku pri vyšších cenách je Ponamark a oni naozaj že vám zaregistrujú aj takú exotickú krajinu, nejakú Tanzániu a kadečo, že pokiaľ máte nejaký „niche“ trh, ktorý potrebujete pokryť, tak toto dáva celkom dobrý zmysel a potom na niektorých zahraničných trhoch samozrejme existujú aj národní registrátori týchto ochranných známok, napríklad v Spojenom kráľovstve trade mark Wizards, čiže pokiaľ potrebujete vyslovene britskú známku, tak to môže byť celkom dobrá voľba. A my v Trame sa skôr zameriavame skôr na také crossborder, čiže cezhraničné registrácie a pomáhame tým start-upom zabezpečiť také základné tri, Európska Únia, severná Amerika a podobne.

Erik Lakomý: A stojí to nejak viacej peňazí, oproti tomu keby som si to riešil sám alebo vy viete nejak využiť ten grant z Európskej Únie, alebo ako to funguje?

Marián Porvažník: To je ďalšia vec, že prostredníctvom Tramy je možné požiadať o tento grant, to znamená že opäť pomerne jednoduchým formulárom za pár minút je o tento grant požiadame za našich klientov, takže to je trochu jednoduchšie a takýmto spôsobom to vyjde aj výrazne lacnejšie. Pokiaľ si to samozrejme človek registruje sám, tak asi to vie urobiť lacnejšie a nevýhoda je tá, že mu to bude trvať výrazne dlhšie, pretože my máme kopec procesov jednak zautomatizovaných, jednak veľa veciam sa už dosť rozumieme a kým sa ten človek zorientuje, pokiaľ o tom nič nevie, tak mu to môže zobrať kopec času a druhá vec je samozrejme, že pokiaľ tú registráciu urobí zle, tak vlastne stratí ten registračný poplatok a trade mark nezíska, takže tam potom je také trošku väčšie riziko.

Erik Lakomý: Tak to je super, že vy sa snažíte pomáhať a budovať taký ekosystém, ktorý pomáha celkovo začínajúcim a malým podnikateľom, aby sa fakt že vedeli venovať tomu svojmu corebiznisu a tieto veci aby nechali na špecialistov a ak to je ešte za nejakú rozumnú cenu, prípadne s dotáciou Európskej Únie, tak ja som len rád, že tie peniaze z Európskej Únie začínajú dávať zmysel a reálne sa vedia aj podnikatelia malí k nim dostať, nielen vyvolení. Ja možno ešte spomeniem, sa mi veľmi páčilo, si mi pred časom posielal – váš Sparring ste rozšírili o takzvaný playbook, kde sú všelijaké zaujímavé veci, čo sa týka start-upových či už slovníkov alebo nejaké vzory dokumetov, takže či už Trama alebo aj tento playbook, tak ako som spomínal, dáme linky dole do podcastu a pozrite si, lebo fakt hodnotné informácie. A povedz nám možno na záver ešte, že ako by ste vy aj v budúcnosti, lebo tých menších projektov okolo Vacuumlabs, Sparringu, Tramy vzniká relatívne veľa, tak ako aj vy budete prispievať aj do budúcna možno k tomu ekosystému celkovo start-upovému a podnikateľskému? Čo sú vaše vízie?

Marián Porvažník: Našim cieľom je produktivizovať právo v tom význame, že také tie jednoduchšie veci, ktoré sú ľahko automatizovateľné chceme prenechať technológiám, ktoré majú vysokú pridanú hodnotu a pre klientov sú naozaj že na pár klikov a sú zároveň aj lacné a výrazne lacnejšie ako tradičné právne služby, že takýchto produktov ako je Trama bude postupne viacej. Teraz napríklad v Čechách budujeme také trhovisko v spolupráci s lokálnymi advokátmi, ktorí už sú vysoké desiatky verdiktov, kde vlastne malí, strední podnikatelia si budú môcť za vopred stanovenú cenu s overenými advokátmi kúpiť nejakú konkrétnu právnu službu alebo nejaký právny produkt, službu, zmluvu, spor, čokoľvek, počas ktorej – nieže si kúpia rozhodnutie v tom spore, ale kúpia si zastupovanie v konkrétnom spore, to znamená, že snažíme sa znižovať informačnú asymetriu na tom trhu, snažíme sa to právo zľudšťovať a zlepšovať prístup či už bežných ľudí, spotrebiteľov alebo malých a stredných podnikateľov k právu tak, aby ste na spravodlivosť nepotrebovali iba armádu právnikov a fúru peňazí, ale aby existovali aj nejaké dostupné cesty, ako si tú spravodlivosť proste vymôcť, takže tým že sme súčasťou tej technologickej spoločnosti Vacuumlabs, tak budovanie týchto produktov nám celkom ide, že verím, že lokálnemu ekosystému ponúkneme čím ďalej tým viacej takýchto podobných materiálov. Pričom ako si sám spomínal, nepozeráme sa na to zďaleka ako na biznis, ale našim cieľom je budovať aj veľkú databázu, my tomu hovoríme Legal open source, takže naozaj vytvárať tooly a nástroje, dokumenty a vzory a manuály vyčerpávajúce ktoré podnikateľom, ktorí naozaj na to nemajú, alebo proste sú príliš v úvodných štádiách svojho podnikania, tak aby si dokázali proste pomôcť sami a tie základné pomerne jednoduché veci vyriešiť bez zapojenia právnikov.

Erik Lakomý: To je super a to možno aj veľmi dobrý pohľad na to, že po vzore či už nejakých finančníkov alebo právnikov, ktorí sa bežným ľuďom zdali veľmi ďaleko a akoby stále bola nejaká bariéra medzi nimi, tak vy sa vlastne chcete aj týmito krokmi dostať akoby bližšie k ľuďom a ukázať nejaký taký jasnejší pohľad na to právo, že nie je to len nejaký súdny spor a naškrobení právnici, ale sú to reálni ľudia, ktorí vedia pomôcť aj malým a stredným podnikateľom, a nielen podnikateľom, ale aj bežným ľuďom, takže ja vám držím palce Majo a díky pekne, že si dneska takto cez ZOOM s nami pokecal o veľmi praktických veciach a držím teda palce aj do budúcna.

Marián Porvažník: Ďakujem pekne Erik za pozvanie aj za super diskusiu a rovnako držím palce Na rovinu o podnikaní a budem sa tešiť na prípadné ďalšie synergie.

Erik Lakomý: Ďakujeme pekne, mojim dnešným hosťom bol Marián Porvažník, ktorý založil spoločnosť Sparring, ak sa vám tento podcast páčil, neváhajte ho zdieľať medzi svojich známych, priateľov, blízkych a my máme pre vás pripravenú ďalšiu epizódu už o dva týždne. Dopočutia.

Pridaj komentár