fbpx

NRoP 069: Snívaj ako Virgil Abloh (Off-White, Louis Vuitton)

Virgil Abloh – Na rovinu o podnikaní

Hostia: Erik Lakomý / Shatlé, Peter Vrábel / Genése
Moderátor: Viliam Bendík / LinkedIn, Instagram, Facebook, Bendik Films
 

Preklad do posunkového jazyka: Pavol Roman

Produkcia: 2021 (c) Podcast NA ROVINU O PODNIKANÍ
Výroba: Button Media – podcasty a live streamy

O epizóde

V nedeľu 28. novembra 2021 zomrel vo veku 41 rokov umelecký riaditeľ pánskej kolekcie Louis Vuitton a zakladateľ módnej značky Off-White Virgil Abloh. Dva roky bojoval so zriedkavou a veľmi agresívnou formou rakoviny. Boj s ťažkou chorobou držal po celý čas v tajnosti až do poslednej chvíle.
 

Virgil Abloh významne ovplyvnil svet módy, dizajnu a biznisu. Časopis Time ho v roku 2018 zaradil medzi sto najvplyvnejších osobností na svete. Práve v tom čase sa začala jeho spolupráca so spoločnosťou LVMH, pod ktorú patrí aj Louis Vuitton.
 

Preto sme predposledný diel roku 2021 venovali práve jemu. V našom štúdiu sme sa rozprávali tentokrát v trojici s moderátormi podcastu najmä o tom, ako Virgil ovplyvnil náš pohľad na biznis, módu, kreativitu a spôsob, akým rozmýšľame o podnikaní.
 

Zo všetkého najviac asi Virgila vystihuje týchto pár viet, ktoré zazneli zo záznamu v úvode jeho poslednej módnej prehliadky pre Louis Vuitton  dva dni po jeho smrti v Miami:

„Pokiaľ ide o umenie a kreativitu, zameriavam sa na to, aby sa dospelí opäť správali ako deti. Aby sa vracali späť, aby pocítili opäť ten pocit detského úžasu. Aby prestali používať svoju myseľ a začali používať svoju predstavivosť.“

Linky z podcastu:
Forbes o Virgilovi Abloh
Virgil Abloh’s Lecture at Harvard’s Graduate School of Design
Shatlé | streetwear & jewelry store
Genèse | Design & Jewelry studio
Biografia Virgil Abloh: kráľ high-end streetwearu

Hudobný dizajn bol inšpirovaný poslednou prehliadkou Virgila Abloha pre Louis Vuitton kolekcie SS22 VIRGIL WAS HERE
Intro: Mansur Brown – Want You
Outro: Quarteto Em Cy – Tudo Que Voce Podia Ser

Verzia v posunkovom jazyku

Prepis celej epizódy

Vilo Bendík:

Milí poslucháči, vitajte pri predposlednej epizóde nášho podcastu Na rovinu o podnikaní. Dnes sme si pre vás pripravili špeciálnu epizódku, keďže sa stretneme už len raz tesne pred Vianocami. Tak sme chceli trošku možno zrekapitulovať tento rok, v takej trošku inej atmosfére. Ale hlavne o čom budeme dnes rozprávať je to, že podnikanie nie sú len čísla, dáta, účtovné závierky, alebo čokoľvek, čo si pod tým predstavíte. Prinášali sme Vám počas celého roka tipy a triky nielen do účtovníctva, ale aj akým spôsobom fungovať, keď niečo plánujete. Rozoberali sme biznis plány a dnes by sme toto všetko chceli nechať za dverami.

A dnes by sme chceli rozprávať o snoch. Prečo sme sa tak rozhodli?

Všetkých, ktorí poznajú dnešný svet módy, alebo dizajnu, prekvapila správa, že v nedeľu 28.11.2021 zomrel jeden z veľmi významných predstaviteľov módy, módneho biznisu, Virgil Abloh. A ja by som chcel túto epizódu dnes venovať práve jemu. A prečo? Pretože si myslím, že podnikanie je z veľkej časti o kreativite. Každý kto dnes podniká, alebo by možno chcel podnikať alebo sníva o tom, že by možno niekedy podnikal, tak sa vie dostať ďalej naozaj tak, že bude vytvárať novú hodnotu, vymýšľať nové veci a bude možno čo najkreatívnejší v tom svojom odbore. To je to, čo pridáva hodnotu všetkým veciam okolo nás. A práve preto som dnes nepozýval žiadnych špeciálnych hostí do štúdia, alebo to poviem inak. Pozval som takých najšpeciálnejších, pozval som svojich kamarátov, musím to tak povedať, s ktorými tento podcast produkujeme už druhý rok.

Takže privítajte v štúdiu mojich spolu moderátorov, Erika Lakomého.

Erik Lakomý: Ahoj Vilo, čau.

Vilo Bendík: A Peťa Vrábela.

Peter Vrábel: Ahoj Vilo.

Vilo Bendík: A prečo práve ich? Pretože aj Erik aj Peťo rozvíjajú svoj biznis v takej práve módnej oblasti a Virgil Abloh bol pre nich vzorom a aj inšpiráciou v mnohých oblastiach. Myslím si, že sú veľmi kompetentní rozprávať o tom, čo aj pre nich a pre ich podnikanie znamenal. Ja som v roku 2018 navštívil konferenciu By design v Bratislave, kde vystupoval známy dizajnér, Eike König. Mal vynikajúcu prednášku, ktorí ste mali možnosť to vidieť, tak ste mali podľa mňa zážitok na celý život. Ja som sa prvýkrát zamyslel nad tým, že dizajn nás obklopuje všade okolo. Dizajn je veľmi podstatná súčasť života nášho. Nie len grafický dizajn, ako by si to mnohí predstavovali. Dizajn je všade. Keď chcete niečo používať, musíte to nakresliť, aby ste to mohli potom používať. Takže od architektúry, módy, cez grafický dizajn až po mnoho mnoho ďalších oblastí sa stretávate s dizajnom. Je to niečo čo vás dokáže aj inšpirovať v budúcnosti, keď budete čokoľvek skúšať robiť. Takže, práve preto sa dnes chceme baviť o tejto téme. A ja by som sa možno na úvod spýtal Erika, čo pre teba znamenal Virgil? Ako ťa inšpiroval v tvojom podnikaní?

Erik Lakomý: Ťažká otázka, že čo pre mňa znamenal? Ja možno poviem na úvod len, že som rád, že sme sa mohli stretnúť. Aj keď na druhej strane som veľmi smutný, že práve pri tejto udalosti. A takto možno môžem odkryť moju druhú polovicu môjho profesijného života, lebo veľa ľudí ma pozná buď z jednej strany, čo sa týka marketingu, financií podnikania aj z tohto podcastu. A potom je tam druhá strana a to je ten streetwear. To je tá móda a dizajn. V zásade aj obchod a biznis, ktorému sa venujem a to je Shatlé. Keď sa, ja sa na tom tak trošku usmievam, že mám také schizy, že na jednej strane finančák, alebo marketér, na druhej strane proste streetwear. A mne najväčší odkaz, čo dal Virgil je, že nebáť sa prepájať rôzne svety. To bolo u ňho viac než obdivuhodné, ako to on robil. A ja keď som, začínali sme so Shattlé, to bol rok 2015, ja som ho ešte nejak nevnímal. Alebo tento svet som ešte nepoznal. No ale za tie roky som zistil, že to je jedna z najväčších postavičiek v tomto svete a preto som akože, môžem to tak povedať, možno aj k nemu vzhliadal v určitých veciach. Takže pre mňa veľmi inšpiratívny človek a bola to taká veľmi smutná správa. A hlavne to, že on o tej svojej chorobe (umrel na rakovinu) vedel nejakú dobu, ale on to nikomu nepovedal. Možno okrem najbližších ľudí, čo bolo šokujúce a mať taký mindset, že robiť veci do poslednej chvíle, kým proste nevydýchol, je proste pre mňa extrémne náročné. To musí byť v jeho hlave a na druhej strane zas, akože klobúk dole.

Vilo Bendík: Ja sa priznám, že ja som meno Virgil Abloh v živote pred tým nepočul. Takže pre mňa to bolo také prekvapenie, keď si poslal v pondelok vlastne prednášku Virgila na Harvardskej univerzite. On keďže vyštudoval architektúru prišiel porozprávať architektom o tom, akým spôsobom vyvíja on dizajn. Čo to preňho znamená. Inak veľmi inšpiratívna prednáška. Do poznámok k tomu podcastu pridáme link na túto prednášku. Ja som ho vôbec nepoznal, pretože som sa v tomto biznise vôbec nehýbal. Pričom sa mi naozaj páči, to čo aj ty robíš s Peťom, ohľadom streetwearu. Budeme sa o tom trošku viac ešte dnes rozprávať. Pre poslucháčov, ktorí tiež nepočuli o Virgilovi Ablohovi, tak len poviem veľmi stručne. To bol človek, ktorý získal funkciu…ako sa to povie po slovensky? ….Artistic director. Kreatívny riaditeľ. Umelecký riaditeľ pre menswear, alebo pánske oblečenie značky Louis Vuitton v roku 2018. Dovtedy pôsobil ako zakladateľ značky Off White. Je to americký dizajnér, napriek tomu pôsobil veľa aj v Európe. A myslím, že aj v roku 2021 ho práve Louis Vuitton povýšil ešte vyššie, keď mu dal na starosti ešte aj množstvo ďalších značiek v rámci koncernu LVMH. Takže naozaj ovplyvnil strašne veľa ľudí okolo seba. Robil na projektoch pre Ikea, Nike…

Erik Lakomý: Evian, napríklad. Teraz naposledy Mercedes Maybach. Takže naozaj širokospektrálne. Ja len doplním to, že keď si predstavíte všetky tie francúzske módne domy, kde sú výhradne bieli ľudia, väčšinou, z Európy, tak on v zásade bol prvý afroamerický človek, ktorý sa dostal na tú pozíciu. Takže on, myslím si, že otvoril dvere veľa ľuďom. A nielen čo sa možno týka farby pleti a jeho pôvodu, ale hlavne čo sa týka toho streetwearu. Lebo potom, keď si zoberieme ďalšie módne domy, ktoré nasledovali Louis Vuitton…za čo klobúk dolu aj Berniemu Arnaultovi, ktorý je vlastne šéf celého LVMH group…. to som chcel povedať, že potom ho nasledovali či už Dior, potom prišiel Matthew Williams z Alyxu, ktorý začínal vlastne na stáži s Virgilom vo Fendi v roku 2009. Potom tam bol Kanye West, ktorý bol presne na tej istej stáži. Potom tam boli Jacquemus, to bol jeden z mladých dizajnérov. Vlastne oni si vytvorili takú skupinku, potom prerazili nie do toho nie že high-endového sveta, ale do toho “Haute couture” sveta módy. Takže to bol tiež akože veľký krok, a akože obdiv za to, že otvoril dvere do módneho priemyslu.

Vilo Bendík: On to hovorí aj vo svojej prednáške. Od renesancie, cez modern art, temporary art až po streetwear. Takže naozaj spravil niečo, čo pravdepodobne nikto pred ním, takýmto spôsobom neuvažoval.

Ja som, keď sme sa bavili o tom, že spravíme takýto špeciálny podcast, tak sme rozmýšlali, že či vám vieme nejakým spôsobom aspoň trošku sprostredkovať nejakú hodnotu, ktorú Virgil podľa mňa priniesol do tohto sveta. A keď som si vypočul jeho prednášku, najviac ma zaujala jedna vec. On hovorí, že treba stále snívať. Snívať tak, že to v skutočnosti aj realizujete. A on bol známy tým, že všetko, čo robí dnes v biznise, v móde, robí pre svoje 17-ročné ja. A pre mňa to bola zrazu taká veľká inšpirácia, zrazu sa možnože pozrieť naspäť do svojho detstva, do svojej mladosti. A zamyslieť sa nad tým, čo ma vtedy bavilo. A na základe toho si postaviť aj princípy toho, čo robím dnes. Virgil to volá “your signature”. Alebo “tvoj podpis”. On dokonca vo svojej prednáške hovorí, ako si treba niečo takéto spraviť. On si na základe tohto spravil nejakých sedem princípov, ktoré používa v biznise, možno sa k tomu dostaneme neskôr. Ale ja by som sa teraz možnože obrátil na vás, že vy aj ty Peťo, aj ty Erik, robíte v oblasti streetwear módy. Asi už dlhé roky. Je to niečo, čo ste si v mladosti vysnívali? Čo bol váš sen? Že chcete podnikať práve v takomto obore?

Peter Vrábel: Tak ja ak môžem povedať, tak mne je ťažko, ako si povedal, vrátiť sa k svojmu 17-ročnému ja, ja neviem, čo som robil v 17tich. Samozrejme, že si nepamätám. Ale viem, že to nebola móda, tá moja láska k móde prišla až oveľa oveľa neskôr a preto, že neviem úplne premietnuť to, čo som robil vtedy, do toho, čo robím teraz. Že, v 17tich si myslím, že som sa na svet úplne inak pozeral. A dneska to, čo dávam do módy je to, čo prežívam teraz. Že mne sa ťažko úplne k tomu vracia. Ale pre mňa napríklad Virgil bol to, čo Erik povedal, že on úplne zbúral všetky steny medzi rôznymi štýlmi. Že kombinoval ten street wear s tou dovtedy takou konzervatívnou módou. A že, ono to úplne ukázalo, to že pokiaľ chceš, snívaš a niečo úplne veľmi chceš, tak neboj sa toho a môžeš dokázať čokoľvek, dá sa povedať. A že viem, že vždycky to aj v tom kreatívnom svete funguje, že keď ty niečo vymyslíš a potom sa na to pozrieš znovu, tak to nie je možno úplne dobré. Čo na to povedia ostatní? Ja si myslím, že on to vôbec nevnímal takto a on sa proste rozhodol, že to tak urobí a to tak aj bolo. Nakoniec to vystrelilo že dobre. Takže preňho neexistovali žiadne prekážky a toto som aj ja teda. Aj dnes sa snažím ja tak vnímať. Takže toľko k tomu.

Erik Lakomý: Ja keď môžem doplniť, tak som sa tak zamýšľal nad tým, že presne ten jeho citát je dosť známy. Že sa pozerať na to ako na svoje 17 ročné ja. Ja som rozmýšľal tiež nad tým, kde som bol vo svojich 17tich rokoch. Čo som robil? A ťažko je to tak si možno rozpamätať. Ale napríklad som si pustil staršie pesničky, alebo nejaké filmy, ktoré som v tej dobe pozeral. A dá sa to tak retrospektívne vrátiť späť. Že sú také nejaké pomôcky, že ako to robiť. Ale je dobre si aj zapisovať, alebo fotiť. Aby sa človek fakt že vedel vrátiť. Lebo je na tej ceste životom a ešte toho…ja neviem snaží sa podnikať, snaží sa dávať do toho maximum času. Príde rodina, príde nejaký voľný čas, ja neviem. Tak potom je možno niekedy ťažko si len sadnúť a sa zamyslieť a povedať si spätne. Že aha, že som prešiel možno takú cestu. Nejak sa nad tým zamyslieť a stále sa vracať k tej podstate, že prečo? Tu som a čo boli moje sny v 17tich, niekoho v 18tich a niekoho v 15tich. Ale ja keď si pamätám, tak jedine čo som chcel robiť, bolo robiť niečo slobodne a robiť niečo kreatívne. Kreatívne som vedel, že nebudem asi ani nejaký spevák, lebo ma nezobrali na gitaru. Tak isto som nevedel kresliť. Ale to je presne to, čo aj Virgil vravel, že kreativita nemá hranice. A či už človek možno si robí nejakú svoju vlastnú firmu, tak to je tiež veľmi kreatívna činnosť. Lebo od vymyslenia tej značky, cez prácu s ľuďmi, cez vymýšľanie procesov atď, atď. Takže toto je za mňa mega podstatné, nech každý človek sa cíti kreatívne v tom, čo robí. A ako on mal tie princípy, ktoré si vravel, o tom procese. Tak podľa mňa dizajn je proces a proces je dizajn. Takže na to sa tak pozerám a stále by sa niečo malo vyvíjať a tvoriť. A tak no.

Vilo Bendík: Ja by som bol rád, aby si naši poslucháči nemysleli, že sa bavíme o nejakom kreatívnom biznise typu móda. My keď hovoríme o kreativite v tomto podcaste, tak tým myslíme tvorivú činnosť. Takže čokoľvek, čo robíte v rámci podnikania, tak musíte tvoriť nové veci a to je ten proces toho dizajnu nových vecí. Pre niekoho je to dizajn nových zážitkov, nových produktov. Čokoľvek. Dizajn nového vzdelávania. Mali sme tu ľudí, ktorí rozprávali ako vybudovali školu pre ženy, ktorá tu doteraz nebola. A zrazu sú dnes na úrovni, kedy majú uznávané kurzy, ktoré robia pre veľa veľa žien a otvárajú im brány do biznisu a podobne. A to je tá tvorivosť o ktorej sa bavíme. Mne sa páčil seriál Abstrakt na Netflixe, takisto dám link do tohto podcastu. Kde Netflix priniesol príbehy rôznych ľudí z rôznych oblastí. Týkalo sa to tvorivej činnosti, dizajnu. A bolo to, na tom seriáli bolo zaujímavé to, že vždy keď o niekom rozprávajú v tom seriáli, tak sa vracajú do jeho detstva. A vlastne tí ľudia keď rozprávajú, čo dneska ich tlačí dopredu tvoriť, tak vlastne si vždy uvedomia, že to začalo už niekedy v detstve pri tých snoch. Čiže aj to moje objavenie Virgila bolo v tom, že som si uvedomil že áno, ak máš trošičku, chvíľu, že je tu kríza, je tu pandémia, na všetkých nás to doľahlo, nevieme čo ďalej. Možno niektorí až do depresii upadajú. Tak sa možno treba vrátiť naozaj do toho detstva. A skúsiť sa zamyslieť nad tým, čo vás vtedy bavilo. A možno vás to trošičku nakopne aj v tom, čo robíte nové.

Skúste mi ešte povedať, z tohto vášho sveta. My sme tu ešte nemali nikoho, kto by tu robil streetwear, alebo módu, v podcaste. Takže ja by som chcel využiť tú príležitosť. Čo to je za obor a pre koho to robíte? Jak to dnes beží v tomto smere? Čo tam je dôležité, keď chcete podnikať v oblasti módy na Slovensku? Není to Paríž, mekka módy. Takže ako sa vy viete s tým vyrovnať v Bratislave.

Peter Vrábel: Ja by som skôr vedel povedať o tom, aký je ten proces výroby. Erik možno skôr, aký je ten proces predaja, retail a nákup, samotný predaj. Tak Erik ideš ty prvý?

Erik Lakomý: Tak začni, lebo  prvá je výroba. Smiech 😀

Peter Vrábel: Tak dnes keď si človek predstaví, že módna značka. Čo to všetko obnáša? Je to ako by som povedal. To sa ani nedá opísať, že čo to všetko obnáša. Lebo to není, že vyrobím oblečenie a tam to končí. Poviem, že to je od nakreslenia. Začneme možno tričkom alebo mikinou. A končí to možno až po odoslanie balíka na poštu. Alebo odovzdanie balíka kuriérovi. To je neuveriteľný proces. A je tam koľko činností, ktoré musí človek urobiť, že fakt je to jeden komplexný biznis. Že není to iba o tom, že ja si kúpim tričko a potlačím ho a tým to pre mňa končí. Fakt je to veľmi obsiahle. A čo sa týka…

Vilo Bendík: Ja sa spýtam jednu vec, že ty si vytvoril a prevádzkuješ značku Genése.  Možno si niekto myslí, že veď to je merch. Že veď tričko dnes vyrobí každý. Dám si potlačiť tričko a predávam. To je móda. Nie? V čom je rozdiel oproti tomu, čo robíš ty so značkou Genése?

Peter Vrábel: Ach (povzdych). No. Je to tak ako si povedal, dneska si môže kúpiť tričko a dať si ho potlačiť úplne každý. Dokonca existujú také služby, že si vyklikám, aký dizajn chcem na tričku, objednám si ho a príde mi hotové tričko. No ale ja som sa rozhodol ísť tou ťažšou cestou. Boli už aj také veci, že sme si dávali látku vyrábať na mieru. Ale skôr je to o tom, že látka sa kúpi, vymyslí sa vlastný strih, dizajn, dá sa to ušiť. Keď myslím ušiť, tak taká pravá slovenská poctivá výroba. Že to ušije krajčírka, ktorá sedí tu na Slovensku. U mňa konkrétne je to, že tu v Bratislave. A ušije to tričko alebo nejaký kus oblečenia. A následne nasleduje fáza, poviem to tak, že nasleduje marketing. Lebo není to o tom, že iba vyrobiť, ale treba to aj predať. Ja už dneska mám tak zmáknutú tú výrobu, že si poviem, že vyrobiť to pre mňa nie je ťažké. Oveľa náročnejšie je to predať. Lebo keďže dneska tá výroba a celý proces predtým než ideš predávať je dosť nákladný. Že nie sú to teda žiadne dvadsať eurové tričká. Ani náklad na to tričko nie je tri eurá, ani textil keď si kúpiš. Tak vlastne je to tak náročné, ako náročné finančne, že tá výsledná cena sa samozrejme premietne do tej úplne finálnej ceny. A nestojí to málo peňazí. Takže o to ťažšie sa to potom predáva. To som chcel tým povedať.

Vilo Bendík: Čo ty dávaš zo seba do tej značky? Prečo by som si mal kúpiť tričko Genése ktoré je takto komplikovane vyrobené, je drahé. Dávaš do tej značky niečo zo seba? Alebo zo svojho ja? Alebo prečo to vlastne robíš takto komplikovane?

Peter Vrábel: Dobrá otázka. Mňa strašne to napĺňa, keď ľudia sú spokojní a páči sa im to. A nechcem ja úplne, že sa tak vyťahovať, ale stretávam sa veľmi často s tým, že ľuďom sa to veľmi páči, ale možno že ich odradí ta cena. Ale oni potom pochopia, niektorí teda, ak si dajú povedať, že prečo to toľko stojí. A potom sa mi veľmi často zákazníci vracajú. To znamená, že toto veľmi strašne napĺňa. Že človek to pochopí, obľúbi si to a dokáže si odo mňa kúpiť za pol roka aj štyri objednávky urobí. A dokonca som mal také, že chalan si kúpil jedny nohavice a potom mi píše, že chce ďalších päť. Dokonca aj z tej istej farby. Že mu to vôbec nevadí. Tak neviem, to sú presne tie chvíle, kedy si poviem, že má to zmysel robiť. Plus ono okrem toho sem patria aj šperky a to je dá sa povedať trošku iný segment. Ale patrí to tiež do módy a to je rovnaké. Keď vidím, že si to ľudia objednávajú a nosia to. Sú s tým nadšení a fotia sa v tom. Tak to je veľmi dobrý pocit. Nechcem povedať, že to robím iba pretože je to dobrý pocit, aby som si mohol povedať, že je to dobrý pocit, ale mám aj nejakú samozrejme že víziu, kde by som chcel, aby to bolo za niekoľko rokov. O tom inokedy.

Vilo Bendík: Dobre, ešte sa spýtam, ty si asi neštudoval nejakú špeciálnu školu, že šperkárstvo, dizajn.

Peter Vrábel: Nie, nie. Veľmi často sa ma to pýtajú. Nie, neštudoval som nič z tohto. U mňa to funguje tak, že sa vyspím, vymyslím si niečo, dám to možno na papier, alebo to nejako odprezentujem krajčírke. Mám takú šikovnú krajčírku, že ona to dokáže vyrobiť, môžem to povedať, že podľa mojich snov. Keď sa bavíme o snoch….

Vilo Bendík: Dobre, a prečo si začal robiť alebo podnikať v takomto niečom? Čo bol ten úplne úvodný motív? Prečo práve do  tohto segmentu ?

Peter Vrábel: Teraz keď si tak spomeniem, keď si tak hovoril, že čo som robil v 17tich….Tak možno som nemal úplne že sedemnásť rokov, ale som mal o dva roky viac. Ale viem, že jazdil som na skejte. To si pamätám. A začala nás dosť ovplyvňovať tá americká móda, že prišli skejty ku nám. A sme sa obliekali proste ako riadni skejťáci. Vtedy som sa možno tak prvýkrát snažil, že vyzerať dobre. A zapadnúť do komunity. A to bola taká tá prvá, to prvé zoznámenie s módou. Že teraz, keď si tak spätne spomeniem na to, že tak, nevravím, že ma to ovplyvnilo, ale už som viackrát rozmýšľal nad tým, že urobiť akože viac takýchto kúskov do módy. Lebo dneska sa snažím robiť tú módu takú viac nositeľnú. Že aby to nebol len také, teraz to poviem, že široké baggy jeans, ale aby to bolo aj úplne o tom, že si to človek vie dať aj do roboty.

Vilo Bendík: Hej hej, ja to vnímam, lebo ja som sa dostal do kontaktu prvýkrát so street wearom, alebo s nejakým oblečením, ktoré je obrovské, keď som mal stodvadsať kíl, XXXXL, tak ja som v podstate tiež vtedy kupoval módne kúsky a ani som nevedel. 😀 (smiech). Lebo som chcel zakryť to moje veľké brucho. Ale asi to nie je o tom, asi to vzniklo pri nejakej inej príležitosti, celý streetwear.

Erik Lakomý: Áno, podľa mňa ako Peťo vraví, že keď my sme boli tínedžeri, v móde bol skejt. A teraz tých pre tých tínedžerov, tá móda ako pre nás bola skejtová, alebo všetko okolo skejtu, tej komodity, tak teraz je streetwear. No a je to obrovský vplyv. Či už je to celá kultúra, či už je to hudba, však streetwear je často spájaný s hiphopom a celkovo hiphopom ako kultúrou a rapom a to sa potom odzrkadluje. Celkovo v tej móde a možno aj v architektúre a všetkých tých veciach.

Vilo Bendík: No dobre a skús teda ešte ty povedať Erik o sebe. Tak teda Erik, ty si si založil značku Shattlé, takisto neviem o tom, že by si pred tým študoval dizajn. Prečo si začal podnikať v takomto odbore?

Erik Lakomý: No, to bolo celkom vtipné, lebo Shattlé máme traja okrem mňa, aj Paťo Čeginik a Silvia Marko. A v tom čase som končil vysokú školu a prišiel za mnou vlastne Čegi. Že má doma nejaké veci, že bol v Paríži nakúpiť autom. Nejaké oblečenie a potreboval by ho predať. Ja som robil v mediálnej agentúre, že hej, že mňa to baví. Tak ja ti pomôžem s tým marketingom. Ja som na začiatku v tom robil len čisto akoby zo svojho presvedčenia, že ma to bavilo. A až potom neskôr sme sa dohodli, že tá firma nadobudne nejaké reálne kontúry s tým, že sme tam traja. Silvia je v Paríži, tak ona ma dosah celkom na tú módu. A ona nám, tak nás usmerňovala, alebo ukazovala nejaké trendy. Lebo však bola tam a žije tam stále. Takže to bola taká naša spojka. A my v zásade, keď Peťo skončil pri tom procese, že je vyrobený produkt – má značku, ktorá vyrába oblečenie, tak my sme boli obchod, retail, ktorý predáva to oblečenie highend a streetwear. No a v tom čase, my sme chodili na fashion weeky do Paríža, dvakrát do roka. Lebo ten proces je taký, že stále, napríklad teraz je prehliadka Louis Vuitton na Spring / Summer 22. Akoby pol roka dopredu sa predstavujú nové kolekcie. Prídu buyeri z rôznych krajín sveta a vyberajú tie kolekcie. Potom si ich nakúpia. Objednajú. A potom v zásade o pol roka im prídu. Takže aj my sme chodili častokrát do Paríža, dvakrát do roka a mňa to tam extrémne fascinovalo. Najprv sme chodili na také, ja neviem,to boli, také hromadnejšie showroomy. Boli tam nejaké malé značky, vôbec nepoznané, neznáme. Potom každým rokom a rokom, to bola cesta schodíkmi, že sa nám podarilo na iné showroomy dostať. A to boli strašné srandy, že ako my sme tam chodili. Že sme vošli do showroomu, kde nás nikto nepoznal a bola tam nejaká… že vyberali na kasting modelov. A sa nás pýtajú, či sme prišli na kasting, a my sme že hej. Tak aby sme sa vôbec dostali do vnútra a potom pri ďalších dverách povedali, že odkázali nás, že môžeme si s vami dohodnúť stretnutie. No alebo napríklad Marcelo Burlon, čo je značka. Tak my sme stali pred nejakým obchodom v Paríži a on stál pred nami v rade. A sme sa s ním dali do reči, sme sa bavili a potom sme prišli na showroom Marcelo Burlon a hovoríme, že teraz sme stretli Marcela, že hovorí, že si máme s vami dohodnúť stretko. A oni, že okej.

Vilo Bendík: 😀 (smiech) Tak čo už s vami.

Erik Lakomý: Bolo to také fakt že vtipné, ale mňa to veľmi bavilo a v tej dobe sme tam na tých, na fashionweekoch sú stále nejaké after party a na jednej z nich bol Virgil. A bol úplne normálny človek a v tom čase Off White už v komunite mala brutálnu základňu bolo to také, že nedostupné sa dostať ku nim na showroom. Nakoniec sa nám to raz podarilo.

Peter Vrábel: Erik, skús možno povedať, že ono to nefunguje dnes tak, že si zmyslím, že budem predávať nejakú značku v obchode a okamžite sa k tomu viem dostať. Viem ju predávať. Že to je fakt, že niektoré značky získať do obchodu, to je ťažké.

Erik Lakomý: Hej, presne ako hovoríš. Aj pri týchto highendových veciach a potom ako je Louis Vuitton, tak oni si to predávajú po vlastnej línií. Po väčšine sú nejaké obrovské online platformy, kde sa dajú kúpiť. Ale tieto highendové značky sú také presne, že tie značky si dávajú pozor, že v akom obchode, kde sa to predáva, v akej časti sveta. Máš ďalšie značky, či patria do toho celkového produktového portfólia. Musíš im odprezentovať, čo robíš vlastne preto, aby sa to predávalo. Ako pracuješ s tou komunitou, kto sú tvoji influenceri, s kým spolupracuješ. Takže oni si veľmi triedia, robia sito medzi tými značkami, ktoré si vyberajú. A to bolo strašne zaujímavé z môjho pohľadu, že my sme tak akože z pol roka na pol rok stále sa odkazovali na nové značky, ktoré sme priberali. A bola to fakt zaujímavé sa dostať až k tým top značkám a oni sú potom v takých grupách väčšinou, že ako bol aj Off White, tak spoločne s Off Whitom je aj  Palm Angels. Oni patria do nejakej grupy, ktorá už keď sa dostaneš na toho buyera, alebo človeka s ktorým vieš komunikovať, už je to potom v pohode. Ale napríklad v Miláne tie showroomy nemali nejaké adresy a my keď sme boli  v Miláne, chceli sme ísť do Palm Angels showroomu a sme si to našli len cez nejakú stránku, cez Google a potom sme tam vošli takto na drzovku a nakoniec dohodli s nimi to stretnutie. Ale paradoxne teraz tieto highendové značky už nepredávame, trošku sme to stopli, viac sa venujeme šperkom, nejakej vlastnej výrobe, lebo ten trh na Slovensku je dosť limitovaný a ten streetwear začína byť  mainstream, my sme začínali v 2015 a vtedy to možno bolo trochu skôr, než už sa začal predávať.

Vilo Bendík: Z tých veľkých značiek ste ktoré mali u Vás v obchode? Kľudne môžeš povedať, nie sme v rádiu 🙂

Erik Lakomý: Mali sme aj naobjednávaný Alexander McQueen, mali sme Rude, čo je jedna z top značiek z týchto, mali sme tam…Cold Wall, čo tam bolo ešte?

Vilo Bendík: Pre mňa je zaujímavé počúvať to, že keď chceš niečo také predávať v takom malom štáte ako je Slovensko, predávať high end módu, potrebuješ odvahu a v podstate, keď Vás počúvam, tak ste to robili až na úrovni takého sociálneho inžinierstva 🙂

Peter Vrábel: Tak u nás je to hlavne kopec, tá móda vieme v akom štádiu bola ešte za totality, takže keď si chcel nejakú značku, ktorá vo svete už fungovala, tak si musel zákazníkov akokeby učiť. Učiť nosiť a učiť nakupovať…

Erik Lakomý: Presne, súhlasím, a to je akoby sranda na tej high endovej móde, že je to limitované a Peťo vraví, že musiš toho človeka si naučiť, t.j. Spraviť nejakú spoluprácu s influencerom, nafotiť editoriál, spraviť nejaké video k tomu, a Ty reálne dostaneš do predaja a máš už len pár kusov, ktoré môžeš predať a ľudia chcú presne tú istú vec, čo vidia na niekom inom a potom na Ďalší polrok je už nejaká iná kolekcia a proces je tam zase ten istý. Sú nejaké veci, ja neviem, napr. čierne rifle Represent, ktoré môžeš predávať nonstop dookola, ale niektoré takéto kúsky bolo ťažšie predať. Ale zas je to toho umenie buyera, že sa musí pozerať na ten svet 17 ročných, ako Virgil vravel. Keď tam sedím, tak sa musím pozerať na toho môjho zákazníka, cieľovú skupinu, ktorú ja oslovujem a nemôžem vyberať podľa seba. Samozrejme je tam nejaký mix toho, že napríklad jeden známy buyer, už si nepamätám meno, ale Venmo mikiny to boli …taky boom s mikinami, to bol prvý rok, čo mikiny vystavili a on nakúpil 500 mikín a zarobil extrémne peniaze, lebo tam sa mikina predávala za nejakých 700 eur. Takže je to umenie všetkého.

Vilo Bendík: Dobre, ja som na začiatku povedal, že každé podnikanie je o nejakom kreatívnom a tvorivom myslení. Vo svete módy je to také úplne priamočiaré, lebo sa to týka dizajnu, nových kúskov. Ja som napríklad nikdy nechápal, že oblečenie môže stáť 1000 eur, nejaký kúsok. Takže až prvýkrát keď som vošiel do Vášho obchodu Shatlé, do tohto segmentu…ja som trochu staršia generácia oproti Vám, ale v podstate už aj Ty si staršia generácia…

Erik Lakomý: Som, bohužiaľ …. 😀

Vilo Bendík: Takže tí Vaši zákazníci sú asi ešte podstatne mladší od Vás, hej?

Erik Lakomý: Ono to vidno krásne aj na tom Louis Vuitton, keď sa bavíme o Virgilovi, že oni mali nejakú cieľovú….Ty vravíš, že Louis Vuitton berieš ako značku, ktorá vyrába kufre, hej? 🙂 Tí ľudia, ja neviem, od 30 plus, budú stále vnímať jedným okom tú značku, možno tí ešte starší, že tailormade…šité saká atď…ale presne čo oni spravili, že zobrali Virgila a oslovili zase tú tínedžerskú cieľovú skupinu, ktorá s nimi postupne vyrástla a majú vystarané zase na nejakých 10-15 rokov. Možno potom príde opäť niekto ako Virgil zas nejaký vizionár, ktorý sa bude venovať tým 17 ročným, takže základ pre podnikanie z tohto celého je to, že netreba sa pozerať na to čo ja žijem. Že som founder, že čo žijem sa postupne mení s vekom, tak by som mal aj meniť svoje portfólio produktov…ale nechať šancu mladým kreatívnym ľuďom, ktorí proste to vytvoria.

Vilo Bendík: Áno, áno, značky, ktoré vytvoria trend majú asi najväčší úspech. Aj v rámci nejakého Bich Tech, aj v rámci značiek telefónov, alebo zariadení je jasné, že musíš stále sa presúvať k novým a novým zákazníckym skupinám…

Peter Vrábel: Ja som k tomu ešte chcel doplniť, že vlastne aj toto robil Virgil, že si bral pod seba mladých dizajnérov, ktorí možno neboli úplne že vyštudovaní, ale páčila sa jemu tá ich tvorba a on si ich zobral pod seba a priamo s nimi riešil tie konkrétne kolekcie, ktoré navrhoval. Mal možno v tíme  5,6,7,8 dizajnérov, on ich menežoval a oni preňho robili.

Vilo Bendík: Áno, to je ten kreatívny proces, kedy ty musíš zrazu pozerať, že …Erik to pekne povedal, že máš zákazníkov, ktorí Ti vyrastú, sú zrazu dospelí majú deti a zrazu sa zaujímajú o iné veci a Tty zrazu musíš sa Ďalej a ďalej posúvať, orientovať na novú a novú skupinu ľudí. A je zaujímavé, ako sa im to podarilo v Louis Vuitton cez Virgila.

Erik Lakomý: Ja by som možno ešte doplnil aj to, že ako som spomínal, že sme chodili na tie fashionweeky, bola to taká uzavretá komunita a podľa mňa celý ten fashion svet je taký akože uzavretejší v istom zmysle, ale čo sa mi páči na Virgilovi a na všetkých tých spoluprácach, že oni medzi sebou spolupracujú. Že nemajú problém spraviť ….. tí dizajnéri, napr.  Matthew Wiliams úzko spolupracoval s Virgilom, Dior a Louis Vuitton dve veľké konkurenčné firmy, čo by si mali podkopávať nohy, Nike a Adidas, teda Adidas a Puma, že jak brutálne išli proti sebe ale oni sa skôr spájajú s umelcami. Alebo Daniel Arsham, ktorý je brutálny umelec robí jednu kolekciu s Virgilom a ďalšiu s Diorom, alebo Gucci a Balenciaga majú spoločnú kolaboráciu…

Peter Vrábel: Sorry Erik, ja som teraz videl takú konverzáciu na Instagrame, že chalan to repostol ako si písal s Virgilom, že nachádza sa v L.A. a že či spolu niečo nevymyslia. A Virgil mu odpísal, že má nejakých veľa tričiek starších, že môžu to dať dokopy a urobili také kolabo, že roztrhli to tričko napoly a zošili ich dokopy a to bola tá kolekcia. A to jasné bolo vidieť, že on sa nebráni ničomu.

Erik Lakomý: Nebolo to “Midnight”?

Peter Vrábel: Presne tak.

Erik Lakomý: Presne to je ten hlavný message, že by sa mali spájať komunity, lebo keď niekto robí fashion, alebo telekomunikačné služby, tak ja by som mal vytvárať celé to prostredie a budovať tú komunitu aj napriek tomu, že tam je konkurencia. Predsa keď budeme to robiť spolu, tá komunita môže byť väčšia a môže z toho byť mainstream, ako bola aj streetwear, úplná maličká vec a teraz je to mainstream. Teraz každý pozná Off White, ok, možno nie Off White, ale každý pozná Louis Vuitton a tieto veľké značky napr. Balenciaga robia s hrami a celý ten metasvet, už aj tam si vieš kupovať oblečenie od týchto módnych domov, čo je extrém, že niečo čo ešte …. Že fashion rýchlo reaguje na tie zmeny, tých ľudí a toto…

Vilo Bendík: Digitálne tričko v metasvete za 2 bitcoiny, nekúp to 🙂

Erik Lakomý: Za ethereum 😉

Vilo Bendík: No, Erik tu vypustil strašnú sprchu názvov z módneho sveta, možno pre niektorých poslucháčov je to možno svet do ktorého nevidia. Ja by som to možno trošku upratal v tom, že o čom sa bavíme, že aj ten Virgil doniesol do toho biznis sveta spoluprácu a to na nečakaných platformách. A to vidím aj všade dookola, že pokiaľ niečo robíte, treba sa pozerať dookola, netreba sa báť a treba vyvíjať nové veci aj v spolupráci s inými značkami, z iných odborov a niekedy aj konkurencia si môže pomôcť. Aby v rámci tej komunity to dávalo zmysel pre všetkých a aby to rástlo. Počúvate podcast Na rovinu o podnikaní, ktorý prináša spoločnosť Prosight Slovensko a dnes som chcel priniesť trochu inú atmosféru do tohoto podcastu a porozprávať sa o módnom svete pri príležitosti toho, že v nedeľu opustil tento svet veľmi významný dizajnér Virgil Abloh, túto epizódu venujeme jemu. A ja by som sa už ku koncu tejto epizódy sa chcel spýtať Vás, Erik a Peťo, čo si myslíte, kde sa budete vyvíjať do budúcna. Ako to vidíte? Sú tie Vaše sny, ktoré ste pretavili do Vášho podnikania vo Vašom prípade vo svete módy tak veľké, že možno chystáte niečo ďalšie, väčšie? Kam to možno chcete smerovať, Vaše detské sny?

Smiech 😀

Peter Vrábel: No, ak ja, poviem, že samozrejme že sny mám nejaké, aj predstavu, kam by som to chcel posunúť ďalej. Len to je presne tá fáza, že ako to urobiť 🙂 Vieš, lebo dostaneš sa do takej fázy, že vlastne zistíš, že má to zmysel, darí sa tomu, baví ťa to… len už to pomaly nedávaš, že sám. Že čo ďalej… ja mám samozrejme nejakú prácu, rodinu, zodpovednosť….tak že ako to posunúť na ďalší level. Lenže ono to častokrát je o tých ľuďoch, že musíš k sebe nájsť ľudí, ktorí sú rovnako nadchnutí pre ten biznis ako Ty. Čo je by som povedal ťažké. Toto keď sa Ti podarí, tak si podľa mňa napoly vyhral. To myslím si, že aj Erik sa s týmto stotožní, lebo sme sa o tom veľakrát rozprávali spolu. Či už v ich biznise so Shatlé, alebo aj v mojom. No a pre mňa teraz je ten najväčší cieľ toto, zohnať ľudí k sebe, ktorí budú vidieť ten môj biznis rovnako ako ja.

Vilo Bendík: Tak to držím palce 🙂

Peter Vrábel: 🙂 Je to náročné, ja si ale myslím, že sa to dá. Lebo keď človek sa dostane do toho a uvidí, že čo to obnáša, tak to nie je nič nudné. Je to fakt, že kreatívny proces, od začiatku do konca a dneska tí mladí, ja viem, že ich to baví. A pokiaľ nájdeš kreatívneho človeka, ktorý sa v tom bude vidieť, bude to robiť s nadšením. To viem. Stávali sa mi aj také veci, že mi písali ľudia, či by mi mohli s niečím pomôcť, ale veľakrát to stroskotalo presne na tom, že ešte tí mladší sú takí nezodpovední.

Vilo Bendík: 🙂 Tak teraz si im dal 🙂 Ja som chcel práve povedať, že chceš osloviť poslucháčov, že …máte príležitosť. Peťo vyrába veľmi pekné kúsky, má značku Genése, takže ak sa chcete niečo priučiť, niečo v tomto smere robiť, alebo už robíte, kľudne mu volajte, môžte s ním možno vytvoriť novú zaujímavú kolekciu, ktorá zaujme všetkých.

Erik Lakomý: To je možno zaujímavé, keď sa teraz bavíme o tom svete fashion, alebo celkovo o biznise, tak strašne zložito sa o tom bavíme. To sa mi páčilo na tom Virgilovi, že on právezjednodušoval tie veci. Že aj keď mali prerobiť tých 10 tenisiek od Nike, tak on práveže odoberal z tých modelov nejaké veci, pridal tam svoj rukopis a proste takto to bolo aj v biznise, hľadaní ľudí,  proste že pretaviť tú víziu nejak jednoducho na tých ľudí. Bez ľudí sa to nedá spraviť. A v zásade to bola aj taká sranda, že on veľa kolekcií vytvoril cez iPhone, cez whatsapp, že keď ten človek vie robiť s ľuďmi a je ku nim otvorený férový, že tú cestu si jeden k druhému nájdu. A tie detské sny sa dajú splniť. Za mna osobne, či to bude v módnom priemysle, alebo v nejakom inom, to neviem povedať, ale bolo by to super,  keby sa našli ľudia, ktorí by sa vedeli aj s tou mojom víziou stotožniť a vieme to nejak spoločne potiahnúť. Ale v prvom rade každý by mal mať svoju vlastnú víziu a vytvoriť si ten nejaký signifikantný rukopis, ako mal Virgil tie pásy, alebo úvodzovky, tak myslím si, že každý by si to vedel vytvoriť a pozrieť sa na úplne bežné veci okolo seba.

Peter Vrábel: Ja ťa doplním, on to niekde tuším aj hovoril, keď použiješ známy dizajn, s ktorým sa ľudia stretávajú a trochu si ho pretvoriš, tak to máš zaurčený úspech. Lebo ľudia sa hneď nájdu v tom konkrétnom dizajne.

Vilo Bendík: Tak ja Vám prajem, aby ste našli ľudí, ktorí budú mať rovnaké rozmýšľanie ako Vy, aby ste ich stále hľadali. Ja možno za nás všetkých troch poviem, že aj my sme si v rámci toho podcastu uvedomili, že sa musíme posúvať trošku ďalej a preto od Nového roku pripravujeme nový projekt a začali sme tým, že sme sa najprv ohliadli  okolo seba a hľadali sme ľudí, ktorí by s nami v tom novom projekte chceli fungovať. Myslím si, že už teraz môžem povedať, že sme našli takých ľudí a že sa môžete tešiť od Nového roka. V značke Na rovinu.online nám pribudnú ďalšie formáty, sa môžete tešiť. Aj pre nás je to vec, ktorú sme začali robiť aj bez toho, že by sme čokoľvek predtým moderovali alebo bol v tomto svete doma, učíme sa za pochodu. Ale vždy nám vyjde z toho jedna vec, že ak máš nadšených ľudí okolo seba a nájdeš takých ešte viac, tak dokážeš to posúvať dopredu, presne tak ako Virgil Abloh, ktorý si myslím ovplyvnil svet módy, dovolím si povedať možno aj na desaťročia dopredu.

Erik Lakomý: Presne tak. Za mňa, teraz ako rekapituluješ tie veci, tak jedna myšlienka, že nikdy som si nemyslel, keď som začínal robiť Shatlé, že to bude vedieť spojiť ešte s niečím do jednej veci a keď sme začínali s podcastami, nikdy som si nemyslel, že tu budem niekedy rozprávať o Shatlé a nejako sa to spojilo, neviem ako, a dneska sme sa o tom bavili. Takže treba robiť veci a ono sa to už nejak vyvŕbi.

Vilo Bendík: 🙂 Takže ďakujem Vám veľmi pekne, Peťo aj Erik  že sme si spolu našli čas takto pred Vianocami sa porozprávať o významnej osobnosti vo svete biznisu, zároveň sme Vám načrtli čo plánujeme a ak máte akékoľvek nápady ako ďalej rozvíjať podcasty Na rovinu.online, kľudne dajte vedieť, veľmi radi privítame medzi sebou aj nových kreatívnych ľudí aj v nových oboroch. Takže prajem všetkým pekný advent, peknú prípravu na Vianoce a do konca roka sa budeme počuť v špeciálnej vianočnej epizóde. Dovtedy všetkých pozdravujem a teším sa na stretnutie v éteri opäť…

Počúvali ste Na rovinu o podnikaní, dvojtýždenný podcast spoločnosti Prosight

Slovensko. Podcast Na rovinu o podnikaní nájdete vo vašich mobilných

podcastových aplikáciách, alebo na streamovacej službe Spotify, ale aj na webe

www.narovinu.online. Strih a produkciu zabezpečila spoločnosť Button media.

Dopočutia o dva týždne.