fbpx
Adam Brocka a Jakub Hrušovský (co-founder a business designer, Kiuub)
Adam Brocka a Jakub Hrušovský (co-founder a business designer, Kiuub)


Hosť:  Adam Brocka a Jakub Hrušovský / business designer a co-founder kiuub
Moderátor: Erik Lakomý / LinkedIn, Instagram
 

Preklad do posunkového jazyka: Milena Fabšicová

Produkcia: 2021 (c) Podcast NA ROVINU O PODNIKANÍ
Výroba: Button Media – podcasty a live streamy

O epizóde

Adam Brocka a Jakub Hrušovský pracujú vo firme kiuub, ktorá pomáha firmám nastavovať inovačnú stratégiu a hľadať nové biznisové príležitosti. Čo je to inovácia, ako spoznať svojho zákazníka, aby si mu poskytol produkt alebo službu, ktorú naozaj chce.
V tejto epizóde nájdeš praktické tipy, ako sa inak pozerať na svoj produkt alebo službu, ako prebieha proces inovácie alebo ako môžu inovovať aj malí a strední podnikatelia za málo peňazí.

Zaujímavé linky z podcastu:
Service Design ShowYouTube show ambasádora servis dizajnu Marca Fonteijna plná inšpiratívnych rozhovorov.
Ideo U: kurzy pre rozvinutie inovačných zručností.
Service Design Toolsužitočné nástroje k inovačnému procesu.
New Generation of Foundersvzdelávací program od Grow with Google zameraný na metodológiu Design Thinking.

Rozhovor so zakladateľom kiuub: Inovácia ako taká nemá nikdy koniec

Partneri:
PROSIGHT Slovensko

Podcast NA ROVINU O PODNIKANÍ je súčasťou projektu vzdelávania pod názvom NA ROVINU.ONLINE, ktorý sponzoruje poradenská spoločnosť PROSIGHT Slovensko.

Sledujte nás:
Facebook, YouTube, Instagram, LinkedIn, Feed

Verzia v posunkovom jazyku

Prepis celej epizódy

Erik Lakomý: Pekný deň milí poslucháči, vítam vás pri ďalšej epizóde podcastu Na rovinu o podnikaní. Blíži sa nám leto, za chvíľu verím že nás čakajú krásne dovolenky a aj čas možno na oddych a trošku zrefreshovanie hlavy a keď budete tento podcast počúvať možno niekde na kúpalisku, možno pri mori alebo kľudne aj pri práci, tak dnešná téma bude taká, že je dobré sa nad ňou zamyslieť keď nie ste v práci a keď nerobíte, lebo keď ste v tom kolobehu a keď ste vo švungu, je to ťažké niekedy sa zamyslieť ako by to možno lepšie mohlo fungovať a tým pádom sa dneska budeme baviť o inováciách. Jak som si ja dneska pripravoval veci na tento podcast tak samozrejme ako prvé ma napadlo inovácie a známa firma Apple. A začal by som možno aj otvorením takým pekným citátom od Steva Jobsa alebo parafrázou, že inovácia je schopnosť chápať zmeny ako príležitosť a nie ako hrozbu. A vítam v dnešnom štúdiu Adama Brocku…

Adam Brocka: Ahojte.

Erik Lakomý: A Jakuba Hrušovského…

Jakub Hrušovský: Ahojte.

Erik Lakomý: Chalan, vy asi viete, čo je to inovácia, tak možno povedzte ako sa stotožňujete aj s týmto výrokom jedného z technologických a inovačných lídrov.

Jakub Hrušovský: No tak ja sa s tým stotožňujem, mne sa to páči, s tým sa stretávame dennodenne že pri inovácii je dôležitý ten mindset a že v podstate strach bráni inováciám, takže je veľmi dôležité mať otvorený mindset a snažiť sa k tomu pristupovať so zvedavosťou a nie so strachom.

Erik Lakomý: Ty Adam, a čo znamená pre teba inovácia?

Adam Brocka: Pre mňa inovácia je presne schopnosť reagovať na tie neustále meniace sa okolnosti a myslím si, že všetci nielen poslucháči ale aj všetci ľudia to nejak na vlastnej koži intenzívne zažili minulý rok, keď nás prekvapila korona a zo dňa na deň sme sa všetci museli nejakým spôsobom prispôsobiť alebo zmeniť, či už v osobnom živote alebo aj vo firmách. Ja mám ešte takú paralelu, inovácií alebo porovnávam to k takému samovzdelávaniu, ak ako ľudia chceme byť konkurencieschopní, robiť čo nás baví, robiť to dobre a byť uplatniteľní na trhu práce, nielen po skončení školy, ale o 10-20-30 rokov,  kým sa dopracujeme k dôchodku. Tak treba sa nejakým spôsobom samovzdelávať a rozvíjať. A inovácia je to isté iba v kontexte organizácie firiem, takže ak firma chce byť dlhodobo udržateľná, konkurencieschopná, rozvíjať sa, posúvať sa ďalej, tak je nevyhnutné aby inovovala. Aby mala proste toto, nejakú svoju DNA kultúru.

Erik Lakomý: Takže inovácia a vzdelávanie je veľmi úzko späté, alebo možno v tomto firemnom žargóne je to vzdelávanie firmy, hej? Ak sa firma…

Adam Brocka: Čiastočne, ale ten princíp je podobný.

Jakub Hrušovský: Je to úzko späté s tým, že inovovať sa nedá bez toho, aby si mal nejakú dostatočnú bázu informácií, že keď chceš spraviť nejakú inováciu, niečo, čo na tom trhu alebo v kontexte tvojej vlastnej firmy nie je zaužívané, je to nové, tak potrebuješ mať nejaký benchmark na tom trhu, alebo potrebuješ mať tie informácie, musíš byť vzdelaný dostatočne na to, aby si vedel pochopiť že kde tá inovácia môže byť zavedená alebo kde sa tá príležitosť nachádza. Takže to vzdelanie je tam kľúčové/ to vzdelávanie, ale nie len v kontexte toho že sedíš nad knižkami alebo čítaš si nejaké konkrétne informácie o firmách, ale na konkrétnych projektoch alebo pri tých konkrétnych časoch, že každá inovácia by mala začať tým, že sa snažíš nabrať čo najväčší počet informácii, aby si vedel tú informáciu identifikovať potom.

Erik Lakomý: Takže nedá sa začať biznis rovno s inováciou, hej? Musí tam prebehnúť nejaký proces.

Adam Brocka: Určite musí prebehnúť predtým ten proces. Potrebuješ identifikovať akú inováciu priniesť a na tom my vlastne pracujeme, to je taký core tých našich služieb, vychádza to vlastne z myslenia a z metodológie Design Thinking, ktorá je vlastne postavená na tom, že najprv sa snažíš nabrať dostatočné množstvo informácii, až potom sa snažíš urobiť nejaké rozhodnutia.

Erik Lakomý: My sme tak rovno vhupli do tej témy inovácií. Predstavte sa ešte možno chalani, kto ste, čo ste, ste z firmy Kiuub, čo je základná vec, obidvaja máte menovky že biznis designer, čo to vlastne znamená? Ako ste sa dostali k inováciám?

Adam Brocka: Tak naše inovačné štúdio Kiuub vzniklo vlastne spojením skúseností troch spoluzakladateľov, kde teda bol so mnou Slavo Tuleja, Rado Hankovský sme pôsobili v rôznych segmentoch, či už na poli korporátnych inovácií, start-upovom systéme, na poli obchodných stratégií, a biznisu a videli sme taký trend, že na jednej strane toho takého inovačného ekosystému je množstvo firiem, množstvo tímov práve v roli tých start-upov, ktoré majú chuť, ten švung, meniť veci k lepšiemu, zachraňovať svet a prichádzať s novými technologickými  vymoženosťami, na druhej strane sú korporácie, ktoré majú/uvedomujú si potrebu inovovať, pretože už sú dostatočne veľké na to, aby ich takáto novovzniknutá technologická firma mohla „ohroziť“ alebo zmeniť to ich prostredie a vzhľadom na to, že už sú na trhu niekoľko desiatok rokov, tak sa môže stať, že tí zákazníci o ďalších 10-15 rokov nebudú mať takú potrebu ktorú oni dnes napĺňajú a pozerajú sa potom, ako by si mohli zachovať svoj core biznis alebo svoju pozíciu na trhu a preto sa snažia systematicky venovať vývoju inovácii interne, rôznym rozvíjaním, budovaním svojich inovačných laboratórií, investovaním do start-upov atď, a to sú také dva pozitívne príklady, kde teda tá inovácia vzniká veľmi často. No a my sme videli dieru na trhu: medzi tým je množstvo malých, stredných firiem, veľkých korporácii, prípadne aj organizácií z verejného sektora, kde buď je nedostatok toho talentu alebo toho kapitálu z pohľadu kapacít. Že nemajú na to momentálne kapacity, vzhľadom na to, že je ich tím vyčerpaný alebo vyťažený tou prevádzkou toho biznisu alebo bežnou agendou, alebo teda nemajú úplne know-how ako to systematicky robiť, ako systematicky pristupovať k inováciám, aby to robili možno efektívne z pohľadu času, peňazí a kapacít, tak sme si povedali, že tie naše skúsenosti z firiem, kde sme pôsobili predtým tak pretavíme do vlastného inovačného štúdia, kde sa práve tomuto venujeme a vlastne pomáhame firmám buď testovať ich myšlienky nápady na nové produkty, nové služby, zlepšovať existujúce alebo potom stavať vyslovene nové produkty a služby na zelenej lúke a to je v podstate aj ten biznis design tím, ktorý my tu teraz zastupujeme s Kubom, ale Kuba nechám doplniť, čo je vlastne rola toho biznis dizajnéra.

Erik Lakomý: Kubo povedz možno ešte, že akú školu by som mal študovať, ak by som chcel robiť inovácie?

Jakub Hrušovský: No tak ja mám stavebnú, tak… 😀

Erik Lakomý: Vieš to naprojektovať od základov, hej?

Jakub Hrušovský: Ale hej, ono to úzko súvisí, myslím si že práve tá škola stavebná ma naučila tomu koncepčnému premýšľaniu, ktoré je veľmi podstatné pri budovaní  inovácií alebo všetkých tých vecí, ktorým sa my venujeme, takže ja mám stavebnú školu, tá mi v tom veľmi pomohla, následne som robil v stavebnom sektore obchodné záležitosti a potom som sa presunul do marketingu, kde som teda pochopil časom alebo dal som si takú ambíciu, že chcem prísť na to, čo je reálne ešte pred tou samotnou marketingovou komunikáciou, lebo väčšinou na Slovensku reklamné marketingové agentúry sa zameriavajú na tú komunikáciu a veľmi ma zaujímalo ako pristúpiť k produktu, k službe, keď niekedy tá marketingová komunikácia práve nefunguje preto, lebo sú tie základy už v podstate prehnité no a na to sa zameriavame my a ja som vlastne jeden z prvých makačov v Kiuub, takže…

Erik Lakomý: Čo znamená makač, to je ten biznis dizajnér?

Jakub Hrušovský: Biznis dizajnér, presne tak. A teda mám príležitosť sa práve na toto pozerať, že ako posunúť tie produkty a služby ďalej, aby sa aj našim klientom darilo potom lepšie exekuovať tú marketingovú komunikáciu, no a u nás tá rola biznis dizajnéra je rozličná, aj keď máme v podstate všetci túto nálepku. Konkrétne pri Adamovi, tým že je cofounder, tak on má v podstate už manažérsky na starosti ten tím a je pri tých kľúčových míľnikoch na našich kľúčových projektoch, ja mám skôr na starosti tak strategickú rovinu tých projektov, teda som na nich, som tam veľmi aktívny a potom máme biznis dizajnérov ktorí sú zameraní skôr na projekt manažment, to znamená, že majú na starosti pod patronátom ten flow, aby to naozaj plynulo tak ako to má a takto tvoríme väčšinou taký zaujímavý tandem, že skôr taká strategickejšia hlava a potom projekt manažér a následne potom máme podporný tím a celé to zastrešuje Adam, takže u nás je biznis dizajnér úloha v podstate ktorá je veľmi široká, venujeme sa rozličným aktivitám a je to pri každom projekte iné.

Erik Lakomý: Ten flow si určite ešte prejdeme že ako to celé prebieha, ale mňa zaujalo to čo si povedal, že robil si v marketingu, a vieme ako to tam prebieha keď sa ide robiť nejaká komunikačná stratégia, tak možno je predtým nejaký prieskum, ale ten prieskum sa týka možno tej cieľovej skupiny, ako na nich komunikovať ale mňa zaujíma to, že čo je ešte predtým keď sa ešte ten produkt vyvíja, tak tam je možno tiež dobré si spraviť nejaký prieskum alebo aké sú nástroje na to aby ja som vedel trafiť ten pomyselný klinec po hlavičke a spravil ten produkt tak ,ako si ho tá cieľová skupina predstavuje a jak to funguje?

Jakub Hrušovský: Na toto máme taký náš interný nástroj takzvaný inovačný funnel, ten lievik, kedy ideš od nejakého širšieho kontextu do konkrétnosti, a v podstate má štyri fázy. V tej prvej fáze je extrémne dôležité nastaviť si nejakú inovačnú stratégiu alebo všeobecne to môžeme volať stratégia, kde sa snažíš nejak vyhodnotiť také 3 aspekty, ktoré sú kľúčové, či už pri produkte, službe alebo inovácii aby fungovala, v prvom rade je dôležité pochopiť očakávania a potreby toho zákazníka, to znamená že či je reálne a po čom má dopyt a aký problém rieši, aké bariéry v konkrétnej životnej situácii, ktorú chceme riešiť ten zákazník dnes má, akým čelí a ako mu môžeme v tom pomôcť, rovnako je dôležité sa pozrieť na nejakú biznisovú logiku, to znamená že aké buď ten náš dnešný tím alebo naša firma má biznisové ciele, z pohľadu príjmov, zisku, kam sa chcem dostať z pohľadu pozície na tom trhu, možno nejakej konkurencie a tak ďalej, čiže musí tam byť aj tá logika, že ak niečo takéto ideme robiť, tak nemalo by to byť dotované, ale malo by to zarábať peniaze samozrejme a potom je to technické hľadisko, kedy sa pozeráme na to, ako ten nový projekt/ nová služba by mala fungovať z pohľadu či už IT-čka alebo nejakých technologických rovín a to je vyslovene tá prvá fáza, kedy pri nastavovaní tých stratégií sa pozeráme na kvality a predispozície toho tímu, a tej organizácie ako takej, a zároveň sa teda veľmi intenzívne bavíme so zákazníkmi, kde sa snažíme pochopiť ich profil, charakteristiku, urobiť si segmentáciu, pretože častokrát ľudia majú mylnú predstavu, keď sa opýtame, že kto je váš zákazník, odpovedajú: však všetci. Lenže to tak úplne nie je, keď sa pozrieme na nejakú takú krivku adopcie produktu tak vždy máme nejakých inovátorov, máme nejakých prvých osvojiteľov, potom je tá väčšina, každý sa správa inak, či už z pohľadu veku, životných návykoch, nejakého správania a tak ďalej, tak tam my venujeme pomerne veľa času práve získavaním takých tých zákazníckych dát, profilovanie toho, na koho ideme cieliť, aby sme identifikovali, čo je tá príležitosť. A to už je vlastne tá druhá fáza, kedy vlastne z tej inovačnej stratégie sa dostávame o úroveň hlbšie, kde vieme napočítať a identifikovať, čo sú tie možné príležitosti, ktoré nám vypadávajú jednak z tých zákazníckych dát, ale aj z tých kvalít a predispozícií toho tímu a tam sa to snažíme potom napočítať, aký by tam mohol byť biznis case, aký je tam potenciál, čo na tom môžeme zarobiť, čo nám to môže prispieť atď. Akonáhle sa dostávame z tej druhej fázy, že máme identifikované tie nové biznisové príležitosti, tak je dôležité ich otestovať, urobiť nejakú validáciu, nejaký experiment a dostať sa k tomu že máme na nejaký konkrétny produktový koncept alebo koncept novej služby – takú kvalitatívnu spätnú väzbu od potenciálnych zákazníkoch, vieme z toho získať čísla do biznis casu, vieme si potvrdiť či tento nápad je dostatočne kvalitný a dobrý, aby sme ho išli rozvíjať a potom to končí v štvrtej fáze, kedy už ide o produktový vývoj a vyslovene stavanie produktov s ľuďmi na zelenej lúke.

Erik Lakomý: Spomínal si aj nejakú na začiatku prieskumovú časť – alebo robíte to tak, že najprv nejaká kvalita, nejaká menšia vzorka, potom si to potvrdíte tú hypotézu na nejakej väčšej kvantitatívnej vzorke a potom už vlastne tú vyvinutú službu alebo produkt zase overujete naspäť, hej? S nejakou menšou vzorkou a si potvrdzujete hypotézu, či to funguje alebo nie? Že ako možno aj spoznať alebo ako cieliť, lebo tie generácie sa čím ďalej tým viacej podľa mňa odlišujú, alebo to je taký môj pohľad na to, či už je to X, Y, Z  mileniáli a dneska sa to skloňuje z každej strany, že ako vedieť alebo ak chcem zasiahnuť nejakú väčšiu masu ľudí, ako ten produkt stavať aby som vyhovoval vlastne všetkým. No nie že všetkým, ty si povedal, že všetkým je blbosť, ale čo najväčšej mase.

Jakub Hrušovský: Áno, tak základ je dobre si segmentovať tú cieľovú skupinu, my vlastne od začiatku, keď sa venujeme tým výskumným rozhovorom alebo akýmkoľvek výskumným metódam, tak základom je dobrá segmentácia, dobrá špecifikácia tej cieľovej skupiny…

Erik Lakomý: Vieš aj konkrétne že ako si môžem segmentovať, čo je segmentácia, nejak konkrétnejšie?

Jakub Hrušovský: Rôzne či už nejaké demografické údaje, geografické údaje alebo nejaké vzorce správania a tak podobne, no a  na to sú potom štandardné postupy že ako si tých ľudí nejako rozsegmentovať, robíme to na každom projekte individuálne, na to nemáme  nejaký úplný vzorec, závisí to od toho, že či je to produkt alebo služba, ktorá je pre nejakú skupinu alebo sa snaží zasiahnuť masu, takže tam sa to líši aj od toho a ja by som ešte odpovedal, alebo nadviazal na to čo hovoril Adam, že ty si sa pýtal, že aká je tam paralela medzi tým, keď reklamné agentúry robia výskum a keď robíme výskum my. Je to veľmi podobné len sa tam možno snažíme zistiť troška iné ciele, ale ono to súvisí čo sme hovorili na začiatku pri tých inováciách, že najprv musíš vychádzať z dostatočného množstva informácií, takisto keď robíš kampaň, tak potrebuješ vedieť čo na tvoju cieľovú skupinu bude fungovať, no a my tým pádom sme zástancom toho myslenia, že ten proces musí byť opakovaný a stále kontinuálne rozvíjaný, stále získavať nové informácie, robiť nové výskumy, naberať tie dáta.

Erik Lakomý: A snažíte sa možno nejak zisťovať tie potreby ľudí a možno aj nejako ohýbať tie ich zvyky lebo ja som čítal taký zaujímavý prípad, kde bol Breeze alebo osviežovač vzduchu a oni vyvinuli tento produkt , strašné peniaze do toho dali a potom spravili marketingovú kampaň, ktorá hovorila, že zbavte sa smradu, a nikto na to nereagoval, ten produkt bol vlastne utopený, a potom to len trošku zmenili na to, že dajte svojmu domovu vôňu, alebo niečo také, že final touch toho celého, že či sa snažíte aj nejak takto na to pozerať že nejaké zvyklosti ktoré sú zaužívané trošku ohnúť a zmeniť k lepšiemu?

Jakub Hrušovský: Určite je to aj o tom pracovať s tými vzorcami a návykmi správania lebo tak máš tú moc ako firma alebo ako nejaká organizácia napríklad vo verejnej správe zlepšovať ten život a učiť ľudí robiť veci inak, ak sú príliš komplikované.  Ale alfa omega toho všetkého je, že musíš nájsť reálny problém ktorý vieš vyriešiť, aby si mal taký ten háčik, ten motivátor zmeny. Že ja to budem robiť inak, ak mi to niečo vyrieši, ak poviem príklad pri tomto osviežovači vzduchu, ak je to pre mňa extrémne komplikované tak asi to nebudem robiť, alebo ak to bude extrémne drahé, tak nenaskočím na túto vlnu, ale ak dáš nejaký hack, ktorý je lacný, dostupný, rýchly a zrazu zistíš, že máš z toho nejakú veľkú pridanú hodnotu, ktorá ti vyrieši ten konkrétny problém ktorý ty na pozadí riešiš, tak o to je vyššia pravdepodobnosť úspechu toho akéhokoľvek nového produktu, služby alebo teda inovácie, takže toto určite sa dá ale musíš vychádzať teda z pochopenia toho zákazníka, a my sa práve v tých výskumoch zameriavame primárne na formu kvalitatívnych rozhovorov, ktoré sú vyslovene postavené na empatii, že trávime hodiny s desiatkami a desiatkami potenciálnych zákazníkov a našich zákazníkov, na základe tých segmentov ktoré si stanovíme. Samozrejme je to vždy závislé od toho aký typ produktu chceme rozbiehať, alebo aký typ príležitosti hľadáme, čo môže závisieť od toho segmentu ktorý hľadáme, môže to súvisieť od geografie, to znamená kde sa ten človek pohybuje, môže to závisieť od generácie, to znamená či targetujeme nejaké mladšie typy zákazníkov alebo teda nejakú staršiu generáciu atď. No a my sa vyslovene snažíme namapovať taký ten životný cyklus alebo životnú situáciu v kontexte toho zamerania tej firmy pre ktorú ideme vyvíjať ten nový produkt alebo službu a tam je veľmi dôležité pochopiť bežný životný režim toho človeka, čím žije, čo sa snaží dosiahnuť, čo sú možno nejaké bariéry v tom procese, ktoré zažíva, ak sa snaží dosiahnuť nejaký konkrétny cieľ o ktorom vieme, či používa možno nejaké alternatívne riešenia, ak áno tak aké, lebo sa snažíme sa z toho dostať nejaké konkrétne benchmarky atď. Je to veľmi komplexný sofistikovaný prístup, kedy veľa času venujeme práve príprave toho skriptu, lebo podľa toho ako sú kvalitne položené otázky, nadizajnovaný celý ten flow tak také kvalitné informácie dostaneme, a na základe potom hĺbkovej analýzy práve týchto kvalitatívnych rozhovorov vieme namapovať konkrétne trendy, konkrétne vzorce toho správania, konkrétne príležitosti a potom ideme z tej nejakej filtrácie analýzy do toho, že poďme tu príležitosť, ten koncept nejakým spôsobom zhmotniť a poďme to otestovať na širšej vzorke, aby sme mali relevantné dáta.

Erik Lakomý: Koľko možno trvá taká inovácia alebo zavádzanie teda procesu inovácie, lebo neni to asi nejaká mesačná záležitosť? Ako to funguje?

Adam Brocka: My zvykneme hovoriť, že inovácia je proces, ktorý nikdy nekončí, že vieš si ju rozbiť do nejakých viacerých cieľov, len nie je dobré si stavať nejakú nezrealizovateľnú métu, lebo potom je veľmi ťažké sa k nej dostať a možno tým, že máš tú vôľu sa tam reálne dostať tak ti to môže trošku zastrieť ten pohľad a môžeš začať vnímať tie veci trošku skreslene, takže my sa snažíme si to rozbiť do kúskov, tie projekty si rozdeliť do takých menších šprintov, alebo rozdeliť do menších časových úsekov a menších cieľov, aby sme sa k tej výslednej inovácii alebo k tým cieľom nášho zákazníka vedeli dostať, často krát to je postavené tak že náš klient nám dá nejaký cieľ, ktorý by chcel dosiahnuť a ten cieľ v procese redefinujeme alebo mu na základe dát vysvetľujeme, že by to malo vyzerať inak. Takže bavíme sa určite o mesiacoch až rokoch jednoznačne, samozrejme môže to trvať aj 20 rokov, ale určite sa bavíme o mesiacoch a vždy si stanovíme nejaký projektový plán ktorý nás má k tomu cieľu priblížiť.

A tam je tiež ešte dôležité rozlišovať, že v ktorej fáze aké tempo tej inovácie máš zvoliť. Keď som spomínal ten inovačný funnel, tak práve vo fáze nastavovania tej stratégie je dobré zobrať si nejaký čas, to znamená, že nemať to, že chcem mať inovačnú stratégiu za týždeň a zajtra chcem vidieť výsledky, lebo je dôležité zohľadniť všetky tie elementy a aspekty tej firmy, toho zákazníka, a to si vyžaduje čas, ktorý môže byť zopár mesiacov. Dôležité je potom byť dostatočne rýchly už pri tom testovaní, alebo pri tých experimentoch, lebo taký ten time-to-market to je vlastne nejaká metrika ktorú treba sledovať, že už keď to ja vymyslíme, identifikujeme nejakú príležitosť, zvalidujeme, otestujeme ten koncept, tak potom to musíme začať rýchlo stavať, aby sme mali prvých zákazníkov. Takže práve keď máme identifikované príležitosti a ideme testovať, tam sa snažíme to robiť v horizonte týždňov, aby sme čo najrýchlejšie dali myšlienku na papier, nejakým spôsobom to zhmotnili a dali von na trh, aby sme to konfrontovali s tým trhom a s tým zákazníkom, či nejakým spôsobom rozumejú tej propozícii, či im to príde zmysluplné, či by za taký produkt zaplatili, akonáhle máme tie informácie, a sú pozitívne, teda priaznivé pre vývoj toho produktu, tak potom už je to o tom projektovom developmente, kedy treba byť efektívny, rýchly a mať to start-upové tempo.

Jakub Hrušovský: Presne tak, je veľmi dôležité dostať to na ten trh čo najrýchlejšie, ale nie je dôležité dostať to na ten trh čo najrýchlejšie v plnej verzii. Že je veľmi dôležité si to rozbiť na tie kúsky a validovať si ich krok po kroku, aby sa nestalo to, že dáš von celé riešenie a to sa ti zbúra a spadne ti.

Erik Lakomý: To sa mi veľmi páči presne aj taký programátorský prístup aplikovať do tých inovácií, že rozdeliť si to na menšie kúsky, ako si spomínal, či už šprinty a dávať to tempo podľa toho ako je to prioritné, ako je to dôležité, samozrejme asi v tom závere, keď sa šprintuje do finišu to bude trošku rýchlejšie, ale predtým je vhodné vidieť asi po krokoch, že sa to nejako posúva a robí také baby steps, lebo mám taký pocit, že ľudia chcú robiť prelomové veľké inovácie a potom to je možno veľmi náročné. Až keď to dajú vonku, zistia že to vôbec nefunguje tak ako si predstavovali na začiatku. Dobre a bavíme sa o inováciách, ten proces alebo tá metodika je relatívne zložitejšia, určite to asi si vyžaduje veľa skills či už vášho alebo aj toho klienta, že vedia takéhoto inovácie zavádzať aj menší podnikatelia, živnostníci alebo stredné podniky alebo je to čisto doména nejakých veľkých korporátov?

Jakub Hrušovský: Ja si myslím, že určite vedia, nemalo by to byť len doména korporátov, ako som povedal na začiatku, ak chceme byť konkurencieschopný tak je jedno, či si živnostník, a máš nejaký malý svoj podnik, napríklad kvetinárstvo a chceš byť konkurencieschopný  a lepší ako to kvetinárstvo cez cestu, tak by si sa mal zamýšľať nad tým ako nejakým spôsobom robiť to lepšie, ako prinášať nejakú pridanú hodnotu navyše, práve tvojim zákazníkom, ako si budovať komunitu, a riešiť lojalitu a vernosť. Kvetinárstvo som spomenul zámerne, lebo moja žena má kvetinárstvo a v podstate oni sú taký príklad inovatívneho biznisu. Pozdravujeme ťa 🙂

Erik Lakomý: Výborne takýto príklad, lebo ešte sa určite povenujeme tomu kvetinárstvu už keď si to takto naznačil.

Adam Brocka: No ale ja by som k tomu ešte dopovedal, že ono je to často o takom sedliackom rozume, že tá metodológia je jasná, v podstate ako sme už spomínali, nebudem to opakovať, ale veľa firiem inovuje a ani možno nemajú nejaký harmonogram a nejakú metodológiu a robia to prirodzene a to je úplne normálne lebo ono to vychádza zo sedliackeho rozumu, že ty potrebuješ mať skúsenosti,  potrebuješ mať prehľad na tom trhu, potrebuješ poznať svoju konkurenciu, sám seba, vedieť čo chceš dosiahnuť a už tak prirodzene si to vieš potom nejak aplikovať alebo urobiť si ti ten harmonogram že ako tú inováciu zavádzať. Pri tých väčších firmách to je komplikovanejšie, lebo sú tam komplikovanejšie procesy, väčšinou sú tie inovácie ambicióznejšie. Takže pri tých malých firmách sa to dá robiť, len tam sa to dá častokrát robiť prehľadnejšie, efektívnejšie a In-house lebo ten trh alebo konkurencia nie je taká veľká alebo tie zdroje nepotrebuješ na to také veľké a vychádza to určite z toho sedliackeho rozumu veľmi častokrát, čiže naozaj sa nad tým zamyslieť a snažiť sa mať- podporiť tú predstavivosť, tá je veľmi kľúčová, minule sme sa o tom bavili že pri inováciách je veľmi dôležitá predstavivosť, lebo ťažko zavedieš nejakú inovatívnu službu alebo produkt keď si to nevieš predstaviť, takže k tej predstavivosti práve, tú predstavivosť podporuje to, že máš naozaj prehľad či už o sebe, alebo o iných.

Erik Lakomý: Mňa možno zaujíma ešte to, že či už ten podnikateľ alebo teda váš zákazník dajme tomu, že nikdy nič neinovoval, alebo robil to nejak tak impulzívne ako prišlo a že teraz si povedal, že okej, chcem si vytvoriť nejaký tím ľudí, ktorí sa budú venovať primárne inováciám, že to všetko zabezpečujete vy alebo vy im pomáhate možno aj vystavať ten tím ľudí alebo ich nastaviť na tú cestu, že ako zmýšľať celkovo o tých inováciách, ako to funguje?

Jakub Hrušovský: Je tam taká nábehová krivka. Keď príde za nami klient, ktorý nemá nejakú systematickú skúsenosť s inováciami…akože znie to tak blbo…. všetci máme skúsenosť s inováciami, každý sa nejako snaží zjednodušiť svoj život, ale vzhľadom na to že biznis a služby sú stále sofistikovanejšie a náročnejšie, tak je dôležité nejaký systém a koncepčné myslenie priniesť do procesu inovovania. A to je to, kde prichádzame my. A keď za nami príde nejaká firma tak častokrát to je z nejakého impulzu a motivácie, že vieme že by sme to mali robiť lepšie, že by sme sa mali viac baviť zo zákazníkmi a potrebujeme niekoho kto sa na náš produkt alebo službu pozrie očami a  optikou nášho zákazníka a možno nám dá takú motiváciu alebo náboj zmeniť veci a posunúť ich ďalej…alebo ten náš tím buď už má nejakú prevádzkovú slepotu, že keď už robíme niečo 5-10-15 rokov, tak už nevidíme tie veci takými čerstvými očami a čerstvým pohľadom, čiže to je jeden moment, druhý ten moment môže byť, že máme kopec agendy a starosti s tou prevádzkou toho biznisu, kedy sa treba venovať našim zákazníkom a nemáme nikoho kto by sa mohol venovať práve vylepšeniam a inováciám a prípadne novým konceptov, takže si outsourcuju nás ako také externé inovačné štúdio a postupne nejakými menšími projektami sa dopracovávame aj do toho, že vlastne tie tímy si sami chcú zlepšiť kapacitu, či už dovzdelať tých svojich projektových manažérov, produktových manažérov a doplniť nejaké know-how z pohľadu tých tém ktorým sa my venujeme, či už je to nejaký service design, inovačný manažment, produktový development alebo ten biznis design ako taký, a keď už sme za týmto, tak ďalšia fáza nastáva samozrejme téma budovania toho inovačného tímu, či už  aj z tých interných kapacít, ale potom hiring nejakých externých ľudí, kde vieme s tým asistovať a nejakým spôsobom smerovať ten tím aby naozaj mali takú nezávislú inovačnú jednotku u seba doma.

Erik Lakomý: Mňa ešte celkom baví také… neviem či to je poučka alebo čo, že najlepší inovátori sú leniví ľudia, vy vyzeráte ako športovci, nevyzeráte ako nejakí dvaja lenivci, že je to tak, či nie je to tak?

Jakub Hrušovský: Asi sú také dve persóny, že sú to aj tí leniví, ktorí sa nechcú namakať, alebo potom sú to takí ,ktorí tým žijú. Teda za mňa osobne, ja tú inováciu vnímam ako nástroj na riešenie komplexných problémov, vždy ma bavilo hľadať aké tie výzvy, ktoré sú nie úplne tradičné, neobyčajné a hľadať nejaké riešenia, takže my sme podľa mňa táto persóna.

Adam Brocka: Ale ono dáva to zmysel, lebo v podstate keď chceš inovovať tak v podstate ty musíš mať nad tým čas premýšľať a ak to je tak myslené že ten lenivý menej robí a viacej premýšľa tak to môže fungovať.

Erik Lakomý: Môže to byť myslené aj tak, že jednak má viac času na premýšľanie, ale že nechce sa mu robiť nejaké veci, že to sú presne takí ľudia ktorí idú proti prúdu a tí boli najväčší vedátori. Tak asi treba menej robiť a viacej rozmýšľať :D.

Adam Brocka:  V konečnom dôsledku treba byť efektívnejší, to je pravda, lebo tej agendy mám pocit, že všade je veľa a špeciálne tá digitalizácia, ktorú sme si zažili posledný rok, tak sme sa minule bavili s jedným z našich klientov, že ono sa to switchlo úplne, že meeting, meeting, meeting, skončíš večer o nejakej siedmej a potom, že kedy budem robiť?

Erik Lakomý: To je to presne, že ľudia si nasekajú meetingy, v dnešnej dobe zoomov, teamsov, skypov, ešte viacej mi to príde, že človek nemá čas sa presunúť a porozmýšľať možno na ceste z meetingu na meeting o nejakých veciach.

Adam Brocka: Toto čo hovoríš porozmýšľať, to je extrémne dôležité, nájsť si ten čas a mentálnu kapacitu na rozmýšľanie nad vecami, lebo keď si zahltený tak nemáš čas uvažovať nad tým ako koncepčne rozvíjať ten biznis ďalej, ako koncepčne pripravovať nejakú marketingovú stratégiu alebo nejaký produkt a v podstate to je taká naša skrytá propozícia, že keď nemáte čas rozmýšľať koncepčne nad vašim biznisom a nad vašou nejakou stratégiou, tak my vám tie naše hlavy požičiame a vytvoríme niečo, čo bude dávať zmysel.

Jakub Hrušovský: Inak to je kľúčová vec našich kalendárov, že popri tých všetkých calloch a meetingoch ktoré máme, sa snažíme dávať také blokre do kalendára, že toto je len pre mňa a naozaj budem premýšľať nad tými projektami, lebo presne ako Adam povedal, v tejto dobe je to naozaj nasekané a môže nás potom veľmi ovplyvniť work-life balance, keď potrebuješ si na to čas nájsť niekedy úplne mimo pracovnej doby, tak sa snažíme aj my ten kreatívny priestor si dopriať lebo to je základným stavebným kameňom.

Erik Lakomý: To je určite potrebné a nepôjdeme proti prúdu a dáme si krátku prestávku, aby sme mohli popremýšľať. Ja sa veľmi teším že dneska sú mojimi hosťami Adam Brocka a Jakub Hrušovský z firmy Kiuub, bavíme sa o inováciách, veľmi zaujímavá téma a v druhej časti vás čaká ešte aké typy inovácií môžeme v biznise zavádzať, celý proces si prejdeme i známy hackathon. A vysvetlia nám takisto aj budúcnosť inovácií, takže o chvíľku sa počujeme.

Prestávka

Erik Lakomý: Tak vitajte po prestávke, my sme mali výživnú 15-minútovku premýšľania a bavili sme sa o veľmi zaujímavých veciach praktických, tak poďme možno aj poslucháčom priblížiť ako to funguje a aké typy inovácií môžeme v biznise zavádzať, či už ide o produkt alebo službu alebo hocičo iné. Takže vítam späť Adama Brocku a Jakuba Hrušovského z firmy Kiuub, ktorí nám dneska  rozprávajú, ako váš biznis nakopnúť a zlepšiť.

Adam Brocka: Ahojte ešte raz. Ja by som možno v tejto otázke dal také historické okienko alebo také intro, že prečo sa zameriavame my na inováciu produktov a služieb, keď sa pozrieme na ekonomiku ako takú, možno na posledných 200 rokov toho vývoja, tak mali sme také štádiá alebo fázy. Na úvod to boli komodity, ktoré boli predmetom takého toho obchodu, že kupovali sme nejaké surové materiály a z toho sa potom začalo niečo vytvárať. Keď sme tým surovým materiálom sa naučili dať pridanú hodnotu, tak vznikli produkty a následne aj tie produkty nejakým spôsobom sme sa naučili vylepšovať, dávať tomu nejaký zmysel navyše a riešiť problémy ľudí, vďaka tomu že sme im pridali pridanú hodnotu a vznikli služby a v podstate už dnes je viac ako 70% HDP Európskej Únie tvorených práve sektorom služieb a ďalšia fáza, ktorá sa očakáva je taká tá experience economy, to znamená, že ak pridáme pridanú hodnotu službám, tak máme zase nejakú zákaznícku skúsenosť, ktorá je extrémne dôležitá a vidíme, že práve tá zákaznícka skúsenosť je konkurenčnou výhodou, a v podstate kopec firiem na tom funguje, keď sa pozrieme  na nejaké príklady práve v tých fázach, tak na úvod sme mohli mať nejaké surové materiály vďaka ktorým sme vytvorili auto, to auto sme si sami šoférovali, ale postupom času vznikli služby, ktoré vďaka tým autám dodávame, či už sú to nejaké kuriérske služby, taxikári a podobne, a keď to posúvame ďalej, tak zase máme nejaký zážitok, či už keď ideš Uberom alebo Boltom alebo rôzne značky automobilové majú svoje experience centrá, myslím že Jaguar Land Rover má to ako samostatnú firmu, lebo ukazuje ľuďom čo s tými autami sa dá nejakým spôsobom robiť a je to samostatný biznis, že nie je to marketingová aktivita alebo má to zároveň peniaze. Ale vzhľadom na to, že už sme v tej fáze service economy alebo teda už do tej experience sa dostávame, tak služieb je viacero, tie služby sú viac globálne vďaka digitálu, to znamená že vieme využívať aplikácie Spotify, vieme využívať službu ako Airbnb, Netflix atď., bez ohľadu na to kde sme a tým pádom tá konkurencia je omnoho vyššia, rovnako absorpčná kapacita tých zákazníkov je nejako obmedzená, že nestíhame si všimnúť všetku marketingovú komunikáciu a všimnúť si celú ponuku služieb toho, čo môžeme spotrebovávať a treba byť v tom z pohľadu firiem veľmi efektívny, inovatívny, hľadať spôsoby ako sa odlíšiť, ako byť na očiach tým zákazníkom a vyslovene ich zachytiť, aby si vytvorili nejaký vzťah, aby tam bola lojalita a tá služba fungovala, a preto aj my sa zameriavame primárne na inovácie z pohľadu nejakých zákazníckych očakávaní, zákazníckeho správania, z pohľadu zákazníckych skúseností a z pohľadu služieb, lebo tam vidíme že ide boom.

Erik Lakomý: To je možno zaujímavé ako si povedal celú tú evolúciu, vlastne od nejakej základnej suroviny, potom nejaká služba je s tým spätá až v dnešnej dobe veľmi obľúbená shared economy alebo zdieľaná ekonomika, či už je to Uber, Airbnb atď., že tí ľudia sa posúvajú do toho že chcú vyvíjať produkty nejaké akože sprostredkovateľské kvázi, kde dajú zase o krok viac a tá zákaznícka skúsenosť… Ale mňa možnože zaujíma, že sú aj také tradičné biznisy, s Jakubom sme sa bavili že možno aj stavebníctvo je taký úplne že tradičný segment, že možno z takej našej bublinky start-upovej, marketingovej, technologickej ste sa vrátili naspäť do bežného života, že ako to funguje, skús možno priblížiť že ako sa dá inovovať dajme tomu v nejakej stavebnej firme, alebo ak niekto predáva stavebný materiál alebo hocičo z tohto segmentu, že dá sa aj tam spraviť nejaký customer experience?

Jakub Hrušovský: Určite dá, to čo je však dobré – si to ty povedal, že sú to tradičné segmenty, sú také konzervatívnejšie, my sme sa bavili o tých návykoch a tie sú tam častokrát veľmi silné, mali sme rôzne projekty, rôznych klientov zo stavebného sektora, či sa bavíme o stavebných chémiách alebo fasádach, tak takisto sme mali skúsenosť s jednou spoločnosťou, ktorá robí softvér pre stavbárov a tam je veľmi dôležitá práve tá úvodná výskumná fáza, lebo keď máš to publikum trošku konzervatívnejšie a má trošku averziu voči zmene, tak je veľmi dôležité pochopiť toho zákazníka tak, ako sme sa bavili a Adam asi môže povedať aj o tom príklade s tou stavebnou chémiou, to bol veľmi pekný projekt kde sa ukázalo, že klient nám zadefinoval nejakú výzvu a vo finále sme možno prišli k trošku inému rozuzleniu ako pôvodne klient čakal.

Erik Lakomý: Povedz Adam, že ako to bolo.

Adam Brocka: Tam išlo o to, že bolo tu veľa digitalizácie a ešte aj bude samozrejme, lebo korona to akcelerovala, ale zopár rokov pred koronou bol taký trend, že poďme byť digitálny, majme eshop, majme nejakú aplikáciu, potom sme sa pýtali, že chodia vám do toho eshopu alebo do tej aplikácie? No nechodia, ale sme digitálni. A mali sme jedného takého klienta, ktorý teda mal ambíciu v rámci svojej stratégie digitalizovať svoj biznis, ale potreboval si to overiť. Mali vyčlenený budget, kapacity, ideme stavať eshop na predaj produktov, ktoré boli napoly stavebného priemyslu v zmysle omietky, fasády, farby a rôzne polystyrény no ale oni chceli pochopiť, či naozaj to bude fungovať, že nenalejeme tie státisíce eur do vývoja robustného eshopu, otestujeme si to so zákazníkmi, a my sme robili v Českej republike práve prieskum potrieb a fungovania ich zákazníkov, ktorí boli remeselníci, maliari, také tie stavebné partie, ktoré chodia robiť fasády, omietky, menšie stavebné firmy a snažili sme sa vyslovene navnímať ako toto konzervatívne odvetvie funguje. Čím si prechádzajú, ako si objednávajú materiál, na čom je postavený ten vzťah s firmou od ktorej odoberajú tie produkty a zistili sme, že keby išli do toho digitálneho riešenia v takom ponímaní ako bolo nakreslené tak by prišli o tých svojich verných zákazníkov, čo by v podstate ohrozili ten ich biznis, pretože sme si uvedomili, že to prečo sú s nimi tí ich zákazníci je primárne postavené na to aký majú dobrý kvalitný vzťah so svojimi obchodníkmi a ďalšia vec bola taká, že tí obchodníci neboli nejakí páni v  sakách, ktorí by im teraz sa snažili predať čo najviac, ale vyslovene mali spolu veľmi dobrý vzťah a zároveň to boli ľudia, ktorí rozumeli tomu ich fachu, to znamená, že keď prišla nejaká nová technológia, nejaký nový produkt a chalani na stavbe si s tým nevedeli dať rady, tak ten obchoďák si obliekol montérky, vybehol tam s nimi, natiahol tú fasádu, ukázal im ako to funguje, takže ukázalo sa, že tá lojalita tých zákazníkov je o vzťahoch a že toho by sme sa nemali chytať a ísť do toho. Zároveň sa nám ukázalo, že je dôležitý taký aspekt, že v stavebníctve nikto nemá čas, všetko treba urobiť rýchlo, ideálne som na stavbe tak telefonujem, nejdem nikde do kancelárie…

Erik Lakomý: Včera bolo neskoro.

Adam Brocka: Včera bolo neskoro, už to tu malo byť. Tak sme sa pozerali potom na to, že ako si objednávajú vlastne ten materiál? A zistili sme, že asi tá príležitosť bude ležať tam, kde s tým najviac prichádzajú do kontaktu práve distribútor alebo podporná časť toho biznisu a ľudia, ktorí sú na nejakom call centre alebo sú na nejakých pobočkách a práve s nimi telefonujú, a proste musí byť schopný spracovať objednávku kedykoľvek, a videli sme práve tento trend, že ak chceme zabezpečiť tomu konzervatívnemu publiku aj nejakú zmenu správania tak to musíme našiť na to ako sa správajú dnes a postupne ich začať meniť a tiež sa nám to overilo potom aj z iných projektov ktoré sme robili v stavebnom segmente, že mať eshop napríklad pre inštalatéra, ktorý si vykliká 48 strán, kým sa dostane k takému kolienku a takému kolienku  tak je hlúposť, pretože mu to zaberie viac času ako by to robil dnes za tých tradičných podmienok. A to je zároveň taká zaujímavá myšlienka, že niekedy tá inovácia je viac o tých zamestnancoch a o tom internom procese ako o zákazníkoch, pretože možno dnes máte ten proces so zákazníkmi nastavený tak komplikovane že ani ich to nebaví, nevedia to zvládať, majú príliš veľa práce, a možno tam máte také painpointy, ktoré by sa dali zefektívniť a zjednodušiť, na to aby ten váš zamestnanec vedel tú prácu robiť efektívnejšie, rýchlejšie a v konečnom dôsledku bol spokojnejší a to vám aj prinesie spokojného zákazníka, pretože ak nie je v strese zamestnanec, tak zákazníkovi ani nevynadá a bude sa viac zaujímať o to ako si vytvoriť ten vzťah a dodať mu tú službu kvalitne, takže toto je tiež taký pohľad na to, že ten service design alebo tá inovácia môže byť aj procesná a zákazníka a zamestnanec by mali byť rovnocenní v tomto procese.

Jakub Hrušovský: Ako Adam spomenul, tak tá lojalita tam je veľmi dôležitá, že ty máš nejakého partnera ktorému častokrát to sú kamaráti, naozaj že keď odoberám fasády od nejakej nemenovanej firmy tak chodíme už pomaly aj na pivo, naozaj dôverujeme si navzájom, keď mu zavolám, mám ho hneď na ruke, vždy mi zdvihne, vybaví to za mňa, a to je taký prvý argument, že prečo ten eshop v podstate by bol problematický pre takú firmu, ďalší argument napríklad a to súvisí aj s trendami, že čo je trend inovácií, no tak jedným z takých tých najväčších inovácií na Slovensku je určite digitalizácia, na to netreba zabúdať, že my už sa pozeráme niekedy veľmi dopredu, ale tá miera digitalizácie na Slovensku zas nie je až taká ako je v niektorých moderných krajinách západnej Európy a úplne si neviem predstaviť, že by majster si na stavbe niekde v Krupinej objednával veci cez internet cez eshop. Tretia vec, ktorá tam je, je samá fragmentácia toho trhu, čo Adam spomenul, objednať si odkvapový systém, ktorý má 100 častí cez eshop, ktorý má rôzne materiály a rôzne farby, asi nie je úplne najjednoduchšie, a ten môj partner ktorý ma dobre pozná to veľmi dobre vie a vie presne čo odoberám, ako mi to vyhovuje kam to má doručiť atď., a toto momentálne ten softvér zaňho nevyrieši, no a príkladom tam stále vidieť že je veľmi dôležitá tá fyzická dostupnosť, mám na ruke tých obchodníkov a obchodno-technický tím, ktorý mi vie pomôcť, ukázať ten produkt, a a vie mi ho aj priniesť a predať priamo na tú stavbu, ale aj určite sieť tých predajní, na to netreba zabúdať a veľa firiem aj teraz v iných sektoroch sa vracia k tomu že treba mať tú retailovú sieť, kde viem vlastne vybaviť to, čo potrebujem no a výborný príklad sú jedny veľké stavebniny v Čechách, stavebná sieť, ktorá vlastne pristupuje na taký inovatívny model, že oni pochopili že tá rýchlosť je veľmi dôležitá, teda majú veľkú sieť retailu a zároveň sa sústreďujú a rýchlosť vybavenia objednávky, teda majú také pitstopy v svojich stavebninách, ktoré teda nemajú jeden, že to je nejaký drive-in ale majú ich tam viacero, v Prahe ich majú proste x, neviem či nie 10+ a teda majú takú vnútornú internú challenge, že musia do nejakého určitého času vybaviť tu objednávku, lebo to je nejaký interný benchmark a vedia prečo to robia, lebo ten zákazník, ten majster to chce vybaviť naozaj veľmi rýchlo.

Erik Lakomý: A potom dostávam tú…

Jakub Hrušovský: Áno áno, to som zabudol spomenúť že…

Erik Lakomý: Dobre. To je možno zaujímavé že ak príde nejaký klient, ak sa zamýšľate v tom úvode, že čo by mohlo fungovať a potom zistíte nejakými výskumami, že to asi až tak nebude fungovať a že treba to trošku otočiť, tak netreba sa toho báť, a možno nezameriavať to na toho koncového zákazníka tú inováciu, ale skôr to možno posunúť v tom procese skôr a uľahčiť ľuďom ,ktorí sú zamestnaní v tej firme nejaké procesy, či už je to objednávkový systém, logistika atď., čo môže veľmi napomôcť.

Poďme sa možno rovno pozrieť na ten konkrétny proces zavádzanie inovácie. V dnešnej dobe je veľmi obľúbené slovo hackathon. Čo to znamená prídu hackeri sedia a pijú Colu a programujú nove veci?

Adam Brocka: Skoro. Hackathon je jeden z takých inovačných formátov, ktoré tiež pomáhame organizovať veľkým firmám alebo samosprávam, v podstate je to formát, kedy sa snažíte vyriešiť nejaký konkrétny problém, vzniklo to teda v technicky orientovaných firmách, kedy technické, kóderské tímy vyslovene si dávali nejaký limitovaný čas 24 alebo 48 hodín na vyriešenie problému, ktorý bol taký komplexnejší, náročnejší a dlhšie sa sním potýkali, ale postupom času v rôznych inovačných aktivitách v tom ekosystéme sa to rozvinulo aj do tej podoby, že využíva sa to v iných typoch organizácií no a konkrétne teda hackathon, ako som spomenul, je o tom, že máte nejakú konkrétnu výzvu, máte obmedzený čas, snažíte sa dostať odborníkov z rôznych oblastí, aby to bolo také multidisciplinárne, nebudeme tam mať len kóderov, keď vieme, že akýkoľvek produkt alebo riešenie je o tom, že potrebuješ mať aj ľudí, ktorí rozumejú zákazníkom, ľudí ktorí to vedia možno že predať, ľudí ktorí to vedia marketovať alebo teda nejakých psychológov…

Jakub Hrušovský: Právnikov napríklad.

Adam Brocka: Presne. Lebo tie limity sú naozaj rôzne no a my takto pomáhame organizáciám hľadať taký fresh pohľad na veci a napríklad taký  hackathon sme robili s mestom Trnava, kedy mesto nám dalo také zadanie zamerané na zlepšenie zákazníckej skúsenosti klientom mestskej polikliniky, kde teda výzva bola o tom, že nalievajú do toho pomerne veľa peňazí ročne, ale občania nevidia ten výsledok, tak sa chceli pozrieť na to, že čo by mohli spraviť, aby tí ľudia mali priamy dopad, priamy pocit z toho, že niečo sa tam zmenilo a ten zážitok je lepší a príjemnejší.

Erik Lakomý: A teda možno Jakub povedz ty, ty si biznis designer, ale teda Adam si aj ty, ale že ako prebieha ten proces, keby sme si rozdelili do nejakých menších krokov, ak chcem zavádzať nejakú inováciu, ako to prebieha?

Jakub Hrušovský: Tak ten proces v podstate ako sme už povedali tak najdôležitejšie je poznať svojho zákazníka, dobre si ho vyšpecifikovať, dobre posúdiť pre koho to robíme, následne jasne zadať výzvu, teda položiť konkrétnu výzvu na stôl, aby sa nestalo naozaj že v úvode odídeme niekam inam, čo možno nie je pre nás ani podstatné, no a potom je to proces ktorý využívame – metodológia design thinking, je to v podstate kreatívny spôsob riešenia problémov alebo výziev, ktorý vychádza z potrieb nášho zákazníka, teda ten zákazník je vždycky v strede pozornosti, a snažíme sa najprv od neho získavať informácie, ono sa to volá že dvojitý diamant , lebo ako je vlastne vidieť na nákrese, keď si dáme 2 kosoštvorce vedľa seba tak tá prvá časť je taká že sa rozširuje, hej, tak vtedy sa snažíme zistiť čo najviac informácií, aby sme vedeli potom v tej druhej časti, kde sa to zužuje, urobiť nejaké relevantné rozhodnutie a následne je to nikdy nekončiaci proces a stále sa to opakuje, môže to znamenať že v tej úvodnej fáze mám položenú výzvu, teda že čo chcem zistiť, následne si získam všetky relevantné informácie, môžem si pozrieť na trhu benchmarking, analyzovať konkurenciu, urobiť nejaký mystery shopping, spraviť nejaký empatický výskum hĺbkový so zákazníkmi, urobiť focus groupy, a keď mám relevantné informácie, poznám tú cieľovú skupinu, reálne viem čo potrebujú, ako fungujú, čo sú tie ich reálne očakávania, tak potom môžeme identifikovať, že aké riešenie by mohlo priniesť a vyriešiť ten ich daný problém alebo výzvu, ktorú sme si zadefinovali a bolo by vždy vhodné neísť hneď s tým plným riešením. Povedzme nejakým softvérom, keď sa bavíme napríklad o tomto, ktorý stojí 50 000 hneď von, ale povedzme postaviť nejakú zjednodušenú verziu, ktorú si môžeme na trhu overiť. Teda napríklad ak ten softvér má mať 10 funkcií, tak vyvinieme len jednu, ktorá sa nám z výskumu ukázala ako najkľúčovejšia, overíme si či je o ňu reálne záujem, teda spustíme povedzme nejakú kampaň ktorá by ju mala predať, alebo si to otestujeme zas na nejakých ďalších ľuďoch, a potom, ak sa nám ukážu dobré výsledky, tak sa vybuduje nejaký konkrétny plán v poslednej fáze toho dvojitého diamantu, že ako k tomu pristupovať, ako to nabaľovať, ako to škálovať a ako ten produkt rozvíjať.

Erik Lakomý: Jasné, vyzerá to akože veľa vecí, veľa ľudí do toho zapojených, koľko to môže stáť vôbec takýto proces inovácii, viem že to je asi ťažko povedať, lebo to je case by case, len povedzte možno nejakú škálu, aby si vedeli poslucháči predstaviť, ja si tiež neviem predstaviť.

Adam Brocka: Jasné, je to individuálne v závislosti od projektu a dĺžky, máme projekty, ktoré sú také tie šprinty týždňové, potom sú projekty, ktoré trvajú 2-3 mesiace, niektoré sú dlhodobé a naťahujú sa pol roka, 9 mesiacov, rok a viac, ale v podstate ten cenový rámec je vo vyšších jednotkách tisíc eur mesačne, prípadne až v desiatkach, naozaj je to o expertíze, ale hlavne aj o tých kapacitách, ktoré do toho vnášame a ten tím nie je len o tom biznis dizajne, ale je to vyslovene o nejakých špecializáciách ktoré máme, pretože ten biznis dizajnér stratég navrhuje to, ako odborne budeme postupovať, aby sme sa dostali k výsledku s ktorým zákazník bude spokojný, potom je tam samozrejme nejaký projektový manažér, biznis dizajnér, ktorý má pod palcom to, aby to malo dobrý švung , ale v závislosti od konkrétnych fáz tak máme samozrejme nejakých UX dizajnérov, tiež rozvíjame technické krídlo, to znamená, že keď už treba nejaký ten prototyp aj nakódovať a dostať do nejakého technického štádia alebo technickej fázy, tak vyžaduje si to aj takúto nejakú expertízu, takže naozaj ten tím prepája takých T-čkových ľudí, to znamená nie si odborník iba v jednej téme, ale máš presah skúseností z viacerých tém a vieme to dávať dokopy, tak aby sme mali ideálny hustlerský podnikateľský tím inovátorov, ktorí to sú schopní aj delivernúť a uskutočniť.

Erik Lakomý: To je veľmi zaujímavé, možno k tomu tímu sa ešte spýtam, máte tam určite technických ľudí, máte tam či už UX dizajnérov, ktorí nerobia čisto len grafiku, ale tie procesy, máte nejakých projektových manažérov, spolupracujete možno aj s nejakými psychológmi, alebo s niekým takým, ktorí vám tie výskumy robia, alebo čo sú ešte ďalší ľudia?

Jakub Hrušovský: Spolupracujeme ešte externe so sociológmi, ktorí nám pomáhajú dostať v podstate do tých našich výskumných častí nejakú expertízu vyštudovanú, nakoľko teda ja som napríklad stavbár, takže mám veľmi veľa kvalít a veľmi veľa skill setu a viem dobre robiť aj tie výskumy, ale ten odborný touch – tam mi určite treba, takže spolupracujeme so sociológmi ktorí nám pomáhajú a ja by som ešte dodal k tomu tímu čo povedal Adam, že ono je veľmi dôležite aby tam bola tá multidisciplinarita, my musíme jeden druhého naozaj veľmi dobre chápať, prečo tie veci tak navrhujeme a prečo postupujeme tými danými krokmi, ktorými postupujeme, teda ani ten UX dizajnér by nemal byť človek, ktorý je vyslovene fokusovaný len na UX dizajn, ale musí mať vôľu vzdelávať sa v iných veciach, chápať trošku marketingu, chápať tých inovačných procesov, pretože tie úzke špecializácie nedokážu úplne vždycky priniesť takú – ako to nazvem – také prepojenie v tom tíme.

Erik Lakomý: Dobre a spomínali ste, že od menších jednotkách tisíc až po väčšie desiatky mesačne, to je niekedy možno nejaká nepredstaviteľná suma pre menších alebo začínajúcich podnikateľov, a ty si veľmi pekne spomínal to kvetinárstvo, že poďme si možno na tomto príklade pozrieť, že ak mám kvetinárstvo, ako by som aj ja vedel zaviesť nejaké inovácie, sú nejaké  voľné nástroje, ktoré viem použiť alebo ako si to zjednodušiť a inovovať aj v takom prípade?

Jakub Hrušovský: Na všetko odpovedáme, že to je veľmi individuálne :D, takže aj toto je veľmi individuálne, ono pri tých tradičných sektoroch naozaj že veľmi súvisí to prepojenie, že sedliacky rozum, poznať seba, svojho zákazníka a potom navnímať tie procesy, veľmi veľa dát je veľmi dostupných na Google, my strašne veľa sa vzdelávame z takýchto voľne dostupných…

Erik Lakomý: Vieš aj niečo konkretizovať?

Jakub Hrušovský: Hej, napríklad ten design thinking, alebo často krát používame napríklad lean canvas, čo je  taký canvas, ktorý v podstate ti pomôže upratať si ten svoj plán, alebo ten svoj biznis case, ktorý si si namaľoval, service design blueprint, môžeš kľudne ty Adam doplniť, sú to rôzne postupy, rôzne frameworky, ktoré sa snažíme kombinovať a nepoužijeme vždycky všetky, vždy si vyberiem, či je pre nás niečo vhodné a podľa toho si to namixujeme na projekt, niekedy si vytvoríme niečo vlastné, prispôsobíme si to na svoje pomery, takže ako sme povedali úplne na začiatku, je to o tom vzdelávaní, ak je tá firma a je to povedzme obchod alebo podnikanie ako je kvetinárstvo, tak potrebuješ poznať seba, tú svoju cieľovú skupinu, navnímať ako robiť inovácie, implementovať to do svojich procesov a v neposlednom rade nájsť si čas na tým premýšľať ako tomu dať nejaký reálny realizačný plán, nie je to až také sofistikované v niektorých segmentoch toho podnikania, keď ten človek si to dobre načíta a dobre sa dovzdelá z voľne dostupných zdrojov.

Erik Lakomý: Ja len doplním, že všetky linky alebo veci, ktoré si spomínal, dáme pod tento podcast do poznámok takže si môžete kliknúť a rovno si pozrieť tie tooly a nástroje. To ma ešte zaujíma možno o tom kvetinárstve, keď to ja dobre chápem že v prvom rade si sadnúť popremýšľať ako sa to dá robiť lepšie, v druhom rade spoznať tých zákazníkov, baviť sa s nimi, ísť kľudne do tej predajne a rozprávať sa čo by sa dalo zlepšiť, takže možno nejak navnímať ich, navnímať aj seba aj svojich zamestnancov a potom možno priniesť nejakú novú technológiu, alebo nejakú tú zákaznícku skúsenosť, môže to byť v kvetinárstve dajme tomu, že eshop alebo nejaký subscription alebo predplatný model, že chcem teraz každý mesiac kyticu rezaných kvetov, aj to sa môže považovať za inováciu?

Jakub Hrušovský: Presne tak. V Bratislave sú populárne teraz tie drive-in, to je určite inovácia v oblasti kvetinového segmentu, že ti vie prísť kvetina priamo za tebou, cez to, že si to vyklikáš na nejakom eshope, to čo konkrétne kvetinárstvo má moja žena, tak oni prišli s takou inováciou, že tie rezané kvety ktoré začali predávať, tak sa skladajú skôr z takých lúčnych kvetov, možno kvetov, ktoré neboli až tak štandardne zaužívané na slovenskom trhu, ale keď tu narástli instagramy, pinteresty a ľudia začali vnímať ako sa to robí v západnom svete a ako by tie kytice mohli vyzerať inak, tak oni sa rozhodli urobiť práve také kvetinárstvo, a práve tá inovácia sa môže schovávať úplne v takých elementárnych veciach, že napríklad poviem si, no dobre tak chcem priniesť ten produkt trošku iný, chcem začať používať iné kvety, tak si urobím prieskum, kde sa tie kvety predávajú, pozriem si, či to predsa len niekto nepredáva, ako tomu nastavím tú propozíciu, ako to odkomunikujem tým mojim zákazníkom, keď to budem dovážať napríklad z Viedne alebo z Budapešti zo skladu, tak vráti sa mi to v nákladoch, ako postavím ten pricing, takže môže to byť vyslovene aj taká vec, ktorú všetci ľudia poznajú, urobím si donášku kvetov cez nejaký eshop alebo viem priniesť úplne nový produkt a môže to byť pomerne jednoduché, hej.

Erik Lakomý: To je veľmi zaujímavé, že netreba stále pozerať len na tú technológiu, možnože fakt len ten produkt nejako vyladiť, zmeniť oproti konkurencii a to môže byť tá inovácia, to je za mňa poučné aj taká myšlienka na záver, že nehľadajte inováciu v nejakých najnovších technologických riešeniach, hľadajte inováciu všade okolo seba, lebo ona je podľa mňa na každom kroku biznisu ktorý robíte. Na záver ešte – sa blížime ku koncu, jak som spomínal – Adam teba by som sa chcel opýtať, aký máš ty názor alebo aká je tvoja vízia a budúcnosť inovácií,  kam vidíš že to smeruje? Naznačil si už ten customer experience, čo je veľmi skloňované že teraz sa bude asi veľa firiem sa tomu venovať. Tak možno povedz kam ďalej to pôjde.

Adam Brocka: To je ťažká otázka, lebo nemám patent na rozum, nikto nemáme, predpovedať budúcnosť je veľmi odvážne, ale určite to bude smerovať k tomu, že vzhľadom na vysokú mieru konkurencie, tie firmy budú musieť inovácie začleniť do dennodennej prevádzky toho svojho fungovania, aby dodávali služby, ktoré sú jednoduché, zrozumiteľné a reagujú na reálne potreby svojich zákazníkov. Ja verím tomu, že sa to začne meniť, že viac budeme tráviť času s potenciálnymi zákazníkmi, budeme sa ich snažiť pochopiť, s reálnym záujmom riešiť ich konkrétne problémy, myslím si, že tie inovácie sa budú točiť veľmi veľa okolo environmentálnych a sociálnych tém, vzhľadom na to, že nás čakajú výzvy v najbližších rokoch práve na tomto poli.

Erik Lakomý: Myslíš výzvy z Európskej Únie?

Adam Brocka: Možno aj tie, ale primárne ekológia, a teda sociálne témy, ďalšia silná téma ktorá si myslím, že bude rezonovať z pohľadu inovácií je budúcnosť nejakého kapitálu ľudského a  teda talentov, na to je taká zaujímavá štúdia svetového ekonomického fóra, ktoré myslím si že to robia to každý rok, ale teda za minulý rok dávali taký trend report na vývoj pracovných príležitosti, na najbližších 5 rokov globálne, ale teda predpokladá sa, že zanikne celosvetovo nejakých 85 miliónov pracovných miest, ktoré teda budú – ten zánik bude drivovaný tým, že práca sa bude deliť medzi ľudí, technológiu a nejaké algoritmy, ale na druhej starne nám vznikne 97 miliónov nových miest, čo je viac ako zanikne, a tam bude extrémne dôležité to, že ako vieme my ten tím a tých ľudí rekvalifikovať a dovzdelať, a vzhľadom na to, že ich bude treba dovzdelať v pomerne krátkom čase, predpokladám že práve na poli vzdelávania budeme vidieť veľmi veľa inovatívnych prístupov a formátov, aj to vzdelávanie nie je nejaký konečný proces, koncom nejakej vysokej alebo strednej školy to ešte len začína. Toto je taký pohľad na konkrétne trendy, kde si myslíme, že ide puk a čo si myslíme že sa bude treba zamerať, určite je to o zákazníckej skúsenosti a o tom ako možno štandardizovať služby. My sa často stretávame s takými tými otázkami, že robíte služby, navrhujete ich, zároveň vy sami ste taká profesionálna služba, dá sa to vôbec škálovať? Je to výzva pretože je to vždy postavené na ľuďoch, ľudia sú subjektívní, každý má nejaké iné kvality a tým pádom to vnáša do toho výstupu… tým pádom platí to že keď dvaja ľudia robia to isté tak to nie je to isté, ale práve ten servis s ktorým pracujeme, je proces alebo nástroj, ktorý kvalitu tej služby pomôže štandardizovať. Možno nebudú všetci robiť úplne veci rovnako, ale minimálne nejaká úroveň, nejaký benchmark kvality, taká latka, ktorú nastavíte vďaka tým procesom, vďaka service dizajnu a vďaka tomu, ako nastavíte fungovanie tej služby a firmy vám môže v tomto pomôcť… a tie príklady sú napríklad Uber alebo Wolt, všetky tieto kuriérske doručovateľské služby, ktoré sú postavené na tisícoch ľuďoch, tak vždy keď máte nejaký problém, tak máte jednoduchý rýchly reklamačný proces, kde sa snažia zabezpečiť to, aby ste boli spokojní, lebo vedia o tom, že si treba udržať tú lojalitu, treba ju budovať nejakým spôsobom a to je príklad dobrého service dizajnu.

Erik Lakomý: Jakub možno ešte na teba záverečná otázka, ako to ty vnímaš a možno keď sa a bavíme o tých Boltoch, Woltoch, najprv to boli možno letenky alebo teda travel, ktorý išiel týmto smerom customer experience, potom to bolo gastro a kuriéri, že čo môže byť teraz ďalšie?

Jakub Hrušovský: No to je ťažko povedať, lebo asi nemáme úplne tú vešteckú guľu…. akože myslím že aj tie  jednotlivé inovácie,  ktoré prišli s takouto skúsenosťou tak častokrát možno ani zákazníci sami neočakávali že niečo takéto by mohlo prísť, veď napríklad Wolt, Bolt, Bolt food v podstate narástli hlavne na tom že sem prišla tá korona a tam si ukrojili pomerne veľký svoj zisk, no ale čo sa týka celkových tých trendov, tak ja by som už len dodal že z môjho pohľadu je veľký trend digitalizácia sama o sebe, lebo vidíme to práve takéto inovatívne služby ako je napríklad Wolt alebo Uber a tak podobne a povieme si že tá digitalizácia je veľmi ďaleko, ale je veľmi veľa sektorov, či už súkromných alebo verejných, kde tá digitalizácia a je pomerne slabá, myslím si že tam je veľký priestor zamyslieť sa nad tým, ako uspokojiť tú cieľovú skupinu mileniálov alebo mladých ľudí, ktorí očakávajú nejakú kvalitnejšiu digitálnu skúsenosť inovácií, lebo tí nastupujú medzi platiacich zákazníkov

Erik Lakomý: Takže treba sledovať vlastne tých násťročných a akým smerom sa to bude uberať.

Jakub Hrušovský: Určite

Erik Lakomý: Dobre ďakujem chalani veľmi pekne, veľmi inšpiratívny a za mňa veľmi praktický podcast, lebo konečne viem, ako sme sa bavili, že ja som chodil na ekonomickú školu, kde sme mali predmet inovácie a manažment inovácií a nechápal som, že čo to je a dneska ste mi to tak polopatisticky vysvetlili ako to aj ako to funguje v praxi. Takže Adam Brocka a Jakub Hrušovský z firmy Kiuub boli moji dnešní hostia. Ďakujem chlapci.

Adam a Jakub: My ďakujeme za pozvanie, bolo to super.Erik Lakomý: A verím tomu, že sa vidíme ešte niekedy nabudúce. Ja len poviem že ste počúvali šesťdesiatu prvú epizódu podcastu Na rovinu o podnikaní, čaká nás leto, nechcem sľubovať, že budú podcasty aj ďalšie, možno si dáme aj my pauzu, aby sme trošku popremýšľali ako zinovovať tento podcast, ak sa vám to páčilo, budeme radi, keď pozdieľate a počujeme sa opäť o dva týždne.