Hostia: Martin a Miroslav Tavel / cvicisko.sk, Maťov LinkedIn, Mirov LinkedIn
Moderátor: Erik Lakomý / LinkedIn, Instagram
Preklad do posunkového jazyka: Milena Fabšičová
Produkcia: 2021 (c) Podcast NA ROVINU O PODNIKANÍ
Výroba: Button Media – podcasty a live streamy
O epizóde
Bratia Martin a Miro Tavel založili firmu Cvičisko. Klasické fitness centrá sú na ústupe a koncept individuálnych funkčných tréningov zažíva nárast. Obdobie pandémie bolo aj pre ich biznis veľmi zložité, no nezastali na mieste a posúvali ho ďalej. Podnikanie má s cvičením mnoho spoločného a ako pri tréningoch, tak aj pri raste firmy je najdôležitejšia disciplína a vytrvalosť.
Ako funguje bratská súdržnosť, či sa vedia odosobniť od biznisu počas rodinnej oslavy, čo sú najdôležitejšie návyky pre spokojný a zdravý životný štýl, či aké sú ich plány do budúcnosti si vypočuj v tejto epizóde.
Zaujímavé linky z podcastu:
O Cvičisku
NÁVOD: 3 cviky ako sa zbaviť bolesti chrbta pri sedavej práci
Partneri:
PROSIGHT Slovensko
Podcast NA ROVINU O PODNIKANÍ je súčasťou projektu vzdelávania pod názvom NA ROVINU.ONLINE, ktorý sponzoruje poradenská spoločnosť PROSIGHT Slovensko.
Sledujte nás:
Facebook, YouTube, Instagram, LinkedIn, Feed
Verzia v posunkovom jazyku
Prepis celej epizódy
Erik Lakomý: Pekný deň milí poslucháči, vítam vás pri počúvaní 65 epizódy podcastu Na rovinu o podnikaní. Vonku máme jeseň a ja osobne mám obdobie babieho leta veľmi rád, pretože vonku to hrá farbami, je príjemné počasie. Ale postupne ako sa dni skracujú, ako sa k tomu pridáva sychravé počasie a ako sa ešte nakoniec zmení čas, nebudem klamať, ale aj mňa vedia prepadnúť také depresívnejšie nálady.Práve v tomto období je veľmi dôležité si udržať svoju hlavu a svoje telo v dobrej kondícií.
Z tohto dôvodu tu dnes máme dvoch hostí, ich mená sú Maťo a Miro Tavel. Už podľa priezviska možno viete, že sú to bratia. A založili firmu Cvičisko.
Som veľmi zvedavý na príbeh ich firmy. Ako sa im podniká ako bratom. A čím je ich koncept iný od ostatných fitness centier.
Nemenej dôležitá téma je téma pandémie a tohto segmentu, pretože bol dosť zasiahnutý, preto som zvedavý, ako sa im podarilo s tým popasovať a čo všetko ich to naučilo.
A veľmi, veľmi zaujímavá téma podcastu je motivácia a správne návyky. Nepochybujem, že biznis a šport majú toho veľa spoločného, hlavne v tejto oblasti. A ak chce byť človek úspešný, tak tie správne návyky sú veľmi dôležité.
Takže poďme rovno na to, ja ešte pripomeniem dve veci.
Jedna je tá, že na našom youtube kanáli “Na rovinu.online” sme si pre vás pripravili krátke video, kde máme tri jednoduché cviky. Ak vás bolí chrbát a máte sedavé zamestnanie, tak určite choďte pozrieť. A ak vás nebolí, tak choďte pozrieť, lebo vás môže začať bolieť. Takže to je jedná vec.
A druhá vec je tá, že aj táto epizóda vznikla v spolupráci s firmou Prosight Slovensko, ktorá je sponzorom tohto podcastu a bez nej by sme ho nepočuli. Thank you.
Poďme na to. Ja už medzi nami vítam Maťa a Mira. Aby sme vedeli, ktorý je ktorý, tak začnime Maťom. Maťo, vitaj.
Martin Tavel: Ďakujem veľmi pekne za pozvanie. A tiež sa teším takisto na tento podcast.
Erik Lakomý: A druhý z bratov je Miro. Miro, ahoj.
Miro Tavel: Taktiež ďakujem veľmi pekne za pozvanie.
Erik Lakomý: Tak poďme rovno do centra diania a povedzte nám, ako sa vám dvom ako bratom spolu podniká.
Miro Tavel: Ja ak dovolíš, začnem ako starší z našej dvojice.
Erik Lakomý: Ty si starší, hej?
Miro Tavel: Hej hej, ja mám dvadsať deväť. A Maťo má dvadsaať….
Martin Tavel: Dvadsať päť.
Miro Tavel: Troška som sa zasekol 🙂
Martin Tavel: Skúška hneď na začiatok 🙂
Miro Tavel: Iste, aspoň z môjho pohľadu to má veľa pozitív. A tiež aj veľa negatív, vzhľadom na to, že nie vždy je dobré, keď do tej práce a do tých biznis decisions alebo nejakých ďalších vecí, ktoré sa týkajú toho podnikania vstupuje aj ten rodinný vzťah. Lebo niekedy je aj tá atmosféra trošku napätá, lebo sa stretávame v rámci nejakých rodinných udalostí a podobne. Ale po tej dobe, čo už spolu podnikáme, tak neevidujem ani raz, že by sme mali tak ťažké obdobie, že by nejakým spôsobom zasiahlo do nášho, či už pracovného, alebo rodinného vzťahu. Čiže skôr to hodnotím pozitívne. A na čo by som poukázal, tak tým, že sme obaja športovci, a odjakživa sme resp. od útleho detstva – myslím že od nejakých troch, štyroch rokov – nejaká tá tímová súdržnosť nás oboch … skrz to, že on hral futbal a potom sme sa obaja nejako profilovali. A ja som skončil pri individuálnom športe, Maťo myslím, že svoju športovú kariéru “ukončil” v tímovom športe. Ale tým som chcel povedať to, že ten tímový duch tam je, a obaja si myslím, že sme tímoví hráči. A teda vždycky, či už tie jednoduchšie alebo zložitejšie témy vieme efektívne zvládnuť. Ale áno, je samozrejme pravda, že.. môžem povedať…častokrát sa stáva, že máme na veci iný pohľad, ale dôležité je si ho povedať na rovinu a nájsť konštruktívne riešenia, ako si tvrdohlavo stáť za svojím. A nevidieť výhody toho druhého riešenia. A vidieť len výhody toho svojho.
Erik Lakomý: To je možno aj výhoda, keď sa na to pozrieš z tohto pohľadu, že vy ste bratia. Poznáte sa od malička.Tak viete si povedať možno aj to, čo si bežne ľudia nepovedia, lebo tam majú nejaký ten rešpekt oproti tomu. Čiže dá sa to považovať za výhodu. A Maťo, ty to ako vidíš?
Martin Tavel: Ja by som toto tiež len doplnil, že to má aj pozitíva aj negatíva. Ako negatíva určite vnímam to, že vždycky sme trávili spolu ten voľný čas ako bratia a riešili sme voľné témy. By som povedal. A ako ten čas plynie, tak čo vnímam ako také asi najväčšie negatívum, je to, že ako vravel Miro, je ten voľný čas a vždycky keď sa stretneme, tak už ako keby sa nevieme odosobniť od tej roboty a častokrát na rodinných oslavách, alebo keď sa stretneme doma, tak riešime témy ohľadom roboty. Čo na jednú stranu je dobré, lebo vieš sa o tom porozprávať v reálnom čase a vyriešiť tie veci hneď. Ale na druhú stranu je to veľmi ťažké, sa stretnúť len tak ako bratia a riešiť témy, ako sme riešili pre tým. A ako pozitívum, je určite pre mňa dôvera. Ja nemusím riešiť nič, ja mu stopercentne verím vo veciach, keď má on nejakú agendu, ktorú rieši. Tak som s jeho riešením stotožnený a to isté, on mňa učí, že ta dôvera je extrémne dôležitá a veľké pozitívum. A takisto ako si povedal ty, že tým že sme bratia, poznáme sa celý život. V minulosti keď sme boli mladší, tak sme komunikovali trošku aj expresívnejšie, keď bol nejaký problém.
Erik Lakomý: Bili ste sa?
Martin Tavel: Fúu, to bolo strašné. To bolo týždeň, čo týždeň. Stále bitky a stále niečo.
Miro Tavel: No pozor, my sme traja bratia.
Erik Lakomý: Ešte je starší?
Martin Tavel: Hej, jeden je starší. A to vždycky bolo tak, že Miro sa s tým starším bil. A ja som vždycky bol s tým, čo vyhrával. Ja som sa vždycky pridal k tomu, čo vyhrával. Čiže tak. A presne jak ty hovoríš, keď je nejaký problém, tak sa vieme o tom priamo porozprávať. Niekedy je to až moc emotívne, ale na konci dňa to potom vždycky dopadne dobre a vyriešime tu situáciu čo najlepšie, ako vieme.
Erik Lakomý: To je na tom hlavné a ako vravíš, dôvera. To je v podnikaní asi neodmysliteľná súčasť toho celého, že keď máš človeka s ktorým robíš ten biznis a vieš sa naňho spoľahnúť. Pri bratoch to asi…. akože stali sa nejaké prípady, kedy brat brata vie potopiť, ale neprídete mi tak, že vy by ste boli taký prípad a nemusíte to riešiť.
Martin Tavel: Tak tak, dúfam, že sa nikdy nestretneme pri takejto veci.
Erik Lakomý: Dobre, Miro ty si spomínal, že ste športovci a že si hral futbal. Maťo, ty si hral hokej. Takže aj ten váš biznis, keď to môžem prezradiť, sa uberá týmto športovým smerom. A konkrétne sa volá Cvičisko. Povedz možno, čo to je Cvičisko?
Martin Tavel: Tak Cvičisko je koncept fitness centra, ktoré je založené na princípe individuálnych tréningov. A to znamená, že u nás nie je možný voľný vstup. Ale je možný vstup len v doprovode nášho trénera. To je asi ten najväčší rozdiel medzi nami a ostatnými fitness centrami. I napriek tomu, že na trhu už sú podobné fitness centrá ako sme my, teda také, kde tréningy prebiehajú výlučne len individuálnou formou. Cvičisko vzniklo, keď ešte ja som bol na vysokej škole a v piatok ročníku, myslím že v októbri 2015, sme otvorili prvú prevádzku v Bratislave na Tomášikovej 26. So spolužiakom, Romanom Frečkom, s ktorým sme viedli toto Cvičisko. Myslím, že tri roky. V priebehu tých troch rokov sme vlastne otvorili druhú prevádzku, ktorá sa dodnes nachádza na Stromovej .. na Kramároch. No a vtedy tá prvá prevádzka bola zložená najmä zo spolužiakov, alebo ľudí, ktorí boli taktiež študentami Fakulty telesnej výchovy a športu. Tiež tá škola, ktorá bola športová, tiež tam nejaký tímový duch existuje v rámci celej školy. Čiže veľa ľudí sa medzi sebou pozná, nie je to také anonymné možno v porovnaní s inými školami – ak sa pýtaš na nejaké rozdiely medzi nami a inými fitness centrami.
Erik Lakomý: Môžeš kľudne povedať ešte nejaké rozdiely. Prečo by som mal ísť, alebo čím sa odlišuje Cvičisko od bežnej činkárne, keď to nazvem tak ľudovo?
Miro Tavel: Tým, že tie fitnes centrá sú aj výmerou menšie, v porovnaní so sieťami -povedzme Golem – tak u nás je naozaj veľmi dôležitá komunita. Tým, že sú tie prevádzky menšie, tak tá komunita je tam taká súdržnejšia. Tie vzťahy medzi klientmi a trénermi sú stabilnejšie a hlbšie. By som povedal. Čo samozrejme vytvára aj veľa príležitostí. Taktiež občas aj nejaké problémy. Ale skôr v tom vidím to pozitívne. A snažíme sa naozaj zameriavať na … problémy týchto našich zákazníkov, alebo ich sprevádzame na ceste za ich cieľmi. A za ich víziami dosahovania výsledkov. Snažime sa s nimi tie výsledky dosahovať, čiže je to naozaj veľmi individuálny prístup A ten proces u nás funguje takým spôsobom, že začína sa pohybovou diagnostikou v rámci ktorej tréner zistí, či disbalancie, alebo problémy, akejkoľvek individuality daného človeka. Či už pozitívne alebo negatívne. No a na základe tejto pohybovej diagnostiky a konzultácie v rámci ktorej klient oboznámi svojho trénera, čo je ten jeho osobný cieľ, tak na základe týchto informácií tréner vypracuje tréningový program, aby ten klient dosiahol svoj cieľ zdravou a rozumnou formou. Asi toto. A tým, že tá komunita je taká súdržnejšia, aj keď možno počtom trénerov vieme konkurovať aj veľkým sieťam, tak veľa sa aj venuje našej komunite trénerskej, či už formou vzdelávania. Interného alebo externého. Rôznych eventov. Snažíme sa vymýšľať stále nejaké aktivity v rámci ktorých by mohli nájsť naši kolegovia a my uplatnenie.
Je to naozaj také…. nechcem aby to znelo tak, že je to ako keby lokálne, veľmi malé… že je to komunitné. Tým, že je to komunitné, je to to, čo našich zákazníkov baví. A čo sa im na nás páči. Že naozaj, že ten vzťah nie je taký neosobný, že to je ten tréner a ten tréner, ale poznajú sa po mene. A je to naozaj také iné.
Erik Lakomý: Čiže nie je to o tom, že si zoberiem vstup a vojdem do fitka. Dám uterák na lavičku a tlačím činky?
Miro Tavel: Nie. Skôr faktor toho človeka, ktorý pri mne stojí celý ten čas. Ide so mnou celú tú cestu. Čo je možno veľmi potrebné presne čo sa týka takýchto životných zmien. Lebo asi ľudia tam chodia za tou životnou zmenou a to je to čo hľadajú. Niekoho, kto bude stáť popri ich boku a keď sa na to nabalí, nejakí ďaľší ľudia, ďalšia komunita, tak tá viera v jednotu, je asi taký ten základ, čo posúva vpred.
Erik Lakomý: Maťo kľudne ešte ty dopovedz.
Maťo Tavel: Ja by som ešte doplnil, presne jak povedal Miro. Taký ten najhlavnejší rozdiel s komerčným fitnesscentrom u nás je to, že tie tréningové programy sú vysoko individualizované, tak jak vravel Miro. Na základe tej diagnostiky pohybového aparátu a tak isto aj cieľa. Tá doba sa mení, v tom zmysle, že päť, desať rokov dozadu, všetci ľudia mali také tie prvoplánové ciele. A to je že schudnúť, nabrať, chcem byť nabitý na leto, atď. Neviem teraz, či to je covidom alebo dobou. Ale tie ciele zákazníkov sa menia a to v tom zmysle, že často k nám chodia ľudia, ktorí majú problém s pohybovým aparátom a trpia bolesťami, či už krčnej chrbtice alebo bedrá, kríže, alebo čokoľvek. A tam nadviažem presne na to, že tým pádom, keď mám takýchto špecifických zákazníkov (Samozrejme sú tam aj takíto prvoplánoví, čo chcú nabrať. A ktorí chcú schudnúť), tak tým pádom si zakladáme aj na vzdelávaní, na internom vzdelávaní. Máme každý druhý týždeň pravidelné školenia, či už s nami alebo so šéf trénermi u nás vo fitku. Alebo s externými školiteľmi. A tým, že v zásade pracujeme, ako vravel Miro, že sa snažíme vytvárať komunitu, tak tým pádom my ako Cvičisko dokážeme garantovať kvalitu trénerov a to, že ten tréningový proces je spravený na 130%. A ten človek robí to, čo mu reálne pomôže.
Erik Lakomý: Za vás najpodstatnejšie veci sú ľudia a vzdelávanie tých ľudí, hej?
Maťo Tavel: Komunita. Vzdelávanie. A určite individualizácia.
Erik Lakomý: Dobre. A Miro, ty si spomínal, že začínal na FTVŠke so svojím spolužiakom. Maťo, ty si tiež z tejto školy?
Maťo Tavel: Áno. Vlastne tým, že Miro je odo mňa starší, tak som bol ešte na strednej škole, keď on už bol tu v Bratislave a študoval. A v zásade, keď Miro otvoril so svojím spolužiakom fitko, tak ja som vlastne v tom čase, možno rok na to, šiel na vysokú školu. A v zásade ešte pred tým, ako som šiel na vysokú školu, som tam už s nimi bol. Pomáhal im. Pamätám si aj zárodky tvorby tej prvej prevádzky, druhej prevádzky, atď. Ja som tam s nimi stále bol, figuroval ako tréner. A potom keď v zásade prišlo k tomuto rozhodnutiu, že sa rozdelili, tak už som začal mať vyššie ambície a viac vecí na starosti. Väčšiu agendu. Atď. Atď. A teraz vlastne to vedieme spolu, s tým, že v zásade si dovolím povedať, tu väčšiu časť roboty mám na starosti ja. Miro má na starosti nejakú agendu. A máme to tak podelené, že je to také efektívne celkom.
Erik Lakomý: Dobre, a ako to máte podelené?
Miro Tavel: Ja len doplním, že máme ešte tretieho spoločníka, ktorý tu dnes nie je.
Erik Lakomý: Nemáme tri mikrofóny, resp. štyri.
Miro Tavel: Jeho meno je Boris Topčič, aby sme naňho nezabudli.
Erik Lakomý: Takže ste v tom traja.
Maťo Tavel: Áno. Po tom rozdelení, ako sme sa rozišli, sme si my s Mirom sadli. Rozprávali sme sa o tom, že ako to nastaviť, ako fungovať, aby to bolo čo najefektívnejšie. A vlastne Boris sa nám v tom čase, ako aj u nás robil, ako trénoval, v tom čase sa ukazoval ako veľmi lojálny človek, čo stále si o ňom myslím. A tak sme sa rozhodli s Mirom, že mu dáme takúto šancu a že môže robiť s nami a teraz to funguje tak. A ak môžem nadviazať na túto otázku, že ako to máme teda podelené a ako kto čo robíme…
Tak všeobecné rozdelenie je to, že Boris má na starosti prevádzky. Chod prevádzok, či už nejaké materiálne zabezpečenie, alebo recepčné, atď. Ja mám na starosti všetko, čo sa týka vzdelávania. Všetko, čo sa týka trénerov, náboru trénerov. Nejaké interné procesy. Inovácie. Atď. A Miro zastrešuje tú finančnú stránku a takisto do istej miery aj marketing.
Erik Lakomý: Miro, povedz možno ty, že ten tím spirit možno bol na FTVŠke. Že bol tam taký podnikateľský duch ? Si sa stretával s ľuďmi, čo študujú nejaký biznis a takéto zamerania skôr ekonomickejšie? Chcú podnikať? Ty si mal tú víziu už počas toho ako si bol na výške? Alebo ako si k tomu došiel, že ideme to skúsiť takto?
Miro Tavel: Vieš čo u mňa to bolo skôr takým rodinným zázemím a tým, že otec podnikal. A od malička sme sa motali okolo tej firmy. Brigádovali sme tam. A podobne. A nám to otec obom myslím tak nejako vštepoval a viedol nás k tomu, aby sme si v rámci jeho firmy vyskúšali každú jednu pozíciu. A oboznámili sme sa s tým, čo všetko je potrebné na to, aby firma fungovala. Čiže od útleho detstva u mňa bola myšlienka vlastného podnikania. A neprišlo to samozrejme hneď. Prešiel som si rôznym druhom práce, od umývania riadov, cez stavby, cez barmana, teda čašníka a podobne. To si myslím, že väčšina v našom veku počas brigád. A počas tej vysokej školy, samozrejme, že som mal pracoval popri tom, popri štúdiu. A pracoval som vo fitnesscentre, kde som pracoval aj s Romanom Freškom. S ktorým sme si potom urobili neskôr to Cvičisko. No a pamätám si to tak, že ja som prišiel za ním s tým nápadom, že poďme si teda otvoriť to svoje fitnesscentrum. On súhlasil. Oslovili sme ešte pár ďalších spolužiakov a dali sme to nejako dokopy. A odpoveď na tú otázku, či medzi študentmi FTVŠke je podnikateľský duch. Tak ja osobne si myslím, že sčasti určite áno, ale nemôžem teraz povedať, že je to tam teraz je nejaká aura podnikateľstva. To si nemyslím. Ale ja dnes poznám minimálne štyroch svojich spolužiakov, ktorí si otvorili vlastné fitnes centrum. A myslím si, že je to porovnateľné asi s každou vysokou školou, že je tam vždycky pár individualít, ktoré majú ambíciu podnikať a zobrať na seba to riziko. Všetko má svoje pre a proti.
Erik Lakomý: Možno si spomínal, že ste si otvorili tú prvú prevádzku. Vieš mi aj povedať aký je postup otvorenia prevádzky a ak by mal niekto z našich poslucháčov takúto ambíciu. Tak, čo všetko alebo na čo majú myslieť? Myslím, že zabezpečenie tých finančných zdrojov je pri fitnesscentrách dosť náročné. Záleží od veľkosti fitnes centier, koľko strojov, atď. Tak možno nám priblíž, či sa to nejako úveruje, alebo ste mali nejakého investora alebo ako to prebieha celé?
Martin Tavel: Ešte v tom období…. prvé dve veci sú priestory, značka a financie na to začať. A v tom období sa nám nepodarilo získať bankové financovanie. A preto sme hľadali nejakého privátneho investora alebo nejakú súkromnú osobu. A našli sme ju v radoch klientov resp. klienta. Veď každý jeden tréner pozná svojich klientov veľmi podrobne na to, aby vedel vyhodnotiť, koho s tým môže osloviť a koho nie. Nám sa vďaka tomu podarilo osloviť človeka, ktorému sa to zapáčilo. Ktorý už bol v tej dobe podnikateľ a zapáčil sa mu ten koncept, ktorý sme chceli spraviť. bol našim klientom, čiže vedel, čo chceme robiť a tak sme získali svoju prvú investíciu. A v tom čase, ja som ešte počas štúdia, ja som už súťažil v thajskom boxe. A zhodou okolností, v tom období, keď sme chceli otvoriť tú prvú prevádzku, tak ten gym thajského boxu, kde som trénoval, tak akurát končil v priestoroch, ktoré boli z môjho pohľadu vtedy veľmi dobré. Takže som rovno šiel zistiť od prenajímateľa, či sú tie priestory k dispozícií. Tak sme získali priestor. Peniaze sme mali. No a už nám chýbala len značka a nejaký podnikateľský plán. Dať si dokopy….
Erik Lakomý: A to ste spravili? Veľa podnikateľov také niečo vôbec nerieši, že podnikateľský plán. Že rátať nejaký cashflow a .. nejaké detaily, ktoré ho neskôr postihnú. Vy ste to ako riešili?
Miro Tavel: Išli sme klasickou SWOT analýzou. Otvorene poviem, že sme si nechali poradiť. Či už v rodine alebo od toho partnera. Musím povedať, že veľa nám povedal, nasmeroval nás aj ten partner, ktorý bol ako investor vtedy. A hej, spravili sme si, aj keď to nebolo na takej úrovni, ako by som to spravil dnes, keďže sme vtedy ešte stále boli študenti telovýchovy. Ale myslím si, že na tú dobu sme to zvládli slušne. A spravili sme si celý cashflow, plán na najbližší rok. Postupne sme prichádzali na všetky vyvolané náklady, neočakávané investície a podobne. To každého jedného podnikateľa čaká. Málokedy sa stane, že to človek trafí naozaj na 100%. Nepoznám taký prípad. Čiže áno, spravili sme si. No ale časom sa nám to samozrejme kryštalizovalo, oboznamovali sme sa so všetkými detailami tohto druhu podnikania.
Erik Lakomý: To je možno na tom dôležité, že ak človek získa takého investora, nielen dá prostriedky na to, začať podnikať, ale aj ho navedie a trošku ho odmentoruje.To je asi najlepšia symbióza medzi investorom a podnikateľom. Ja by som možno rovno premostil na ďalšiu tému: Covid. Však teraz to rezonuje, tretia vlna príde, nepríde? Budú sa zatvárať fitká? Nebudú sa zatvárať fitká? Ako ste to vy prežili? Dalo sa to prežiť? Nedalo?
Martin Tavel: No takto keď sa na to pozriem trošku retrospektívne, tak s čistým svedomím môžem povedať, že to bola pre nás jedná veľká skúška. Teraz je extrémne ťažká doba, a tým, že v zásade, keď postavíš ideu firmu a funguješ na osobnom individualnom prístupe, tak zrazu príde takéto niečo. Čo ťa odstaví na rok, rok a pol. A nemáš vzťah osobný s tým klientom. Tak sme sa museli aj my zamýšľať nad tým, že ako fungovať a čo spraviť, aby sme túto dobu nejako prečkali a prežili. A preto si dovolím povedať, že z tej finančnej stránky to bolo pre nás extrémne náročné. Dotácie na tie nájmy, jedno s druhým, pomoc od vlády pre fitnesscentrá bola veľmi obmedzená. A v zásade nás ani skoro nič netrafilo, čo sa týka pomoci od štátu. Ak teda nepočítam nájom. Ktorý do istej miery bol uhradený, alebo nám pomohli tí naši prenajímatelia s tým. Ale z hľadiska tej obsahovej stránky sme boli nútení prejsť na online. A to bolo trošku náročné zo začiatku. Ale potom si myslím, že sme celkom dobre sa adaptovali a keď prišla druhá vlna, tak sme už vedeli reagovať a spúšťali sme rôzne projekty. Spravili sme pár veci, robili sme tréningový program na doma, s vybavením… 6-týždňový tréningový program s edukačnou časťou… aby stále tá naša identita toho, že tých ľudí aj vzdelávame a učíme ich správnemu pohybu, tam ostala.
A takisto sme potom robili rôzne mentoringy, tréningové programy pre klientov, atď…. Ale otvorene poviem, že sa to nedá porovnať s tou dennou prevádzkou a s tým fungovaním za normálnych okolností.
Erik Lakomý: To je možno zaujímavé, že ste neostali na mieste, nešli ste protestovať pred úrad vlády a nech Vám zvýšia dotácie, ale že ste sa snažili do toho online posunúť a snažiť sa ten individuálny prístup ako tak dosiahnuť.
Ja poviem, že ak Vás zaujímajú nejaké cvičenia, choďte na náš youtube a tam Vám Maťo ukáže ako mať zdravý chrbátik, takže choďte tam a máme aj také maličké prekvapenie pre Vás.
Dobre, takže sedíte tu, ešte stále ste majiteľmi Cvičiska, takže ste to prečkali, za čo aj ja som osobne vďačný, že pokračujete a fandím Vám. Vravíš, že pre to vzdelávanie ľudia sú najdôležitejší, tak povedz, predpokladám, že máte gro trénerov z radov študentov, učiteľov telovýchovy a športu, sú to relatívne mladí ľudia. Ako ich hľadáte a ako ich vzdelávate, ako s nimi ďalej pracujete, lebo asi potrebujú získať nejaké vedomosti a návyky.
Martin Tavel: Noo, na začiatku by som povedal, že práca s mladými ľuďmi je extrémne náročná. Extrémne náročná… a nájsť takých zodpovedných a lojálnych ľudí je extrémne ťažké. A gro našich zamestnancov, resp. trénerov sú tréneri z Fakulty telesnej výchovy a športu, ktorých tam spoznal buď Miro, alebo som spoznal ja. V zásade nejaký ten nábor trénerov funguje takým spôsobom, že sú klasické kolá pohovorov. u nás to funguje takým spôsobom, že keď sa aj rozhodneme, že zoberieme nejakého trénera k nám, najprv musí absolvovať interné vzdelávanie, čo je cca 12-15 hodín individuálneho vzdelávania so šéf trénerom, kde si prejdú všetky základné témy. Cez diagnostiku, cez komunikáciu s klientom, nejakú ideológiu nás, Cvičiska, ako takých a v zásade po týchto 12tich školeniach je taká kvázi generálka, kde ho akoby trošku preskúšame. Lebo my ako cvičisko musíme garantovať nášmu klientovi, že keď k nám príde, tak je úplne jedno, či je so senior trénerom alebo junior trénerom, ale tú službu dostane takisto kvalitnú. A preto si na tomto extrémne zakladáme, že to vzdelávanie je naozaj veľmi náročné a veľakrát sa nám aj stalo, že aj po 10tich školeniach sme to ukončili s tým trénerom a v zásade tak zabezpečíme to, že keď ten tréner začína robiť, tak už má nejakú úroveň vzdelania. Samozrejme že tá fakulta Ti dá nejaké teoretické východiská, ale je niečo úplne iné pracovať v tej praxi s tým klientom na základe nejakej diagnostiky. Čiže prejde týchto 12 školení, individuálnych a potom keď sa rozhodneme, že u nás ten tréner môže začať robiť, tak automaticky potom spadá pod senior trénera, ktorý ho mentoruje, prvé skúšobné obdobie, nejakých 3- 6 mesiacov, pomáha mu s tréningovými programami. Snaží sa mu pomôcť, aj s klientami, keď je nejaký problém, ktorý nevie daný tréner sám vyriešiť. A potom akoby nabieha na skupinové školenia, ktoré u nás fungujú skoro od začiatku fungovania. Každé 2 týždne, interne, skupinovo na našich prevádzkach, kde sme v zásade všetci kolegovia sa vzdelávame na rôzne témy. Či už sú to rehabilitačno-rekondičné témy, vo vzťahu k tomu, že tí klienti majú také špecifické ciele, ako som Ti hovoril na začiatku. Alebo sú to proste trénerské témy, ktoré riešime s nimi.
Erik Lakomý: Za mňa možno ešte otázka, vy ste si to celé vymýšľali sami, ten vzdelávací systém? Alebo ste sa inšpirovali niekde v zahraničí? Alebo ako to bolo? Lebo to vyzerá veľmi premakaná vec, postupnosť tých trénerov…
Martin Tavel: Vieš, čo, áno, v tejto podobe ako to teraz je, sme to vymysleli v zásade po rozdelení. Som sa tak do toho viacej pustil a rozmýšľal ako zabezpečiť to, aby tí tréneri u nás boli fakt kvalitní. Lebo jedna vec je, keď máš jednu prevádzku a máš 6tich trénerov, ten dosah je úplne iný ako keď máš 3 prevádzky a 40 trénerov. A ako sa vraví, že s tou kvantitou trochu uchádza kvalita, tak toto sme pociťovali aj my pred rozdelením a preto sme to museli podchytiť a začať s týmto pracovať. V zásade sme si to vymysleli úplne my. Ja som sa trochu inšpiroval aj u mojich klientov, tým, že moji klienti v zásade pracujú vo financiách a v rôznych korporátoch – tak som sa informoval, že aké majú vzdelávanie oni, aké vzdelávacie systémy.. a snažil som sa to trochu upraviť na ten náš koncept a naše fungovanie.
Erik Lakomý: Tu možno vidím aj trochu prienik, veď sponzorom a garantom tohoto podcastu je Prosight Slovensko a tam je ten vzdelávací systém premakaný celkom. Ty tiež máš skúsenosti s financiami.
Martin Tavel: Ak môžem povedať, tak takých 60 percent som čerpal…
Erik Lakomý: Odkiaľ? 🙂
Martin Tavel: .. práve z tejto oblasti.
Erik Lakomý: To je super, že sa dajú takéto veci aplikovať do vlastných biznisov a že to vzdelávanie je kľúčový faktor toho úspechu i iného prístupu ako je zvykom.
Martin Tavel: Určite áno.
Erik Lakomý: Miro, kľudne doplň, ak chceš niečo povedať…
Miro Tavel: Ja by som k tej téme komunity, akým spôsobom vyberáme tých trénerov… len by som možno poukázal na fakt, že tak ako aj v iných spoločnostiach, tak aj u nás, myslím, že čím ďalej tým viac si to manažment firiem uvedomuje, že je dôležitá tá súdržnosť a komunita tých ľudí,.A my si naozaj na tom zakladáme, aby ten tím ako taký, bol jednak komplexný a súdržný, aby tam neboli také individuality, ktoré by nezapadali do celej tej skladačky a boli by takými nie tímovými hráčmi. A na tomto staviame a týmto možno by som chcel pozdraviť a odkázať všetkým našim trénerom, že im ďakujeme veľmi pekne za prácu ktorú odvádzajú, ktorú odvádzame spoločne a tým budujeme našu značku. A je to v zásade náš spoločný úspech. Lebo pokiaľ tá súdržnosť tam nie je, tým pádom tá firma nemôže fungovať dobre. A čím tá súdržnosť je vyššia a ten spoľah jedného trénera na druhého, tak celý ten tým funguje úplne úplne inak. čiže veľmi si zakladáme na osobnosti toho človeka, nielen na jeho skúsenosti a vedomosti z oblasti toho kondičného tréningu. Ale pozeráme sa aj na to, aký je to človek.
Erik Lakomý: Ja len môžem potvrdiť, lebo bol som u Vás na pár tréningoch a niekedy sa cítim ako na hodinách anatómie :), všetky tie výrazy, takže mimo toho cvičenia je tam pridaná hodnota toho vzdelávania, nielen pre Vašich trénerov, ale aj klientov.
Martin Tavel:Ja by som len doplnil k tomuto, presne ako vravíš Ty, Erik, že sa snažíme nech ten tréningový proces nekončí za dverami toho fitka, ale snažíme sa s klientami pracovať dlhodobo proste, robiť také tie detaily navyše. Aby sme jednak budovali vzťah s tým klientoma jednak aby sme mu dokázali pomôcť. Toto je extrémne dôležité, budovať ten vzťah s tým trénerom, s môjho pohľadu, ale takisto budovať vzťah tréner s klientom. či už po tej fyzickej stránke, že riešiš jeho problém a pomáhaš mu schudnúť, nabrať alebo vyriešiť nejakú bolesť, ale takisto sa dlhšie zameriavam na to, že čo vlastne je tá dlhodobá práca s klientom a že keď si vybuduješ s ním vzťah a je tam aj tá ľudská stránka, toho priateľstva. V zásade tie vzťahy často prejdú aj do priateľstva u nás vo fitnesscentre, tak potom vytváraš tú komunitu, ľudí, ktorí sa tam pravidelne stretávajú a celá tá atmosféra toho fitnesscentra je potom úplne úplne iná ako keď prídeš do komerčného fitnesscentra, kde nikoho nepoznáš a robíš si tam len to svoje.
Erik Lakomý: Jasné. Miro, Ty si spomínal, že ten tím spirit máš od začiatku, čo sa týka tých návykov. Keď si to porovnáš, podnikanie a šport to majú podobné, čo sa týka disciplíny, vytrvalosti, denno-denného tréningu. Povedz teda, čo sú tie najdôležitejšie návyky a ako si ich dlhodobo udržať. Potom kľudne i Maťo môžeš doplniť…
Miro Tavel: Sú to presne tie, čo si aj Ty povedal. Na prvom mieste disciplína a na druhom, alebo tiež povedzme na prvom tá vytrvalosť. Disciplína nielen v podnikaní, ale aj v živote je najdôležitejšia, že človek sa reálne chce niekam posunúť, alebo dosiahnúť ten svoj cieľ v čomkoľvek, či už je to fitness cieľ, podnikateľský cieľ, školský cieľ, rodinný cieľ, tak vo všetkom je myslím najdôležitejšia disciplína a vytrvalosť.
To isté by som povedal, je to spoločné so športom i podnikaním. Mne osobne, dal asi najviac ten thajský box… sa hovorí, že thajský box nehráš, tam človek pokiaľ podcení svoju prípravu, môže prísť k úrazu…samozrejme k úrazu môžeš prísť aj pri hokeji, futbale, ale tuto je to možno viac pravdepodobné. A tam tá disciplína naozaj musí byť na vysokej úrovni, aby človek uspel a nedostal bitku 🙂 a to si myslím, že platí aj v tom podnikaní, že pokiaľ človek tomu venuje to, čo má a je vytrvalý a disciplinovaný, tak nedostane od toho podnikania bitku a neprefacká ho ten život až tak. Aj keď som toho názoru, že každé jedno podnikanie so sebou musí niesť aj nejaké to prefackanie, ale človek pokiaľ si to vie k sebe zobrať v tom pozitívnom zmysle, hľadá to poučenie, tak vždycky z toho vyjde dobre.
Erik Lakomý: Maťo, Ty?…
Martin Tavel: Samozrejme súhlasím s tým, čo povedal Miro, tá disciplína je proste alfa a omega, či už v živote, v podnikaní, v trénovaní, v hocičom…ale ja by som vyzdvihol vec, čo myslím mňa naučil tiež šport a je to lojálnosť. Voči svojim spolupracovníkom, alebo spoluhráčom, voči tímu. to si myslím, že keď si lojálny voči tej značke, voči firme, svojim kolegom, snažíš sa spraviť maximum a tým pádom všetci napredujete. Všetci sa snažíte spoločne rásť, to vnímam ako extrémne dôležitý faktor a takisto by som vyzdvihol, že pravidelnosť a konzistentnosť v tom budovaní toho, čo chceš. a je to úplne jedno, aký je to cieľ. Že v zásade, aj ja som mal takýto problém, že keď sa mi hocičo nepodarilo, tak mávalo to na mňa vplyv skôr demotivačný. Že som rozmýšľal, ty kokos, je to naozaj to čo chcem… ? dáva mi to význam? Ale postupom času som sa naučil, že v zásade keď mi niečo nevyjde, tak ma to motivuje ešte viacej, aby som to dokázal spraviť. Čiže tieto 2 veci by som vytkol najviac – lojálnosť voči sebe, voči značke, voči spolupracovníkom a takisto konzistentnosť
Erik Lakomý: Takže hráte fair-play, hej, celý čas?
Martin Tavel: S čistým vedomím a svedomím to robím.
Erik Lakomý: Dobre a možno povedzte, častokrát stretávate klientov, ktorí majú nejaký chtíč, zmeniť niečo v živote, prídu namotivovaní, majú vysoké ambície, že ten cieľ chcú splniť relatívne rýchlo. Asi sa to darí zo začiatku, potom prídu nejaké zakopnutia, čo je pre Vás také najpodstatnejšie v tom momente, keď motivácia toho človeka klesá a čo vy vtedy…?
Martin Tavel: Ja by som použil takú vetu, že keď nevieš ako pokračovať, tak si spomeň, prečo si začal.
Je to motto, ktoré nájdeš hocikde a myslím, že je veľmi pravdivé. Že keď si uvedomíš hodnoty, prečo to chceš robiť – a mi to tiež veľmi pomáha, keď mi hocičo nevyjde – v podnikaní, v robote, v tréningu, s klientom, – veď ten tréningový proces prináša niekedy aj tie negatívne veci, nielen tie pozitívne, presne ako ty vravíš – nedá sa stále len progresovať, posúvať, tak sa snažím toho klienta namotivovať v tom.
Čo je ešte pre mňa tiež dôležité, je dávať na zreteľ tomu klientovi, zákazníkovi, tú cestu, ktorú ste už spolu prešli, čo ste spolu dokázali a on vtedy akoby stratí tie negatívne myšlienka a začne rozmýšľať nad tými pozitívami.
Miro Tavel: ja by som doplnil, že čo si myslím, že skvelým motivačným faktorom u nás vo fitnesscentre, je tá flexibilita a rozmanitosť služieb, ktoré poskytujeme, to som počul od viacerých klientov. Že práve tento fakt vnímajú ako jednu z tých najväčších pridaných hodnôt Cvičiska. Samozrejme, keď ten klient príde s nejakým pohybovým problémom, cíti bolesti v krčnej alebo driekovej chrbtici, samozrejme treba tento problém odstrániť. No a potom, keď ten človek už sa venuje tej ďalšej fáze tréningového procesu a makajú s tým trénerom na tých svojich výsledkoch, či už tradične nabrať svalovú hmotu, schudnúť, cítiť sa lepšie, a pod. Tak občas sa stane, že ten tréning môže byť monotónny, ale tam si treba uvedomiť, že taká poučka je – minimálne 6-8 týždňov musí človek vykonávať nejaký tréningový program, aby sa v tej danej činnosti reálne zlepšil. To je minimálne obdobie. A teraz tá pridaná hodnota toho Cvičiska je v tom, že keď človek dosiahne svoj cieľ, tak mu tréner nastaví ďalší cieľ. A konzultuje to s ním a snaží sa ho aj navádzať, že čo si myslí, že v rámci jeho pohybových schopností by bolo dosiahnuteľné. Samozrejme, že nekladieme nejaké medze našim klientom, ale snažíme sa ich korigovať v rámci ich možností, aby sa nejakým spôsobom nepretrénovali, nepresilili a pod. A potom keď človek absolvuje už takéto tréningové programy 2-3, tých 6-8 týždňov, tak niektorí klienti u nás môže začať s thajským boxom, boxom. A tých typov “fitness” tréningu, či už je to kruhová forma, vzpieranie, silový tréning, rýchlostný silový tréning pre športovcov, tak my robíme z bežných ľudí takých malých športovcov. Snažíme sa ich doviesť do toho levelu, že zvládnu náročnosť toho tréningu ktorý robia reálne športovci. Samozrejme nie v takej intenzite z pohľadu váh a podobne, ale veľmi sa to k tmou blíži. A potom ten človek stále má tu svoju motiváciu, stále vidí svoj nový cieľ. To si myslím, že je veľmi dôležité v procese dlhodobého starania sa o samého seba, že fitness nie je vec pred letom, že na 2 mesiace sa dávame sa dokopy, chodiť chvíľu po pláži a zas sa na to vykašľať. Fitness je životný štýl. a keď raz niekto sa chce cítiť dobre a fit, tak je to vec na celý život,
Martin Tavel: ja by som ešte doplnil, presne ako vraví Miro, že častokrát ľudia ani nevedia, čo sa v nich skrýva a prídu k nám úplne s nejakým cieľom…teraz poviem… vyriešiť bolesť krčnej chrbtice, ale v tom tréningovom procese, keď sa toto už vyrieši, každý z nás má tajné sny, že chcel by som si vyskúšať surfovať, chcel by som si vyskúšať odbehnúť polmaratón, vyskúšať boxerský zápas, naučiť sa korčuľovať, čokoľvek … a v zásade my sme tu na to, aby sme mu takéto veci splnili a spravili všetko pre to, aby ten pohybový aparát a všetko bolo pripravené, že toto môže. Často sa nám stáva, že príde klient s bolesťou a za pol roka už ide behať polmaratón, lebo je už na to pripravený. A v živote si nemyslel, že takéto niečo môže dosiahnúť.
Erik Lakomý: Ja môžem aj z vlastnej skúsenosti povedať, že tá komunita je veľmi dôležitá, že ťa poháňa vpred. Že možno prídeš s nejakou bolesťou chrbta, alebo krčnej chrbtice a nakoniec ťa to tak vyhecuje, že ideš robiť úplne iné veci a chceš dosahovať, chceš byť lepší ako tí ľudia, je tam taká zdravá rivalita medzi všetkými zainteresovanými a to je asi to najdôležitejšie.
Martin Tavel: Presne tak, presne tak. Či už je to vo vzťahu ku vzdelávaniu trénerov, alebo ku samotným klientom, z tvojho pohľadu, je to úplne presne tak,
Erik Lakomý: A vraveli ste, že sa mení pohľad klientov, že vlastne chcú, covid obdobie ukázalo nejaké iné smery… čo myslíte, kam sa bude celé to fitness akoby odvetvie uberať?
Martin Tavel: Ak teda môžem povedať ja, tak z pohľadu smerovania fitness, tak ľudia začínajú prichádzať na to, že to cvičenie na strojoch, taká ta klasická kulturistika nie je práve to, čo im dokáže ten život obohatiť. Ja si myslím, že tá doba sa posúva, vo všetkom. Či je to IT, retail, hocičo, automobilky, všetko sa posúva vpred. A ľudia už sú omnoho náročnejší. Ten zákazník vyžaduje omnoho viac. Tí ľudia už sú natoľko inteligentní, že začínajú rozmýšľať tak, že čo im reálne pomôže v tom živote, nie to čo im v živote splní nejaký krátkozraký cieľ, napr. chcem mať väčšie ruky… Ok, ale tie väčšie ruky ti nepomôžu lepšie behať alebo spraviť nejakú činnosť, ktorú chceš. čiže to si myslím, že ľudia budú smerovať k takým funkčným tréningom, k veciam, ktoré vychádzajú zo života atď.
Erik Lakomý: Ja len doplním, že sme tu mali Dalibora Cicmana z GymBeamu, a on celý vlastne tento fitness segment hovorí, že sa bude exponenciálnym rastom zvyšovať, či už sú to nejaké doplnky výživy, alebo nejaký individuálne tréningy, aj tá korona nám ukázala, že ten segment porástol. Možno nie presne počas, keď boli zatvorené fitnesscentrá, ale ľudia si možno uvedomili viac, že čo je hodnota a zmysel života, že keď nie si zdravý a fit, že nemôžeš byť šťastný.
Martin Tavel: Presne tak. Ja by som len povedal, že nie je teraz cieľom schudnúť s klientom za 3 mesiace 15 kil, keď po 3 mesiacoch mu odíde platnička, poviem príklad, a za ďalšie 4 mesiace to naberie naspäť. Hej?Aj u nás sa snažíme pracovať s klientom aj po tejto stránke, ale aj po tej stránke, aby ho nič nebolelo, aby si hocikedy mohol zahrať futbal s kamarátmi, ísť si zabehať, aby ten pohybový aparát netrpel.
Erik Lakomý: Miro, možno povedz ty lebo, aj keď som sledoval tu vašu genézu, vy ste relatívne rýchlo otvárali jedno fitnesscentrum za druhým. Dneska teda máte prevádzky v Bratislave. Myslím, že Poprad tam je. Sú ešte nejaké?
Miro Tavel: My sme mali tri prevádzky v Bratislave, jednu v Poprade, a vtedy sme sa vlastne s tým Romanom, s ktorým sme otvorili tú prvú prevádzku, vtedy sme sa rozdelili. Vtedy sme uznali za vhodné, že to bude najlepšie. No a nám ostali dve prevádzky v Bratislave a Cvičisko Poprad je viac menej autonómna prevádzka. Čiže sú tri, ale máme naplánovanú ďalšiu prevádzku v Bratislave. Zatiaľ nebudem prezrádzať že kde a kedy, ale verím, že v prípade, že nepríde k nejakým ďalším obmedzeniam spôsobeným covidom, tak verím, že v dohľadnej dobe sa stretneme pri otváraní ďalšieho fitnesscentra Cvičisko. Ja by som možno ešte doplnil, tú tému o ktorej ste sa rozprávali. To si myslím, že je dnes všeobecne známe, že osobne vnímam to, že globálne je taka nálada, alebo nazvime to, že doba. Že ľudia si čím ďalej viac uvedomujú, že aj keď sa naháňajú za nejakými profesnými úspechmi a povedzme peniazmi atď. tak si uvedomujú ten fakt, že ak si ich chcú užiť, tak sa musia cítiť dobre a byť zdraví. A to je jedna z vecí. Druhá vec je, že dnes je taká doba, nazvime to startupov a takých inovácií a podobne. Že je nejaký taký ten zlom, no a strašne veľa mladých ľudí, hlavne, si uvedomuje fakt, že v prípade, že chcú byť naozaj efektívni v tej práci, tak nemôžu rozvíjať len toho svojho ducha, ale samozrejme aj to svoje telo. Zdravé telo je výkonnejšie telo. Čiže áno, súhlasím s tým, čo povedal pán Cicman že fitness priemysel porastie. Tak som toho istého názoru, lebo starostlivosť o samého seba bude čím ďalej tým dôležitejšia. A či už z pohľadu nejakého sebauspokojenia daného človeka, alebo z pohľadu aj profesného života a celkovej tej životnej úrovne a životnej pohody. To fitness centrum bude neoddeliteľnou súčasťou, poviem to tak odvážnejšie, nejakého spokojného a šťastného života.
Erik Lakomý: To nepochybne súhlasím. A dik za doplnenie. Mňa ešte zaujala jedna vec, spomínal si, že tá popradská prevádzka, že to je nejaká autonómna. Je možnosť, alebo uvažujete nad nejakým franšízovým modelom, alebo niečo na tento štýl, že ak by si chcel niekto z Košíc otvoriť? A vy by ste si nejak sadli?
Martin Tavel: Ja, ak by som mohol do toho vstúpiť, by som do toho povedal, že čo sme nespomenuli, že čo nás tak líši od iných fitnesscentier,tak je to práve to, že po tom rozdelení sme si sadli a tiež sme rozmýšľali, že ako dlhodobo udržať tých trénerov u nás a budovať s nimi ten biznis. A vtedy sme vytvorili kariérny plán. Taktiež som čerpal z tých skúseností, ktoré som mal pred tým. A vytvorili sme kariérny plán, ktorý v zásade má nejaké kariérne pozície. A tá najvyššia, alebo také dve najvyššie pozície, je partner a šéf tréner. Že keď ten človek ako keby sa chce zameriavať na ten tréning samotný a nechce zobrať na seba tú zodpovednosť reálne podnikať, tak chce byť na tej pozícií šéf trénera. Ale takisto vieme, tak ako som bol ja, takisto ako bol Miro, sú proste medzi nami tréneri, ktorí si chcú v budúcnosti otvoriť niečo vlastné a práve kvôli tomu sme vytvorili ten kariérny plán, ktorý vlastne hovorí o tom, že tých najlepších v čase spravíme partnermi a otvoríme s nimi prevádzku pod našou značkou Cvičisko. Kde budú mať svoje percentá, kde budú reálne spolumajiteľmi a my ako keby zastrešíme tú podnikateľskú stránku, ten brand, tú pomoc, tým trénerom na začiatku so všetkým. A v zásade toto je taká naša ideológia, že už nechceme už my s Mirom a Borisom otvárať tristo prevádzok, ale skôr chceme pomáhať našim kolegom, našim trénerom, ktorí sú ambiciózni, rozrastať tento brand a túto značku naprieč Slovenskom. A naprieč možno aj strednou Európou niekedy v budúcnosti. A preto sme vytvorili franchisový model, ktorý hovorí – v čase zoberme takéhoto partnera, ale musí to byť naviazané na ten kariérny plán a musí s nami reálne niečo prežiť. Taký ten klasický franchisový model, že prídeš, zaplatíš, otvoríš, si myslím, že nie je úplne dobrý na takýto systém a na takúto ideológiu, ktorú my máme. Preto sme sa rozhodli ísť takýmto spôsobom.
Erik Lakomý: A to sa mi veľmi páči. Jedná vec, že musí si prejsť nejakú kariéru, aby zistil od podlahy, že ako to funguje. A ďalšia vec, čo sa mi páči, že sa dá inšpirovať aj z iných oblastí a to prenášať do vlastných biznisov. Ty si toho dôkazom, že presne ten obchodný model, alebo model obchodných firiem a finančných funguje presne tak, že si prechádzaš nejakým postupným kariérnym rastom a potom až sa môže z teba stať partner.
Martin Tavel: Presne. Vôbec sa tým netajím, je to tak, že z veľkého percenta som čerpal v tom, ako fungujú takéto finančné firmy a takéto obchodné spoločnosti.
Erik Lakomý: Ja sa veľmi teším, že máte takéto smelé ambície. Možno posledná otázka na záver, taká osobnejšia. Že teda, keď sa venujete podnikaniu, tak máte aj vy nejakých klientov ktorých trénujete? Máte čas sa venovať vlastnému trénovaniu a koľko trénujete do týždňa?
Miro Tavel: No ja si, toto by som si nikdy ako keby nechcel ubrať, aj ja osobne trénujem minimálne šesťkrát do týždňa. Síce v čase, ktorý mi najviac vyhovuje a to je 5:30 ráno. Ale, ako je to už taká súčasť mňa a neviem si predstaviť, teraz byť mesiac bez tréningu v prípade, že by som nebol zranený. A to je možno aj odpoveď na otázku určite veľkého počtu ľudí, že ako si mám nájsť čas na trénovanie, keď mám veľa roboty? S čím sa stretávame často aj medzi mojimi známymi. Že mám toho tak strašne veľa, že fakt nemám kedy trénovať. A nemyslím si, že niekto z nich, aj keby bol neviem ako vysoko postavený manažér, má nejaké stretnutie o 5:30, o 6tej, o 6:30, o 7mej. Alebo dobre večer, ale ráno? Ale myslím si, že keď človek chce, čas si nájde.
Martin Tavel: A ak sa teda pýtaš na ten počet, že koľkokrát cvičíme, tak ja tým, že v zásade trénujem ešte viacej ako Miro – Miro už moc netrénuje- tak ja mám tých tréningov stále viacej. Častokrát, resp. skoro každý deň začínam už o 6tej ráno s klientom nejakým. Tak ešte som nedospel k tomu, že by som chodil cvičiť o 4tej, 4:45. Ale verím tomu, že raz budem tak progresívny, že to spravím. Ale tých 4 – 5x do týždňa sa snažím cvičiť aj ja.
Erik Lakomý: Dobre, tak musím vás dohnať trošku. A dúfam teda chalani, že sa vám bude dariť a vám veľmi pekne ďakujem za tento, pre mňa ani nie tak biznisový, ale oveľa viacej inšpirujúci rozhovor. Lebo myslím si, že každý poslucháč si tú nájde svoju dávku inšpirácie. A choďte všetci cvičiť, najlepšie do Cvičiska.
Takže ešte raz, mojimi dnešnými hosťami boli bratia, Maťo a Miro Tavel.
Maťo a Miro: Ďakujeme veľmi pekne za pozvanie.
Erik Lakomý: Ja ešte pripomeniem, že choďte na náš youtube a Maťo vám tam ukáže pár cvikov ako byť fit.
Ja sa s Vami rozlúčim, moje meno je Erik Lakomý. Počúvali ste 65. epizódu podcastu Na rovinu o podnikaní a ak sa vám tento podcast páčil, tak ho neváhajte zdieľať, likeovať, prípadne nám dajte subscribe. Každý týždeň vám pošleme info o novej epizóde a my sa počujeme opäť o dva týždne. Dopočutia.
