fbpx
Richard Hrabovský – Na rovinu o podnikaní

Hosť: Richard Hrabovský / LinkedIn
Moderátor: Viliam Bendík / LinkedIn, Instagram, Facebook, Bendik Films
 

Preklad do posunkového jazyka: Pavol Roman

Produkcia: 2021 (c) Podcast NA ROVINU O PODNIKANÍ
Výroba: Button Media – podcasty a live streamy

O epizóde

Digitálna transformácia vo firmách aj v osobnom živote je realitou už niekoľko rokov. Ak ju chcete robiť vo firme efektívne a úspešne, nezamerajte sa len na technológie. Všetko sa totiž začína dávno predtým ako si objednáte inštaláciu softvéru.

Preto sa v dnešnej epizóde rozprávame s Richardom Hrabovským, CEO spoločnosti exe, o príprave firmy na úspešnú digitalizáciu, ktorá vám pomôže nielen v internej, ale aj v externej komunikácii (voči zákazníkom). Informácie z nášho podcastu vám pomôžu vyhnúť sa chybám pri nasadzovaní technológií vo vašej firme.

O spoločnosti exe

Spoločnosť exe poskytuje služby a riešenia v oblasti informačných technológií zákazníkom v troch krajinách Európy (SK, CZ, HU). Zaoberá sa vývojom softvéru, projektovaním a implementáciou informačných systémov, outsourcingovou podporou infraštruktúry, lokalizáciou a globalizáciou softvéru a prekladateľstvom. Dnes má exe, a.s. za sebou takmer 800 úspešných projektov pre firmy z podnikového prostredia aj pre inštitúcie verejnej a štátnej správy. V minulom roku spoločnosť oslávila 30 rokov pôsobenia na trhu. Momentálne exe rozširuje svoje portfólio o riešenia v oblasti virtuálnej reality.

Dôležité linky z podcastu:
Spoločnosť exe – https://www.exe.sk/
Ako mapovať procesy vo firme (NRoP 041 Soňa Ondrejková) – https://www.narovinu.online/2020/09/22/nrop-041-ako-efektivne-riadit-firmu/
Ako si vytvoriť a používať strategický reporting vo firme (NRoP 067 Tomáš Török a Vlado Jakubec) – https://www.narovinu.online/2021/11/09/nrop-067-nemate-biznis-plan-prichadzate-o-peniaze/
 

Verzia v posunkovom jazyku

Prepis celej epizódy

Viliam Bendík: Milí poslucháči, vítam vás pri ďalšej epizóde nášho podcastu o podnikaní, kde rozprávame na rovinu s ľuďmi o technológiách, o ich príbehoch, biznise. Rozprávame už najnovšie aj o psychológii. Máme novú moderátorku v tíme, ktorá nám pomáha trošku načrieť aj do iných tém. Podcast podporuje naďalej spoločnosť PROSIGHT Slovensko. Takže im veľmi pekne ďakujeme za to, že môžeme tieto zaujímavé, inšpiratívne veci prinášať aj vám priamo do uší. Ja som dnes si pozval hosťa, ktorého dobre poznám už niekoľko rokov, pretože som s ním niekedy pracoval v jednej spoločnosti nemenovanej Microsoft na Slovensku. A veľmi som obdivoval jeho ťah na bránku, pretože riadil v Microsofte obchod. Keď bolo treba čokoľvek vybaviť, tak to vybavil. Pretože išiel na to priamo na vec. Má temperament východniara a prezradím, že pochádza z ďalekého východu. Vítam dnes v štúdiu Riša Hrabovského.

Richard Hrabovský: Ďakujem za pozvanie. Ahoj, Vilo.

Viliam Bendík: Rišo, odkiaľ ty vlastne si?

Richard Hrabovský: Ja som sa narodil vo Vranove nad Topľou.

Viliam Bendík: Takže ja poprosím zvukových technikov, aby zapli antivýchodniarsky plugin.

Richard Hrabovský: Potrebujeme to myslím, že obidvaja. (smiech).

Viliam Bendík: Ale žarty bokom. Rišo už 6 rokov pracuje ako CEO jednej z veľkých technologických firiem na Slovensku, spoločnosti Exe, 6 rokov sa venuje témam ako digitalizácia, virtualizácia, IT ako služby. Venuje sa cloudu. Dodávajú riešenia a licencie pre veľa spoločností na Slovensku. Má za sebou veľmi veľa úspešných projektov. Keď si nastúpil do spoločnosti Exe, dokonca ste spravili taký malý rebranding vtedy, pokiaľ si pamätám.

Richard Hrabovský: Viac-menej sme iba updatovali logo spoločnosti Exe, keďže už bolo na trhu viac ako 27 rokov. Tak sme považovali za potrebné trošku updatnúť k dnešnému dizajnu aj dizajn loga a slogan.

Viliam Bendík: Ja som si prečítal, že ste na trhu 30 rokov.

Richard Hrabovský: Áno.

Viliam Bendík: To presnejšie číslo.

Richard Hrabovský: 31.

Viliam Bendík: 31 rokov, čiže 31 rokov je firma, ktorá už naozaj má nejaký ako sa povie po slovensky trackrecord. To znamená, že máte za sebou veľa dobrých projektov. Čo je také posledné, na čom robíte, čím by si sa vedel pochváliť dnes?

Richard Hrabovský: V poslednej dobe sme začali sa trošku viacej venovať strojovému učeniu a používaniu kognitívnych služieb na rozšírenie niektorých našich produktov. Poprípade na spracovanie niektorých automatických vecí, ktoré dovtedy nebolo možné robiť starým spôsobom spracovania dát. Takže využívame k tomu neurónové siete a riešime, alebo dávame pre zákazníkov riešenia, ktoré im umožňujú urobiť automatické prepisy, computer vision. A rôzne veci, ktoré doteraz na slovenskom trhu neboli až také dostupné. Ale teraz kvôli tomu, že viaceré veľké nadnárodné spoločnosti majú urobené cloudové riešenia, kde ponúkajú dané robustné neurónové siete alebo takzvaný deep learning ako servis k dispozícii, vieme s tým pracovať a vieme to použiť aj na pre menšie firmy na komplexnejšie riešenia a využívanie týchto technológií.

Viliam Bendík: A tak sme sa dohodli s Rišom, že vás teraz odradíme (smiech), že Rišo dá teraz takýto vstup.

Richard Hrabovský: Áno, áno. (smiech) A sľúbil som ti, že už viac nebudem. Áno, áno, dobre, ostaneme na nontechnickej úrovni.

Viliam Bendík: Nie, kľudne sa môžeme baviť aj o technickej úrovni. Ja skúsim vysvetliť, o čom sa dnes budeme baviť, pretože to bude podľa mňa veľmi zaujímavá vec pre veľa ľudí, ktorí sa venujú biznisu. Cez Slovensko v posledných rokoch, ale aj cez celý svet preletela vlna Covidu. Pandémia, ktorá zasiahla všetkých. A hlavne v biznise zasiahla ľudí, ktorí boli nepripravení na takéto niečo, pretože zrazu sa diali také veci, že sme museli ostať doma, museli sme pracovať z domu. Ak nemáte pripravené vo firme procesy alebo technológie tak, aby ste z domu vedeli naozaj plnohodnotne a efektívne pracovať, tak zrazu zistíte, že máte veľký problém. A myslím si, že každý to zažil – či veľká firma, alebo malá firma. Už 2 roky sa s tým boríme. Ja si myslím, že dlhodobo tu je také slovíčko digitálna transformácia. Rozpráva sa o tom aj vo veľkých korporáciách aj v malých firmách.

Richard Hrabovský: Úprimne, ja to už veľmi nerád používam. Lebo ja si myslím, že digitálna transformácia tu už dávno je. My sme už v tom procese transformácie už všetci – nielen firmy, celá spoločnosť. A ja to skôr hovorím, že pracujeme na digitalizácii procesov v jednotlivých spoločnostiach. Pretože čo to znamená transformácia? Je to veľmi široké slovíčko. A keďže tá transformácia začala ešte pred Covidom, tak v súčasnej dobe vo veľa podnikoch sa to dokončuje. Čiže tá transformácia už prebehla, ale pokračujú ďalej rôzne stupne digitalizácie či už jednotlivých procesov, alebo nejakých dát, alebo nejakej komunikácie. A to by som už nenazýval transformácia. To už je také doplnenie toho, čo sa začalo dávnejšie. 

Viliam Bendík: Dobre, toto som chcel, aby tu padlo. My sme už určite dávno v dobe nejakej transformácie digitálnej.

Richard Hrabovský: Áno, samozrejme.

Viliam Bendík: Skúsime dnes načrtnúť problém digitalizácie vo firmách. Skúsime o tom podrobnejšie rozprávať. Možno načrieme aj do nejakých technológií, s ktorými má Exe skúsenosti, ktoré implementuje u svojich klientov. Ale hlavne nenechajte sa odradiť na začiatku, že to bude nejaká veľmi technologická téma. Chceme sa baviť o tom, ako pomôcť aj malej firme alebo strednej firme v tom, aby bola úspešná aj v takejto dobe, kedy…

Richard Hrabovský: Ja viem, že som ti sľúbil, že nebudem používať žiadne ťažké IT termíny, ale budem sa snažiť. Nesľubujem, že to budem vedieť splniť. Je to dosť technická téma, čo sa týka už potom implementácie technológií. Ale principiálne digitalizácia, keď si to povieme teraz z takého nejakého pohľadu dôležitého pre firmy, je viac-menej prenesenie procesov a dát z fyzického sveta do digitálneho sveta. S tým, že vždycky by to malo mať nejaký cieľ. Či už to má byť nejaké zlepšenie efektivity, sprístupnenie contentu teda obsahu, zlepšenie komunikácie, nejaký posun dopytu alebo respektíve dosahu na zákazníkov. Som sa snažil nájsť slovenské slovíčko reach to customers, čiže dosahu na zákazníkov. Čiže je to veľmi rozsiahla téma a pre mňa je paradoxné aj to, že v poslednej dobe vo viacerých firmách sa tá téma väčšinou zúžila na tú technológiu, čo podľa mňa úplne že nie je správny pohľad. A preto sa aj preto väčšie respektíve menšie firmy sa toho viacej báli tej digitálnej digitalizácie tých procesov, pretože si za tým predstavovali robustné technické riešenia, ktoré sú, samozrejme, veľmi drahé a veľmi náročné na prevádzku. Ale principiálne tá digitalizácia je podľa mňa o niečom úplne inom.

Viliam Bendík: Dobre, poďme sa o tom baviť. Ja dnes chcem hlavne to dosiahnuť, aby ľudia, naši poslucháči, ktorí sa toho boja a predstavujú si za tým niečo veľmi komplikované, technologické, niečo v prvom rade veľmi drahé, tak aby sme ich trošičku ukľudnili a dostali do pozície, že možno začnú mať o to záujem. A že im to reálne môže pomôcť v biznise. Ja keď som pred veľa, veľa rokmi nastupoval do veľkej korporácie pracovať, tak už vtedy ako manažér som sedel v kancelárii, mal som notebook. Robili sme všetko na počítači, zdieľali sme si prezentácie, chodili sme ich prezentovať boardu a podobne. Posielali sme si e-mailami veľa vecí. Povedzme, že sme niekde v roku 2008. V čase, kedy…

Richard Hrabovský: Čiže už vtedy bola digitalizácia. Lebo mail je fakticky digitálny.

Viliam Bendík: Samozrejme, hej, bolo to rok po uvedení prelomového telefónu iPhone na svetový trh, kedy zrazu sme pochopili, že sa dá niečo ovládať prstom, čo možno pre mnohých z vás poslucháčov je niečo, čo ani si nemôžete pamätať, že niečo také neexistovalo predtým. Dnes je to úplne bežná vec, každý má vo vrecku telefón, ktorý ovláda prstom. Dokonca počítače sa dajú ovládať prstom.

Richard Hrabovský: Ja si ešte dokonca pamätám, keď prvýkrát zaviedli BlackBerry. A tá možnosť posielať maily mimo pracovného pracoviska bola úplne že nóvum. Dnes je to úplne bežná vec, že každý si nosí celý svoj, svoj, svoju kanceláriu vo vrecku.

Viliam Bendík: Áno, áno, čiže udialo sa to veľmi dávno. Ja som si v tej dobe v tom roku 2008 predstavoval, čo asi robili ľudia v takých štyridsiatych rokoch, keď ešte neboli počítače, že čo sedeli pri stole a písali na papier.

Richard Hrabovský: Posielali si listy. (smiech) Lebo vtedy ešte ani faxy neboli. Čiže podľa mňa tá interakcia… Ja som tiež nad tým rozmýšľal. Prepáč, že som ti do toho skočil, ale je to téma. Ja som si to vždycky predstavil z pohľadu môjho otca, ktorý pracoval tiež v administratíve. A teraz ako reagovali? Ako komunikovali? To bola komunikácia v týždňoch predpokladám. Jedna jednoduchá výmena.

Viliam Bendík: Áno, áno. Ja som ešte zažil v roku 2001, keď som nastúpil do spoločnosti vtedy ešte Eurotel, som ešte zažil také obálky. Keď som mal nejaký dokument, ktorý som chcel poslať kolegovi zo štvrtého na ôsme poschodie, tak som zobral ten dokument, vložil som do takej žltej obálky, ktorú som takou šnúrkou zavrel. A bola tam taká tabuľka, do ktorej sa písalo, že kto to posiela, komu na aké poschodie a hodilo sa mu to do nejakej takej… Kedysi… ľudia to poznajú z filmov, ako tube – pošta, hej, že sa hádzali také tie…

Richard Hrabovský: Áno, áno, tam bol podtlak, ktorý to hodil na to poschodie, kde bolo treba.

Viliam Bendík: Áno. Tak ja som v roku 2001 ešte posielal kolegom niektoré dokumenty, ktoré bolo treba podpísať, takýmto spôsobom normálne natvrdo.

Richard Hrabovský: Vidíš. A teraz si potvrdil tú moju teóriu, že digitalizácia tu už dávno je a že my sme fakticky už v procese. Dokonca si myslím, že už teraz vo väčšine prípadov každá jedna firma už prešla istým stupňom digitalizácie. Žiaľ, niektoré o tom ani nevedia. To je ten paradox, že proste tá digitalizácia sa tam už deje a deje sa im bez kontroly. Deje sa im proste živelne, deje sa im na základe toho, že si to väčšinou so sebou prinesú či už zamestnanci, alebo ich zákazníci, alebo potreba, ktorá vznikla na základe klienta. Čiže hovorím, to sa týka aj malých a stredných podnikov. Lebo my sme mali na začiatku takú diskusiu ešte pred týmto podcastom, kde si hovoril, že mal by tu byť fokus na malé a stredné podniky. Lebo veľké sa tomu, samozrejme, profesionálne venujú. Ale principiálne ja si myslím, že sme v situácii, neexistuje firma, ktorá by neriešila, alebo kde už neprebieha istým spôsobom digitalizácia ich procesov. Takže ja si tiež myslím, že každý jeden podnikateľ by sa tomu mal venovať. Lebo tak to poviem, keď sa on nebude venovať digitalizácii, tak sa digitalizácia postará o neho.

Viliam Bendík: (smiech) No, ja by som to teraz chcel trošku možno dostať na takú polohu, aby tomu začali rozumieť aj ľudia, ktorí robia v menších firmách, alebo povedzme majú svoj biznis sami založený na nejakých službách klientom a podobne. Veľa ľudí, ktorí napríklad môžu mať – poviem príklad – holičstvo alebo podobne, sa stretli s tým, že potrebujú riešiť objednávky možno elektronicky, hej. Čiže si založili nejaký formulár, aby im zákazník vedel na webe si objednať nejaký svoj priestor a čas, kedy môže prísť sa dať ostrihať. To je len taký malý príklad. Ale skúsme sa teraz povenovať možno tomu, čo hovoríš, že digitalizácia procesov. Ja keď som kedysi fungoval ako firma, malá firma, podnikateľ, tak pamätám si časy, kedy sme napríklad z reklamných agentúr zadania ku klientom a potom grafikom posielali na nejakých nosičoch. Hej, na CD-čkách, vtedy ešte neboli CD-čka, boli to také malé disky hardwarové. Neviem ani ako sa to volalo. Ale na tom sme si prenášali dáta hore-dolu. Stálo to strašne veľa času. Dnes to väčšinou posielame elektronicky. Ale stále niektorí zostali v tej polohe, že to posielajú povedzme e-mailovou schránkou, čo je veľmi neefektívne. Tie e-maily nefungujú pri veľkých súboroch a tak ďalej. Čiže tam nastáva taká prvá potreba, že čo s tým môžem urobiť?

Richard Hrabovský: Ja sa ešte vrátim, keď môžem. Idem ešte o stupeň vyššie. Jedna vec je to, čo si ty spomínal. To už asi sme príliš nízko – digitalizácia pre živnostníkov, lebo tam tí ľudia viac-menej využívajú iba prostriedky, ktoré už majú k dispozícii. Či je to mobil, či je to nejaká webová stránka, nejaká služba. Čiže tam by som ani nerozprával o nejakej potrebe digitalizácie procesov, lebo úprimne povedané, tie procesy sú jednoduché. Tie procesy reagujú na zmenu automaticky, pretože pri zmene zariadenia, cez ktoré človek s nimi komunikuje, automaticky má k dispozícii už nejakú platformu respektíve nejaké prostredie. Skôr je to pre tie stredné firmy, ktoré proste… A aj niektoré väčšie, lebo my sme sa stretli u nás vo firme aj s väčšími spoločnosťami, ktoré pristupovali k digitalizácii tak živelne. Respektíve nevyužívali maximálny potenciál, ktorý tá digitalizácia pre nich môže priniesť. Čiže keď ti to nevadí, tak sa trošku vrátim vyššie, aby som to nejako dal do nejakého… Lebo súčasť, ktorú si ty spomínal, to je tá digitalizácia komunikácie a kooperácie, je súčasťou nejakej digitalizácie. My vždycky tvrdíme a odporúčame každému jednému zákazníkovi, aby si predtým, ako to začne nejako manažovať alebo riadiť, tak si spravil strategicky – digitálnu stratégiu. Digitálna stratégia by mala reflektovať na cieľ, ktorý daná firma chce v nejakom období dosiahnuť – zníženie, ako som spomínal na začiatku, zníženie nákladov, zefektívnenie procesov. Môže to byť úplne hocičo. Ale malo by to byť smerom k tomu cieľu, ktorý si oni vytýčili. A tá IT stratégia to je, to sa dá predstaviť ako to je nejaká kuchárka pre nich, ktoré body, čo sa budú kedy ako riešiť. A aký to má prínos a ako sa to dá merať, aby sme si mohli povedať, že bolo to efektívne. Absolútne to odporúčam každému jednému. Je úplne jedno aká je tá veľkosť. Samozrejme, mimo tých živnostníkov, lebo tam to až tak veľký zmysel nedáva, ale akonáhle máte viacej ľudí, väčšie procesy, niečo potrebujete dať do nejakého stavu, kde si to potrebujete sledovať, manažovať, riadiť, sprístupniť, je dobré mať urobenú nejaký strategický zámer. Niečo, čo umožní nielen vašej firme to chápať, čo sa ide diať, ale vám to umožňuje aj riadiť ten proces. Hej, lebo tá pridaná hodnota digitalizácie nie je len v tom, že namiesto mailov používame, no v súčasnej dobe sa to posunulo už do instantných messagingov. To znamená ….posielajú sa správy, nie maily. Lebo ako si povedal, už sa neposielajú attachmenty (čiže prílohy), ale sa to uloží niekde na webe a pošle sa iba link alebo prístup. Tým pádom sa aj tá komunikácia podstatne zjednoduší. Je možné jednoduchšie sledovať, že kto s kým komunikuje,  čo komunikuje, zabezpečiť verzionovanie… a tak ďalej a tak ďalej. Je tam toho veľa/ vysoká pridaná hodnota, ale podstata je toho, aby tie jednotlivé kroky na seba nadväzovali, dávali zmysel. Išli smerom k cieľu, ktorý firma chce spraviť. A potom sa dá z tej digitalizácie vytlačiť podstatne viac ako len nejaké zefektívnenie tých procesov. Lebo pri implementácii digitálnych procesov respektíve pri digitalizovaní informácií a vyťažovaní potom následne z toho dát, je možné spôsobiť aj kultúrnu zmenu v správaní, zlepšiť, zefektívniť tú firmu. Dá sa, keď sa na tú digitalizáciu nepozerá len ako na technické riešenie, ale na nejakú zmenu fungovania, zmenu procesu, zmenu prístupu, tak sa dokáže cez to tá firma transformovať. Hej a potom preto vznikla aj tá digitálna transformácia a tak ďalej. Len my sme už ďalej a dá sa to celé urýchliť, zlepšiť, vylepšiť. Čiže ja si myslím, že pre stredné a malé firmy tá digitálna stratégia je urobiteľná in-ss                                                                                                                                                                                                                                                                                                                             house vlastnými silami. Len si potrebuje niekto dať dokopy myšlienky, nápady a názory. Pri už väčších komplexnejších procesoch by som jednoznačne odporúčal, aby sa dané firmy obrátili na nejakých odborníkov, ktorí im to pomôžu nakresliť, vymyslieť, aby nevymýšľali koleso. Aby mali predsa len to, čo je v momentálnej situácii k dispozícii, nejako odprezentované, pochopené. A takisto aj vedieť, že či to je riešenie pre nich. Lebo niekedy nemá zmysel stavať veľké robustné riešenia, ktoré majú obrovský náklad na prevádzkovanie, na upgrady a updaty. Niekedy stačí veľmi ľahký quick win a pomôže to posunúť firmu do dvadsiateho prvého storočia.

Viliam Bendík: Dobre, ja sa trošku pristavím ale pri tom pojme, ktorý si povedal, že skúste si na začiatku spraviť nejakú digitálnu stratégiu. Ľudia si nevedia asi veľmi predstaviť, že čo to znamená.

Richard Hrabovský: Jasné.

Viliam Bendík: Čo? Spíšem si na papier procesy, ktoré mám vo firme? Typu, že posielam niečo kolegom a vymieňame si takéto informácie, takéto súbory medzi sebou. Teraz druhá vec, ktorú riešime, je, že máme nejakých klientov. Zapisujeme si to do nejakého Excelu, je to proces nejakého zbierania povedzme leadov alebo nových zákazníkov. Aj to si zapíšem. A k tomu si napíšem, že akým spôsobom by sa to dalo previesť do digitálneho sveta?

Richard Hrabovský: Zhruba presne, ako si to popísal. Samozrejme, sú na to aj nejaké princípy, metodológie pri už komplexnejších procesoch. Napríklad veľmi pomáha firmám, keď majú zavedené ISO certifikácie. Tam už majú spísané procesy. S tým sa dá veľmi ľahko pracovať. Lebo tým, že majú tam zavedené nejaké procesy, tak sa fakticky už majú nejakú procesnú mapu, na ktorej sa to dá postaviť. Ale to, čo si povedal, zhruba to stačí. Pre tých podnikateľov menších a stredných firmách fakt je dôležité si to spísať, že aké majú procesy. Lebo úprimne povedané, nie všetky procesy má zmysel digitalizovať. Hej? To musí byť, tam musí byť vyváženosť v zmysle tej investície, ktorá sa netýka čisto len teraz finančnej investície, ale tam je istá aj časová náročnosť, viazanie nejakých ľudí ako zdrojov na daný projekt. Takže treba si to vždycky zvážiť, aby sa nedialo to, že proste nejaký jednoduchý proces, ktorý momentálne zvláda 1 človek, bude stáť jeho implementácia trikrát ten náklad. Čiže sú rôzne veci. Ja si pamätám, že keď tu bolo pred pár rokmi Robotic Process Automation, to znamená, že to je tá nová technológia, ktorá fakticky nahrádza ľudí a spracováva ľudské úlohy automatizovane, tak sa robila jedna analýza pre jednu finančnú inštitúciu na Slovensku. A prišlo sa na to, že v súčasnej dobe keďže mali ten proces outsourcovaný v Prešove, tak je to pre nich trikrát lacnejšie to oddelenie, ako keby to kúpili .v tom softveri. Čiže ale to sú všetko veci, ktoré musia z toho vypadnúť. Áno? Čiže tam musí byť nejaký koncept. Musí si nad tým človek sadnúť a pomyslieť si, zamyslieť sa. Musí si povedať, čo z toho chce, ako to chce spraviť, koľko chce do toho zainvestovať. Lebo ináč fakt je to živelné. A potom sa môže stať, že je taký termín, ktorý sa používa už dlhšiu dobu, takzvané shadow IT vznikne. Keď tam nie je nejaké to riadenie toho procesu, tak si tí ľudia začínajú ťahať sami tie veci. My sme mali ďalší iný prípad taký, že zákazník, ktorý neriešil digitálnu transformáciu, neriešil možnosti zavádzania cloudových služieb do firmy, tak po čase kvôli… dôvod bol bezpečnosť….tak po čase prišiel na to, že zamestnanci si to vymysleli tak, že si tak či tak posielajú svoje Files cez Google Drive, čo bolo trikrát horšie, ako keby to mali v enterprisovom cloude. Čiže dosiahli presne pravý opak. Hej, tá bezpečnosť klesla a to využívanie tých služieb je nezastaviteľné. V súčasnej dobe digitalizácia sa posúva na všetkých úrovniach a ja si nemyslím, že nejaká firma dokáže zabrániť tomu posunu a tomu vývoju tých technológií a novému spôsobu v komunikáciách.

Viliam Bendík: Hej, dobre. Skúsme teraz ešte jednu vec rozobrať, ktorá sa týka digitalizácie ako takej, a to je pojem cloud.

Richard Hrabovský: Áno.

Viliam Bendík: Ja som sa dlhodobo stretával s tým, že po prvé ľudia nevedeli, čo to je cloud, že potom začali chápať, že dobre, je to niečo, čo je v nejakom onlinovom prostredí zavesené, nie u mňa doma na počítači. Potom, keď už to pochopili, začali riešiť, že no dobre, ale ja keď to dám vonku, tak to mi môže hocikto ukradnúť. Hej, bezpečnosť je prvoradá. Čiže to boli také bariéry. Ja si to pamätám aj zo zavádzania projektu Office 365 z Microsoftu z nejakého roku povedzme 2010 až 2015, kedy sa snažil Microsoft predať Office 365. Nemusíme teraz komentovať, akým spôsobom marketingovo to robil. Ale ľudia sa tomu bránili, pretože tomu nerozumeli, že čo to ten cloud je. Ako si teraz správne povedal, zamestnanci si niekedy nájdu vlastnú cestu.

Richard Hrabovský: Cestičky. Áno, určite.

Viliam Bendík: A začnú používať hociktorú dostupnú službu, ktorá je zadarmo.

Richard Hrabovský: Na ktorú sú zvyknutí zo svojho súkromného života.

Viliam Bendík: Presne tak. Čiže skúsme…

Richard Hrabovský: Lebo tam to už je. To je ten paradox, že teraz v súčasnej situácii sa dokonca stalo to, že technológia… Väčšinou to bolo tak, že prví adoptéri nových technológií boli firmy, lebo mali peniaze a mali investície. Vedeli si to pritiahnuť tie drahé prvé počítače, mainframy a tak ďalej a tak ďalej. Teraz ale prvýkrát sa deje v histórii ľudstva, že tie technológie sa rýchlejšie penetrujú k fyzickým osobám do súkromného života a následne vchádzajú do biznisového, do kariérneho. Čiže to je taký paradox. A to spôsobilo aj to, že proste, že sa potom začali obchádzať tie pravidlá a začalo to tak komplikovanejšie fungovať. A jedna z tých technológií je – presne ako si spomínal – cloud. Lebo zrazu viaceré veľké nadnárodné, ale niektoré aj lokálne sa pokúšali vytvoriť cloudové služby. To znamená, že fakticky ja to vysvetlím úplne polopatisticky….

Viliam Bendík: To som chcel. Skús povedať niečo o cloude tak, aby tomu porozumelo aj šesťročné dieťa. (smiech)

Richard Hrabovský: Cloud v súčasnej dobe je to isté, čo svojho času bolo s elektrickou energiou. Ty proste keď strčíš do zástrčky kábel, ty nevieš, ktorá fabrika vyrába elektriku, ktorú ty čerpáš. Ty proste pichneš do gridu a grid si proste to zabezpečí. Podobne to je s cloudom a s takzvaným computing power. Ty proste sa logneš a ty nevieš, v ktorom dátovom centre to je, odkiaľ berieš výpočtovú silu,  odkiaľ berieš a kde si ukladáš dáta. Ty proste ty používaš tú službu takisto ako v elektrine. To je podobný koncept – v hrubých črtách si to treba predstaviť. Samozrejme, za tým sú špecifiká či už bezpečnostné, technické, dostupnostné, latencie a tak ďalej. Ale to nie sú podstatné veci. Ide o to, že proste nerieši užívateľ zdroj, odkiaľ alebo čo používa. Proste to používa. A to bolo prvé – to prešlo do súkromnej sféry. A súkromná sféra potom bola tak masívne bombardovaná Googlom, Microsoftom cez to 365 a tak ďalej a tak ďalej, že to začalo cez tých užívateľov prenikať do firiem. Vtedy väčšina firiem – väčších firiem – musela zaujať nejakú pozíciu a začala to riešiť aktívne. Menšie firmy nevieme. Tam to veľmi záleží aj od toho, aký má majiteľ respektíve manažment k tomu postup. Ale tam ja si myslím takisto je to nezadržateľné.

Viliam Bendík: Ľudia možno poznajú cloud, poviem to paradoxne zo sveta telefónov, lebo už dnes je každý zvyknutý, že má telefón, chce si kúpiť novú verziu, tak jednoducho si kúpi nový telefón a tam sa len prihlási svojím menom, heslom. A zrazu má všetko k dispozícii. To kedysi nebolo, hej. Kedysi keď som si kupoval nový telefón, tak som musel všetko nejakým spôsobom prácne prekopírovávať cez SIM kartu a neviem ako do nových telefónov. Dnes si kúpim nový telefón, dám meno, heslo. To isté sa týka počítačov. A to je vlastne ako keby vysvetlenie.

Richard Hrabovský: Áno, áno. To je jedna z tých výhod toho cloudu. To nie je tá hlavná, ale je to jedna z tých výhod, že kompletne celý tvoj profil je zálohovaný v cloude niekde. Ťažko povedať, či to je v Amsterdame, či to je v San Franciscu, v Singapure. Proste niekde je. Keď sa ten tvoj device alebo tvoje zariadenie prihlási, proste automaticky sa stiahne. Už dneska to máš aj na počítači dokonca. Microsoft minule urobil, áno, že aj bude Windows operačný systém ako služba. Čiže sa to posúva úplne inde.

Viliam Bendík: Čiže ponúka… Svet sa posúva ako keby z tých služieb alebo poviem to softvéru, ktorý máš ty priamo v počítači, telefóne, sa posúva do toho prostredia internetu, hej? Tak sa to dá povedať?

Richard Hrabovský: Viac-menej áno. Dá sa to. A presúvajú sa z modelu, že si kúpiš licenciu a vlastníš ju k tomu, že si to prenajmeš.

Viliam Bendík: Áno, softvér ako služba.

Richard Hrabovský: Softvér ako služba, platforma ako služba. Má to rôzne stupne.

Viliam Bendík: Používame to bežne. Áno.

Richard Hrabovský: Ale principiálne tam je veľmi dôležité to, že zrazu sa strašne široká masa ľudí aj firiem dostala k veľmi vysokému, veľmi vysokej výpočtovej sile, ktorá tu predtým nebola. Hej, proste predtým, ak chcel niekto robiť komplexnejšie výpočty, či už by to bolo niečo s tým strojovým učením, kde je potrebný celkom silný výpočtový výkon v pozadí na prepočty, tak si to nemohol nikto… Málo firiem si to vedelo dovoliť, lebo tie investície do toho hardvéru boli obrovské. Teraz si to prenajmem na isté obdobie – na mesiac, na týždeň, na polhodinu, na 5 minút. A zrazu môžem využívať také technológie, ktoré boli predtým dostupné iba fakt top 500 firmám. Čiže toto fakticky ten cloud a tá digitalizácia toho prostredia do internetu, ako si to pekne nazval, zdemokratizovala prístup pre jednotlivé technológie.

Viliam Bendík: Čiže jednoducho povedané, cloud nám priniesol to, že zrazu máme prístup k technológiám, ktoré by sme si inak nikdy nemohli dovoliť, keby sme si ich mali sami budovať.

Richard Hrabovský: Samozrejme. A veľmi dôležitý aspekt je, čomu sa hlavne firmy… a preto to ja aj spomeniem, lebo to apelujem, to je respektíve taká rada pre tie menšie a stredné podniky…. Je to, že bola obava o to, čo si ty spomínal na začiatku, že niekto sa k tým dátam dostane, že to proste nie je bezpečné, lebo to zrazu nemám u seba. Principiálne to, čo tieto veľké firmy, ktoré majú cloudy, investujú do ich bezpečnostných opatrení, nemá nikto na Slovensku, možnože ani v Európe v budgete na to, aby vedel sa vyrovnať tomu. To sú, to sú najmodernejšie technológie, to sú najmodernejšie systémy. Poviem iba taký malý príklad. V Microsofte oni sú jedni z lídrov momentálne, čo sa týka ponúkania cloudu pre firemné použitie. Tak majú dokonca tímy profesionálov, ktorí sú… tak zaujímavo sú rozdelení na 3 skupiny. Každá má inú farbu. Hej, tak červený tím nič nerobí, iba útočí neustále do ich infraštruktúry. Čiže majú normálne za úlohu…. je tam skupina ľudí, ktorá sedí a neustále sa snaží nabúrať do toho cloudu. Druhá skupina nerobí nič iné, iba sa snaží zabezpečiť, aby sa tam nikto nedostal. A posledná skupina vychádza z predpokladu, že niekto tam už je a nerobí nič iné, iba hľadajú. Čiže to si takúto vec si nedokáže zaplatiť žiadna firma na Slovensku, aby mala takýto State-of-the-Art bezpečnosť. Čiže čo sa týka tej bezpečnosti nejakých útokov zvonku, tam si myslím, že cloud je absolútne, absolútne popredu.

Viliam Bendík: Dobre, ja som sa chcel na toto špecificky spýtať. Pretože to je možno taká obava veľa ľudí, ktorí sa púšťajú do cloudových služieb, že ako je na tom bezpečnosť. Ťažko to dnes nejakým spôsobom pokryjeme v tomto podcaste, lebo je to široká téma. Ja by som možno len spomenul etického hackera Mitnicka, ktorý napísal knihu.

Richard Hrabovský: Kevin Mitnick, áno.

Viliam Bendík: O sociálnom inžinierstve, kde vlastne ukázal, že tie najväčšie úniky dát, informácií sa dejú na základe ľudského faktora a nie na základe technológií, hej. Čiže väčšinou a to sa vraciam naspäť k tomu, k tej prvej rade, ktorú si dal na začiatku podcastu, že ak sa chcete pustiť do digitalizácie svojich procesov alebo svojej firmy, tak úplne prvé, čo si určite spravte, je ten digitálny koncept, stratégia, ako to nazvete.

Richard Hrabovský: Áno.

Viliam Bendík: Ale v skutočnosti to je de facto ako keby procesná analýza alebo analýza súčasných procesov, ktoré vo firme mám, aby som…

Richard Hrabovský: Opravím ťa. To by bol druhý krok. Ten prvý krok je vlastne, čo chceme dosiahnuť.

Viliam Bendík: OK.

Richard Hrabovský: V tej stratégii si zadefinovať dobre, chceme zlepšiť, chceme automatizovať, chceme prispôsobiť zamestnancom možnosť pracovať z domu a mať prístup tak, ako by mali mať. Chceme zlepšiť kolaboráciu, chceme zabezpečiť lepšiu komunikáciu. To si treba nadefinovať. A následne na to by mala vyjsť analýza, ktorá popíše už daný strategický zámer nejako konkrétnejšie, a potom sa navrhne nejaké riešenie. A to riešenie môže byť niekedy veľmi triviálne. To nemusí byť nejaké komplexné technologické riešenie. Ja si pamätám, že tesne pred pandémiou my sme mali diskusiu s jednou, s jednou spoločnosťou na Slovensku, ktorá bola pred implementáciou veľkého, veľkého systému. A my sme im poradili, že skúste si teraz najprv nainštalovať, ako si spomínal 365-ku od Microsoftu, jednoduché riešenie na komunikáciu, kolaboráciu. Oni to stihli, pár mesiacov na to vypukla pandémia a oni bez problémov vedeli v lockdowne pracovať z home officu. Čo predtým na tom robustnom systéme nebolo možné. Hej? Čiže to nemusí byť vždycky len to najdrahšie, najväčšie riešenie, ktoré vyrieši istú časť toho procesu alebo tej digitalizácie. Ale vždycky my navrhujeme ísť na to štrukturálne, postupne. Naplánovať si to, manažovať si to, riadiť si to. Lebo potom následne, lebo tu sú ďalšie veci. To manažovanie tej zmeny kultúry a tak ďalej to sa dá len vtedy, keď si to dopredu človek naplánuje, pracuje s tým, presviedča tých ľudí a posúva ich dopredu.

Viliam Bendík: No, to bude možno taká prvá vec, ktorú firmy asi riešia, keď sa bavíme o digitalizácii, a to je nejaká taká komunikácia interná aj externá. Hej? Ako si už spomenul, existuje veľa produktov na trhu, ktoré pomôžu s touto koordináciou komunikácie v rámci firmy. Ty si spomenul Office 365. Sú určite aj nejaké…

Richard Hrabovský: To si ty prvý spomenul. (smiech)

Viliam Bendík: Reklama. Sú určite aj iné produkty. Skús povedať, čo iné ešte môžu firmy využívať v tomto segmente.

Richard Hrabovský: Sú, áno, sú rôzne. Veľa firiem menších alebo práve tých menších a stredných používa napríklad Google, Google Apps a rôzne nástroje od spoločnosti Alphabet. Teraz sa to tak volá. Ale stále gro väčších firiem je, beží na Microsoft platforme kvôli tomu, že proste že tam je aj ten Outlook, aj ten mailový klient. Teraz tie Teamsy… to je špičkové. Momentálne sa strašne veľa hlavne aj v školstve používa Zoom. Hej, tam je vždycky otázna tá bezpečnosť, lebo predsa len to nemá až tak firemne zabezpečenú bezpečnosť. Teda už teraz neviem najnovšie, ale boli tam nejaké úniky. Okrem toho ešte stále fungujú veľkí tradiční dodávatelia ako Cisco a tak ďalej. Ale to sú už potom pre väčšie firmy. Tie malé firmy podľa mňa jednoznačne by sa mali rozhodovať medzi nejakým Googlom a nejakým zavedením Microsoft riešení.

Viliam Bendík: Čiže ak bude hocikto uvažovať o takejto službe, tak by mal možno vedieť nejaké základy o tom, že ako to funguje principiálne. Za mňa poviem to laicky, je to tak, že mám firmu, mám 20 zamestnancov. Každý bude mať účet nejaký svoj, do ktorého sa prihlasuje svojím nejakým e-mailom alebo menom, heslom. A akonáhle je vo vnútri, tak má k dispozícii x služieb, ktoré si firma platí. Hej?

Richard Hrabovský: Presne tak.

Viliam Bendík: Jedna služba môže byť e-mail, druhá služba môže byť nejaký chat, nejaká kolaborácia. Ďalšia služba môže byť čo?

Richard Hrabovský: Je toho… Môže byť napríklad document management system. To znamená, ako budeme riadiť a manažovať tok dokumentov v rámci firmy. To znamená, keď vstúpi nejaká faktúra, mail, nejaká komunikácia, ktorým smerom to pôjde, ako sa to uloží, kde to bude. Keď sa bude pripravovať nejaký dokument, či je to Word alebo prezentácia, alebo cenová ponuka, kto má prístup, kto s tým môže pracovať, ako môžu spoločne kolaborovať. Lebo doteraz to bolo tak, že keď niekto robil Word, tak napísal svoju verziu, poslal to ďalším trom ľuďom, tí ľudia to nejako opravili, poslali naspäť. A väčšinou potom ten človek dostal 3 rôzne verzie s troma rôznymi alternatívnymi opravami. Teraz je to možné v tom cloude, že participujú spolu. Každý môže opraviť svoju časť. Čiže tam je veľa, veľa tých vecí. Ale ten dokument manažment je dôležitý, to je tá kolaboračná časť tej digitalizácie. Ďalšia časť tej digitalizácie je to, že teda automatizujeme tie procesy. To znamená, že napríklad zautomatizujeme proces došlých faktúr. Proste keď tá faktúra príde, tak sa automaticky skenuje do digitálneho prostredia, a potom sa už ďalej s ňou pracuje. Nie tak, ako ty si rozprával z toho T-mobilu, nedá sa to do vozíčku s menovkou, ale sa to proste pošle v rámci nejakého workflowu k ďalšiemu človeku, ktorý si to prezrie, validuje, schváli. Následne to dá, pošle do učtárne, ktorá to zaúčtuje. A to všetko sa dá vytvoriť v tom procese. V dnešnej dobe sú tie systémy tak versatilné, že dokáže aj sa napojiť na už existujúce systémy. Napríklad, keď má niekto SAP, ERP-čko, hej, účtovný systém alebo nejaký iný, tak si on to dokáže ten proces tak urobiť, že automaticky sa mu to tam do toho SAP-u nahrá. A keď z toho SAP-u to vyjde alebo z toho ERP, tak sa to zase vráti do toho procesu a funguje to v ňom ďalej. Čiže sú rôzne levely, sú rôzne procesy, ktoré sa s tým dajú spraviť. Ďalšie také to rôzne je, že sa poskytnú zamestnancom nejaké rôzne appky na požadovanie si dovoleniek alebo ľubovoľných týchto, ľubovoľných procesov, ktoré potrebujú v rámci komunikácie so zamestnancami spravovať. A takisto veľmi dôležitá súčasť toho celého je aj to, že na základe týchto všetkých digitálnych interakcií z toho vyvstáva aj množstvo, veľké množstvo informácií. A tie informácie – s nimi sa dá ďalej pracovať. Hej, v prípade, že máš fyzickú interakciu, tak ti neostanú žiadne metadáta, žiadne dáta. Ty nevieš, kto koľkokrát poslal 1 dokument na druhého zamestnanca. Nevieš tú interakciu nejako dosledovať dostatočne dobre. Tuto si to vieš vytrackovať. Vieš podľa toho optimalizovať. Vieš si pozrieť nejaké reporty, ktoré ti povie, kto je ako vyťažený, kde je najväčšie slabé miesta a tak ďalej. A vieš si tú celú tvoju firmu upraviť podľa potreby. Respektíve podľa toho, ako to funguje. A to je tá druhá ďalší aspekt tej digitalizácie, že sa podstatne stransparentnia tie dátové toky, stransparentní sa záťaž, stransparentní sa proste celková komunikácia, spolupráca a tak ďalej. A teraz doteraz sme sa bavili o interných procesoch. Hej, že to tá digitalizácia je veľmi dôležitá pri interných procesoch, ale rovnako, keď nie ešte nie je dôležitejšia je tá digitalizácia tých externých procesov. Ale to už nastalo, to už je dávno. Všetky firmy to už používajú. Každá druhá firma má nejaký, nejaké digitálne rozhranie na komunikáciu so zákazníkmi. Teda nepoviem každá druhá, hovorím, že každá firma si myslím.

Richard Hrabovský: Tam je ďalší ten aspekt a to je ten externý proces. Hej a každá jedna firma, ako som už spomínal, má už vypracovaný nejaký digitálny stream alebo digitálny kanál komunikácie so zákazníkmi. Hej, tá pandémia to ešte zrýchlila. Tým, že ľudia boli zavretí na domov a objednávali si väčšinou online, komunikovali online, tak sa to ešte urýchlilo. Ale principiálne tam je vysoká pridaná hodnota. Po prvé sa môže zvýšiť to pokrytie tých zákazníkov, ale takisto sa získava aj nejaká tá analytika respektíve to know how o tom, čo ten zákazník robil. Koľko komunikoval, čo si objednal, či sa vrátil a tak ďalej. A s tým sa dá potom pracovať.

Viliam Bendík: To som sa chcel spýtať. Doteraz sme sa, áno, bavili o tých interných procesoch. Teraz sme trošku načreli do externých procesov, ktoré, ako si správne povedal, veľa firiem už má zdigitalizovaných. Pretože to bola nutnosť hlavne počas pandémie. Otázka je, že čo s tými dátami reálne tie firmy dokážu robiť? Lebo ja som chcel ešte jednu vec dôležitú povedať, že akonáhle máš procesy vo firme zdigitalizované a máš o tom ten záznam v nejakej databáze, tak zrazu ty vieš nad tým robiť analýzy a vieš z toho urobiť ako keby také krátke výcucy toho, čo sa vo firme deje, na ktoré sa môže pozrieť manažment v podstate až v reálnom čase. A na základe toho sa vie rozhodovať.

Richard Hrabovský: Áno, áno, áno.

Viliam Bendík: Lenže tam to firmy väčšinou nedotiahnu. Hej, čiže prišla pandémia. Mal som… Ja neviem. Poviem príklad. Mal som reštauráciu. Ľudia mi chodili osobne sa najesť, no lenže zrazu potrebujem cez okienko distribuovať. Zrazu potrebujem objednávací systém. Zrazu to celé zrealizujem, ľudia si objednávajú digitálne. Mne to tu klikne, pripravím jedlo, dám kuriérovi, odnesiem. No lenže z toho vzniká veľa, veľa dát, ktoré ale už veľakrát firmy na to nemyslia, že sa s tým dá pracovať.

Richard Hrabovský: Áno, áno.

Viliam Bendík: Hej, čiže ako na to? Ako to urobiť tak, aby som reálne z toho mal aj túto výhodu, že viem tie dáta analyzovať a potom nejakým spôsobom na základe toho rozhodovať?

Richard Hrabovský: Teraz si sa dotkol problému, ktorý je tu podľa mňa ešte vypuklejší ako digitalizácia. Strašne veľa firiem zbiera rôzne dáta. Problém vždycky nastáva, že málokto, naozaj málokto s nimi vie pracovať. Pretože tu potrebuješ dostatočne mať znalosť o danom industry alebo o tom priemysle, alebo o tom podnikaní, aby si vedel, ktoré dáta k čomu, s čím párovať, s čím porovnávať, čo hľadať. Sú niektoré už štandardy, čo sa už vie, že čo s tým niečo robiť. Ale čo si ty povedal napríklad pre takú reštauráciu, ktoré dáta má zobrať, ktoré má uchovať, s ktorými má pracovať? Ako má postupovať? Ďalšia problematická situácia nastala aj s tým GDPR, ktoré ti nedovolí niektoré dáta spracovať. Čiže ty nevieš urobiť one-to-one marketing, ale stále máš nejaké dáta, s ktorými vieš pracovať. Ale málokto vie, čo s nimi robiť. A to je tiež veľmi zaujímavá vec. A to je druhá vec, že bolo by dobré vždycky si urobiť nejakú dátovú stratégiu. Pozrieť sa na to, že ktoré dáta zbieram, ktoré dáta by sa malo zbierať, ktoré dáta potrebujem na niečo. A to si tiež vyhodnotiť, lebo tých dáta je škoda. Neviem. Asi si už počul o tom, že sa hovorí, že dáta budú ropa dvadsiateho prvého storočia. Facebook na tom funguje. Postavil na tom obrovský biznis. Nie veľmi etický, ale obrovsky profitabilný biznis model. Google takisto. Google fakticky pre nich sa stalo produktom nie to, čo ponúkajú, ale dáta o užívateľoch, kde vedia targetovať reklamy a tak ďalej a to predajú. Čiže to už je dávno tu. Ale menšie firmy a aj na Slovensku, ale nielen na Slovensku, to je celosvetový problém. Keďže to je veľmi, veľmi komplexná vec tie dáta zmanažovať, pospájať, hľadať správne korelácie, dohľadať, dopýtať si, doplniť dátový model, ktorý potrebuješ nastaviť na to, aby si mal nejaké zmysluplné reporty, tak takisto to potrebuje nejaké zmysluplné smerovanie, niečo nastavenie, analyzovanie. Možnože ísť po nejakom jednoduchom riešení, ktoré to iba nejako pomôže predať niečo naviac, zefektívniť komunikáciu a pomaličky na tom budovať. Takisto by som nešiel nejakým veľkým treskom.

Viliam Bendík: No, toto je podľa mňa taká vec, do ktorej sme teraz načreli, že ešte keď sa bavíme o komunikácii a o nejakej spolupráci ľudí a vieme si predstaviť, že si zoberieme nejaký MS Teams alebo Google Apps alebo čokoľvek, tak je to relatívne jednoduché, hej. Akonáhle sa začíname baviť o zbieraní dát a následne nejakej analýze, vyhodnocovaní, už sme na pôde, kde sa veľa ľudí cíti neisto. Netuší, čo má vôbec urobiť. Tak ja sa spýtam, že čo by si poradil malej firme, že aký prvý krok spraviť na to, aby som vedel tie dáta pozbierať a ešte aj reálne vyhodnotiť v nejakej perfektnej týždennej tabuľke pre manažment? Čo spraviť?

Richard Hrabovský: Tak teraz toto je tak komplexné zadanie, čo si mi teraz dal, že na to sa asi nedá odpovedať v rýchlosti.

Viliam Bendík: (smiech)

Richard Hrabovský: Ale principiálne, principiálne potrebuješ odborníka. Respektíve potrebuješ niekoho, kto má aspoň základné pochopenie práce s dátami. Lebo  treba dáta treba upraviť, vyčistiť, treba dať redundanciu preč, pozrieť, porovnať, hľadať nejakú koreláciu, aby si pripravil zmysluplný report. Samozrejme, sú nejaké triviálne dáta, ktoré keď pozbieraš, tak ti ukážu nejaký trend. Niekedy stačí aj to…. aby som to trochu aj teda skorigoval to moje, to moje silné vyjadrenie…Niekedy možnože stačí aj to – a to sa nám ukázalo u viacerých zákazníkov – len tie dáta postaviť vedľa seba. A zrazu uvidíš trendy, korelácie, ktoré v tých… v neštrukturálnych dátach nevidíš. Hej, čiže… Ale fakt na to asi je dobré si zavolať niekoho, ktorý to pomôže nastaviť. Lebo tam sa človek v tom môže veľmi ľahko stratiť. Samozrejme, to závisí od veľkosti dát a akým spôsobom sú pozbierané, akým spôsobom sú uložené a tak ďalej a tak ďalej. Čiže tam je veľa atribútov. Ale principiálne z toho sa dá veľa vidieť. My sme mali takých veľa zákazníkov, to si pamätám ešte veľmi dávno. My sme robili pre jednu výrobnú firmu, ešte keď som pracoval v korporáte, robili riešenie, ktoré im urobilo veľmi jednoduché vyhodnotenie obchodných prípadov. Oni mali super predajcu z Talianska, ktorý bol odborník v danej oblasti. Po zviditeľnení dát majiteľ ho na druhý deň prepustil. Ktorý bol super hero dovtedy, lebo proste mal strašne veľa kontraktov, fungovalo to. Mal objednávky – nosil. Ale potom sa prišlo na to, že skoro na každej jednej prerábali. Čiže keď tam nebolo to porovnanie toho obchodného predaja, revenues a nákladu, tak to vyzeralo, že to je super. Ale jak to niekto spojil… A to sú také ako už tie základné veci, čiže dá sa s tým aj takto jednoducho hrať. Ale principiálne určite, keď už má človek väčšie množstvo dát, tak sa tomu treba venovať, venovať trošku štruktúrovanejšie.

Viliam Bendík: My sme v predchádzajúcich epizódach v tomto podcaste rozprávali už s viacerými odborníkmi na témy, o ktorých sa dnes s Richardom bavíme. Ja vám do poznámok k tomuto podcastu na našom webe Na rovinu.online dám konkrétne epizódy, kde si môžete vypočuť, ako spraviť jednoduchú procesnú analýzu vo firme. To je ten druhý krok, o ktorom sme sa bavili. Ale zároveň sme sa bavili s Vladom Jakubcom a Tomášom Törökom o tom, ako využiť dáta z účtovníctva na reálne pochopenie fungovania firmy, cash flow a tak ďalej. Čo v zásade je naozaj len o tom, že si pozvem jedného odborníka, ktorý mi to zanalyzuje a pomôže mi to vyriešiť aspoň na tej strategickej úrovni. A ten druhý krok potom môže byť, že oslovím nejakú firmu…

Richard Hrabovský: Alebo si to aj v Exceli urobím sám, ale musím vedieť, čo s tými dátami chcem robiť. A to väčšinou ani IT firmy ti nevedia poradiť, pretože IT firmy idú z tej technologickej časti. Čiže to si veľmi dobre povedal. Treba si potom fakt zavolať či už controllingových odborníkov, alebo nejakých z toho priemyslu, z toho odvetvia, ktorí povedia, ktoré atribúty, ktoré veci treba čakať. Marketingových špecialistov, obchodných špecialistov, ktorí povedia potrebujeme tieto dáta, aby sme vedeli dať novú kampaň a tak ďalej a tak ďalej. A väčšinou technici ti to už vedia pripraviť do tej úrovne, keď tie dáta máš, aby si vedel sledovať si trendy, minulé nejaké vývoje a na základe toho predpovedať efektivitu.

Viliam Bendík: Čiže toto som chcel, aby zaznelo, že na začiatku tohto podcastu sme sa bavili o tom, že firmy sa bezhlavo vrhajú do rôznych technických riešení, IT riešení. Bez toho, aby si predtým urobili tú domácu úlohu. A to je procesná analýza, nejaká systematická analýza problému. A ako si ty teraz správne povedal, to vám IT firma nevyrieši. Hej, čiže tá IT firma a to technologické riešenie je ako keby až ten by som povedal takmer posledný krok, kedy už viem, čo chcem.

Richard Hrabovský: Presne tak.

Viliam Bendík: A oslovím niekoho, prosím ťa, poďme sa porozprávať o tom, či existuje nejaké technické riešenie. Možno mi tá firma poradí, keď som malá firma, že vieš čo, vieme to celé spraviť v Exceli. Hej. A možno mi povie nie. Vieš čo, budeme potrebovať robustnejší systém.

Richard Hrabovský: Alebo už na to je nejaké krabicové riešenie, ktoré danú problematiku rieši. Je XY vecí, ale fakt je taký, že proste… A ináč dosť veľa paušalizujeme dneska, aby sa nikto neurazil.

Viliam Bendík: (smiech) Áno, áno.

Richard Hrabovský: Nič nie je takto všeobecne plošne dané. Sú firmy, ktoré sú ďalej, menej, ktoré tomu rozumejú, ktoré to ešte nezačali. Čiže tam treba… Tá granularita je veľmi vysoká. Ale principiálne je to tak, že od IT firmy oni môžu priniesť nejaký best practise. Ale vždy ten najväčší nositeľ znalostí o podnikaní je daný podnikateľ, ktorý to dennodenne robí. Čiže je tam možnosť priniesť nejaký best practise, niečo, čo sa už robilo a tak ďalej a tak ďalej. Ale musí to byť rovnocenná interakcia, aby to bolo prospešné pre všetky strany.

Viliam Bendík: Dobre, no. Prišli sme po dlhom rozhovore k tomu, že vlastne digitalizácia je zasa len o tých ľuďoch a nie o technológii.

Richard Hrabovský: Presne tak.

Viliam Bendík: Mňa by ešte veľmi zaujímalo, ty si spomenul na začiatku a bavili sme sa o tom, že vy ako firma Exe dodávate riešenia povedzme aj na báze neurónových sietí a machine learning a hlbokého učenia a tak ďalej. To sú väčšinou pojmy, ktoré vnímame, poznáme, ale asi reálne strašne málo ľudí ich používa vo vlastnom podnikaní. Vedel by si mi povedať, že koľko je takých projektov na Slovensku, kde reálne ľudia využívajú takéto služby v cloude?

Richard Hrabovský: Vieš čo, úprimne povedané ti neviem povedať, koľko takých projektov je. Ale môžem ti povedať nejaké …my to voláme, že usecasy. To znamená, že nejaké prípady využitia. Jeden z prípadov využitia, ktorý sme riešili, bolo to napríklad, že istá spoločnosť mala viacero zvukových záznamov, ktoré nikdy nemali spísané, nikdy nemali spísané, zindexované. Nevedeli z toho vyhľadávať. Mali gigabajty rôznych zvukových popisov a tak ďalej. A v súčasnej dobe už tá technológia je tak ďaleko, že dokáže aj slovenčinu prepísať zo zvukového záznamu do textu. Akonáhle už máš tie dáta v texte, tie popisky, tie rozhovory, tak už v tom vieš hľadať. Už tie dáta vieš upraviť, už si vieš na tom pohľadať presne tú informáciu, ktorú potrebuješ. Bez toho, aby si musel hodiny a hodiny to prehrávať. To je napríklad 1 case. Ďalší case je, že proste dokáže kamera automaticky rozoznať vo výrobnom procese chybu, že už tam nemusí stáť ten človek, ktorý vyraďuje tie chybové výrobky, ale je tam kamera, ktorá automaticky rozozná chybovosť a tým pádom zahlási, že je tam nejaký problém alebo niečo. To je taký ten computer vision, hej, to computerové videnie. Je toho veľa.

Viliam Bendík: Dobre. Hej, tu ťa pristavím. Veľa ľudí určite bude poznať takéto aplikácie, že existujú vo svete. Moja otázka je skôr, že vieme to už aj prakticky my dnes urobiť, hej? Toto vieme dodať.

Richard Hrabovský: Áno. Presne tak.

Viliam Bendík: Závisí to presne na tom, že potrebujeme využívať nejakú obrovskú kapacitu počítačovú, ktorá je v cloude, pretože si to nevieme postaviť u seba vo fabrike, alebo by nás to stálo strašne veľa peňazí.

Richard Hrabovský: Presne tak. A to je ten cloud. To je tá pridaná hodnota toho cloudu, že zrazu to sprístupnilo ten, ten veľmi náročný kalkulačný proces rôznym firmám v rôznych úrovniach. A jasné, každý to pozná, lebo momentálne dneska na YouTube je titulkovanie automaticky postavené na deep learningu. Ako sa… hlbokému učeniu?

Viliam Bendík: Hlboké učenie. (smiech)

Richard Hrabovský: Ja nestíham tieto slovenské preklady, lebo ten vývoj v IT ide tak rýchlo, že my už väčšinou ostávame pri tých anglikanizmoch.

Viliam Bendík: Dobre. Možnože taká pozitívna správa by bola, že ak chcete používať takéto vyspelé technológie, tak to neznamená, že vás to bude stáť úplný majland. Ale dnes práve prostredníctvom služieb, ktoré sú dostupné v cloude, sa toto dá kúpiť…

Richard Hrabovský: Prenajať.

Viliam Bendík: Prenajať v nejakej škálovateľnej forme. Toto je strašne veľká téma. Ak by ste chceli vedieť viac detailov o tomto, tak vieme pripraviť pre vás v spolupráci s Richardom aj podrobnejšie podcasty na túto tému. Kľudne nám napíšte. Na našom webe Na rovinu.online nájdete kontakt a napíšte nám, čo by vás konkrétnejšie zaujímalo v tejto téme. Pretože je veľmi široká a veľmi radi pripravíme pre vás nejaký podrobnejší podcast. Dnes ale nemáme toľko času, aby sme mohli toto rozoberať do detailov. Vedeli by sme aspoň spraviť nejaký projekt, že by sme zanalyzovali slovenský Facebook a vymazali všetkých trollov cez deep learning? (smiech)

Richard Hrabovský: (smiech) Na tom sa by the way už pracuje. Ale nepracuje sa práve na tom, že vymazať trollov, ale na takom, že hoax detection. Ja neviem na tie, ja neviem, hoaxy sú bludy alebo výmysly. Detekciu bludov a výmyslov, ktoré sa na internete kolujú, tak vieme o tom, že sa na tom pracuje v súčasnej dobe, aby sa našiel nejaký tool. Ale ja si nemyslím, že ten problém s tými hoaxami sa vyrieši nejakým algoritmom. To je proste problém, ktorý nie je technický.

Viliam Bendík: (smiech) Dobre, tak do tohto už hlbšie nepôjdeme. Ja by som pre túto chvíľu asi tento podcast ukončil. Prešli sme naozaj, ako si povedal, veľmi zoširoka, zgeneralizovali sme to celé. Chceli sme, aby tomu porozumeli možno aj ľudia, ktorí s tým nemajú až taký kontakt. Do poznámok k tomuto podcastu dáme, samozrejme, linky na epizódy, o ktorých som rozprával, ktoré vám môžu rozšíriť trošku znalosti v oblasti procesného manažmentu alebo v prípade analýz účtovníctva. A zároveň vám tam dáme nejaké linky na služby, ktoré už dnes môžete bežne používať v cloude na rôzne firemné procesy. Ja by som v tejto chvíli chcel Richardovi veľmi pekne poďakovať, že tu prišiel a že sme sa takto mohli porozprávať. Máš nejaké slovo na záver, že čo by si ešte chcel povedať?

Richard Hrabovský: Mne sa, Vilo, s tebou vždycky dobre mudrovalo. Takže ani dnešok nie je výnimka.

Viliam Bendík: (smiech) Takže ďakujem veľmi pekne za túto mudrovačku o digitalizácii procesov vo firmách a teším sa určite na ďalšiu debatu. Pre túto chvíľu vás všetkých pozdravujem. Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne aj spoločnosti PROSIGHT Slovensko za to, že nám umožňuje takýto hodnotný obsah prinášať k vám poslucháčom a prajem vám pekný deň. Dopočutia pri ďalšej epizóde.

Richard Hrabovský: Dopočutia.