fbpx
Petra Žilinčanová – Na rovinu o podnikaní


Hosť: Petra Žilinčanová / LinkedIn
Moderátorka: Simona Hanová / Instagram 

Preklad do posunkového jazyka: Milina Fabšičová

Produkcia: 2021 (c) Podcast NA ROVINU O PODNIKANÍ
Výroba: Button Media – podcasty a live streamy

O epizóde

Petra Žilinčanová je spoluzakladateľkou digitálnej psychologickej platformy Ksebe.sk. V rozhovore prezrádza, ako si podnikatelia môžu chrániť svoje duševné zdravie a udržiavať osobnú pohodu, či ako byť produktívny, ale zároveň nevyhorieť.

V epizóde zároveň opisuje svoju skúsenosť s úzkosťou a terapiou ale aj to, čo ju viedlo k tomu, aby z dlhoročnej praxe v oblasti marketingu a obchodu v zahraničí prešla do oblasti duševného zdravia.

V podcaste sa dozviete:

  • Aké je to stážovať v Bill & Melinda Gates Foundation.
  • Ako si podnikatelia môžu chrániť duševné zdravie a udržiavať osobnú pohodu?
  • Ako podnikať naozaj naplno, ale zároveň pri tom nevyhorieť?
  • Prečo sú konflikty v biznise zdravé?
  • Prečo podnikanie môžeme prirovnať k manželstvu?
  • Prečo by sme nemali ignorovať čo nám hovorí naše telo?
  • Ako vznikla psychologická platforma Ksebe.sk , čo všetko ponúka a aké sú jej plány do budúcnosti?

Kniha spomínaná v epizóde:

Simon Sinek: Začni otázkou prečo

Linky z podcastu:
Instagram @ksebe.sk
Web Ksebe.sk
Rozhovor pre Startitup: Na Slovensku vznikla platforma, vďaka ktorej je vyhľadávanie pomoci psychológov jednoduchšie a dostupnejšie

Partneri:
PROSIGHT Slovensko

Verzia v posunkovom jazyku

Prepis celej epizódy

Simona Hanová: Dobrý deň, milí poslucháči, vitajte pri počúvaní ďalšej epizódy podcastu NA ROVINU o podnikaní, v ktorej sa dnes budeme rozprávať o duševnom zdraví podnikateľov so spoluzakladateľkou digitálnej psychologickej platformy Ksebe.sk Petrou Žilinčanovou. Peti ahoj, vitaj v našom štúdiu. Teším sa, že si prijala naše pozvanie.

Petra Žilinčanová: Aj ja ďakujem. Teším sa aj ja.

Simona Hanová: Peti, ja začnem tento rozhovor tak trošku netradične, a to takým priznaním sa. Ešte kým prejdeme k tej našej hlavnej téme, že ja som si trošku tak prelustrovala tvoj LinkedIn a dozvedela som sa o tebe množstvo zaujímavých vecí, čo sa týka tvojho profesijného života, ktorý je naozaj veľmi pestrý. A ty máš naozaj veľké množstvo skúseností z oblasti obchodu, marketingu, venovala si sa rôznym dobrovoľníckym projektom. A dokonca si aj v lete v roku 2020 pôsobila v nadácii Billa a Melindy Gates, čo ma naozaj veľmi zaujalo. A preto ja sa to hneď takto opýtam, že ako sa ti to vlastne podarilo? Ako si sa tam dostala?

Petra Žilinčanová: No, v podstate som si to do určitej miery vybojovala a prihlásila som sa počas môjho štúdia MBA na túto letnú stáž. V podstate počas štúdia som sa chcela zamerať na to, aby som spoznávala, ako môžem ja môj čas v práci tráviť tým, aby som do čo najlepšej miery vedela tej spoločnosti prispieť niečím kvalitným. A, samozrejme, že Gates Foundation majú veľmi ako keby vznešenú misiu a aj mňa to lákalo. Hm, no, jednoducho som sa prihlásila a prešla som niekoľko kolovým procesom. A vtipné bolo, že ja som vlastne študovala francúzske bilingválne gymnázium a som si hovorila už po… ja neviem… ôsmich rokoch po dokončení strednej školy, že kedy ja tú francúzštinu využijem. No a toto bolo v podstate prvýkrát, kedy som ju potrebovala využiť a musela som urobiť interview vo francúzštine.

Simona Hanová: Fíha.

Petra Žilinčanová: Takže pre všetkých tých, ktorí sa možnože čudujú jak ja, že načo som sa učila toľko jazykov, tak príde moment, kedy ich naozaj využijeme a myslím si, že to bol hlavný rozhodujúci faktor, prečo ma prijali.

Simona Hanová: A čo si tam mala vlastne všetko na starosti? Alebo čo bolo tvojou úlohou?

Petra Žilinčanová: V podstate to bola taká stáž. Robila som v tíme, volal sa že Government Relations. Robila som v tíme, ktorý sa staral o vzťahy s francúzskym, talianskym a španielskym governmentom. A takisto o vzťahy s G7 a G20, čo znamená, že moja rola cez to leto v podstate bola skôr taká…. sa to volá, že shadowing – že som pripravovala nejaké analýzy, dokumenty a pripravovala som podklady na komunikáciu vlastne v médiách a s tými predstavenstvami vo verejnej správe. Čiže toto bola moja úloha.

Simona Hanová: Fíha, tak to znie ako veľká zodpovednosť. Takže klobúk dole pred tebou. A Billa a Melindu si nestretla náhodou? (smiech)

Petra Žilinčanová: Bola som veľmi blízko. Myslím si, že zrovna, keď sa skončila moja stáž, tak potom týždeň neskôr mali ešte s pár ľuďmi, ktorí stážovali v USA, nejakú konverzáciu. Ale pravda je, že vlastne Bill and Melinda Gates Foundation neni vôbec nejaká hierarchická. Je to naozaj celé o nich dvoch a náš tím pripravoval podklady pre Billa alebo Melindu, aby sa mohli potom stretávať, ja neviem,… s prezidentom Macronom a rozprávať sa o donorskej činnosti štátov a prispievania do rozvojových krajín v podstate vo finančnej… finančnom merítku na iniciatívy, ktoré propagovala nadácia.

Simona Hanová: A keby si to mala tak zhrnúť, čo ti to vlastne dalo? Alebo čo si… čo si si z toho tak najviac odniesla?

Petra Žilinčanová: Ako funguje svet. Mala som príležitosť ako keby navnímať, ako sa a o čom sa rozprávajú, ako sa robia rozhodnutia na tej ako keby vedúcej svetovej pozícii. A aj mi to odbúralo nejaké dezilúzie ďalšie o svete, ale aj zároveň som pochopila, ako lepšie navigovať. A potom potenciálne dosiahnuť nejaký ten pozitívny impact alebo vplyv, ktorý by som ja chcela mať.

Simona Hanová: Super. No, akože fakt klobúk dole ešte raz pred tebou, že sa ti to podarilo sa tam dostať.

Petra Žilinčanová: Ďakujem.

Simona Hanová: A že si si fakt odniesla toľko, toľko naozaj skvelých skúseností. No a ja pokračujem vo svojom lustrovacom procese ďalej. Lebo ja som si o tebe prečítala aj nejaké články. A mne sa veľmi páčil taký tituloko tebe, že „Aktívna Slovenka organizuje v Londýne eventy pre slovenskú komunitu“. Skúsila by si to nejako objasniť celé, že čo si v tom Londýne robila, alebo ako to bolo?

Petra Žilinčanová: Áno, ja som vlastne spolupracovala s organizáciou LEAF, kde v rámci ich iniciatívy oni sa snažia ako keby predísť takému brain drain fenoménu, že chcú, aby Slováci neodchádzali do zahraničia, ale vlastne práve naopak prinášali tie ich znalosti, schopnosti naspäť domov. Ale zároveň aj podporujú a budujú komunity Slovákov a Sloveniek v zahraničí. No a ja som o to mala osobný záujem, a tak som sa prihlásila dobrovoľnícky teda niečo budovať v Londýne. Spočívalo to v tom, že sme organizovali udalosti, kde sme vlastne dávali dokopy zaujímavé témy, aby sme, aby sme ozaj tých ľudí spájali cez nejakú aktívnu konverzáciu. Aby to nebolo len o drinku, o pivku, ale naozaj sme sa navzájom inšpirovali. No a tak som dala pár týchto eventov dokopy a v podstate to bola moja hlavná náplň práce.

Simona Hanová: Až potom boli titulky v novinách o tebe.

Petra Žilinčanová: Titulky v novinách by som povedala, že je to zaujímavá aktivita, som to spomenula, ale nejako by som to nerozvíjala ďalej. Neviem.

Simona Hanová: A ty si sa kedy vybrala vlastne do toho zahraničia na tie štúdiá?

Petra Žilinčanová: Ja som sa vybrala hneď po strednej škole. Doteraz sa ako keby zamýšľam, že prečo som chcela ísť do zahraničia. Ja som mala veľké šťastie, že rodičia do mňa investovali veľa energie. Chceli, aby som bola vzdelaná. Mala som aj šťastie s nimi cestovať. Čiže som už ako keby v detstve vnímala tú diverzitu sveta a ako, ako sa môže človek inšpirovať a naučiť od iných ľudí. No a v podstate aj tým, že som bola na bilingválnom gymnáziu, myslím, že mi tak prirodzene prišlo do hlavy, že by som chcela teda získať vzdelanie v zahraničí a odtiaľ to už potom išlo prirodzene. Som si našla aj zamestnanie prvé v zahraničí a ešte si dokončila tam MBA.

Simona Hanová: Takže si mala dobrú štartovaciu čiaru a zjavne si ju výborne potom ďalej využila.

Petra Žilinčanová: Áno, áno.

Simona Hanová: Takže to je naozaj super. A ja tak teraz uvažujem nad tým, že ty si vlastne sa venovala marketingu, biznisu a týmto veciam. Čo ťa potom viedlo k tomu, že ty si sa vlastne presunula do oblasti duševného zdravia? Alebo si to nejako prepojila celé, alebo skús to nejako vysvetliť.

Petra Žilinčanová: No, ja som vždycky…. akože odkedy som začala vysokú školu, hľadala nejaký spôsob, ako nájsť zmysel v tom, čo robím. Predsa len v tej práci trávime väčšinu nášho života. Čiže vždycky som tak bažila po tom, že čo je to to, čo mi bude viacej dávať energiu, ako brať energiu. A myslím si, že štatisticky aj vieme, že väčšina ľudí to šťastie nemá, že chodíme do práce, aby sme potom niečo iné robili. A môj sen bol vždycky chodiť do práce tak, aby som tam bola ako keby dobitá energiou. Pre mňa to znamenalo, že chcem svojou činnosťou prispievať k niečomu, čo mi naozaj dáva zmysel a buduje lepšiu spoločnosť. No a potom vlastne, čo som mala 3 roky skúsenosti práce v Unileveri, čo je tiež super firma, sú to vlastne lídri v sustainable biznis, som išla na MBA, kde som si naozaj chcela dať tie 2 roky ten čas vyskúšať rôzne stáže, dobrovoľníctvo. Dokonca som mala záujem aj o vzdelávanie, tak som robila v škôlke raz za týždeň s vlastne refugee kids, aby som si navnímala, že aké to je. A naozaj som tak experimentovala s tým, že čo by mohla byť moja vášeň. A úprimne, že nečakala som, že svoju vášeň alebo nejaký zmysel nájdem tak skoro. Väčšine ľudí sa to nepodarí možnože aj v živote. A vlastne dôvod, prečo som sa začala zaujímať o duševné zdravie, prišiel tak prirodzene zo sebaskúseností. Ja som pred piatimi rokmi začala zažívať úzkosti, čo som ešte nevedela, že sú to úzkosti. Potom… Dovtedy ako keby ten môj život išiel tak trošku jak v rozprávke. Zrazu sa mi ale ťažko dýchalo, aj v práci som začínala mať taký že studený pot na chrbte. A išla som teda ako lekárovi všeobecnému, ktorý mi, ktorá mi… Najprv mi predpísal nejaký sprej. Ja som si myslela tuším, že to je alergia. Ako je u mnohých ľudí, ktorí prežívajú úzkosť, taká… Predpokladajú, že teda je to asi niečo viacej fyzického charakteru ako toho psychického. Ja som bola tiež jedna z nich. No a potom som postupne začala prichádzať na to aj prostredníctvom jogy, kde som prehlbovala nejaké sebapoznanie, a pri meditácii, že aha, že pravdepodobne teda mňa niečo trápi, čo mi spôsobuje to, že sa mi ťažšie dýcha.

Simona Hanová: Prepáč, to bolo v tom Anglicku?

Petra Žilinčanová: Áno, bolo to stále v tom Anglicku. No a postupom času som sa začala venovať viacej sama sebe. A počas toho MBA som založila Mindfullness a Joga Society, ktorý sme potom rozšírili a premenovali na Well-being Club, kde som si prehlbovala znova moje ako keby znalosti. A takisto som stážovala u jednej pani, ktorá mala 5 kliník so psychológmi v Londýne, a som konzultovala jej biznis. Ona bola psychologička a potrebovala niekoho, aby pomohol. No a popri tom som ešte začala aj chodiť sama na terapie intenzívne. Čiže nejak sa mi zbierali tieto skúsenosti. Absolútne som prepadla tomu svetu duševného zdravia v dobrom. Ako keby moja osobná filozofia je taká, že verím a veríme v “K sebe”, že keď ľudia budú ako keby sami sebe lepšie rozumieť a budú mať možno aspoň trochu rozlúsknuté tie vlastné traumy, tak veríme, že to bude mať pozitívny vplyv na ich vzťah k samým sebe, ale aj k druhým. A budú sa robiť aj inak rozhodnutia na celospoločenskom leveli. Možno to prepojím s tou Bill and Melinda Gates Foundation, že svetoví lídri napríklad keby – to je moja filozofia – mali svoje ako keby vnútro poriešené, tak možnože by ten svet trošku fungoval inak, že to je taká naša vízia.

Simona Hanová: No, s tým si dovolím súhlasiť úplne.

Petra Žilinčanová: Trošku som obšírne povedala, ale…

Simona Hanová: Pokojne môžeš hovoriť, ako len obšírne chceš. Veľmi dobre sa ťa počúva, je to veľmi zaujímavé, čo hovoríš. Takže pokojne sa môžeš odviazať, v tomto podcaste nie sú žiadne hranice, dobre? Takže pokojne ďalej. (smiech)

Petra Žilinčanová: (smiech)

Simona Hanová: Hm, neviem teda, či chceš o tom hovoriť, alebo uvidíš, ako uznáš za vhodné, ale keď hovoríš, že teda si mala skúsenosť s úzkosťou aj terapiou, možno keby si povedala, že ako sa to… Spomenula si, že si mala tie dýchacie ťažkosti a tak ďalej. A potom teda ťa všeobecná lekárka nasmerovala nejako psychológovi, alebo? Že najprv sa lieky na alergiu a tak ďalej, keby sme sa prepracovali k tej terapii. Keby si to trošku tak zarámcovala.

Petra Žilinčanová: Áno, áno. Ja vlastne si myslím, že som úplne stereotypný príklad človeka, ktorý vlastne vyšiel z nášho prieskumu “K sebe”, keď sme ešte… predtým, než sme začínali. Možnože to šmahnem do takého podnikateľského žargónu, že predtým, než sme začínali, takdevelopovali sme tú platformu, tak sme si robili ako keby kvalitatívny a kvantitatívny prieskum. A z toho vyšlo, že v priemere ľuďom trvá 14 mesiacov, odkedy v sebe identifikujú, že aha, že možno niečo nie je OK, až kým si sadnú prvýkrát na sedenie s psychológom. Tie bariéry sú rôzne. Najväčšia úplne jasná je stigma okolo duševného zdravia. Ale potom sú to aj vlastne také veci, ako že ten systém jednoducho nefunguje. Je veľmi ťažké si vybrať psychológa. Je…

Simona Hanová: Dlho sa čaká.

Petra Žilinčanová: Dlho sa čaká a tak ďalej. No a moja cesta bola veľmi podobná. Musím si priznať, že mi dlho trvalo… ako keby musela som sa ja sama dostať až do situácie, že mi naozaj nebolo dobre. Že som aj žiarlila vo vzťahu napríklad a už som nebola sama sebou, lebo to sa mi predtým nestávalo. Až vtedy som si povedala, že „a dosť a idem proste bojovať a nájsť toho psychológa.“ Ale predtým to bolo vlastne také, že som to 2 roky odkladala, že „však dnes mi zle neni, ale tak nechám to na inokedy.“ A potom, keď mi bolo zle, tak človeku sa vlastne nechce hľadať toho psychológa. A keď už ho aj začne hľadať, tak jednoducho nevie, kde začať. Nevie, kde. Začne googliť, začne sa pýtať. Potom sa nevie zorientovať, kto je dobrý, kto by mu sedel. No a potom ďalšia bariéra je, že keď už si aj vyberie, tak tam musí zavolať alebo zamailovať a to je 1 z dôležitých ako keby insightov aj pre “K sebe”, prečo sme chceli tento proces spraviť transparentný. Aby bolo hneď vidieť, že kto má voľno, aby si človek mohol hneď zabookovať na internete, ako v dnešnej modernej dobe by sa patrilo. Ako sme zvyknutí v iných priemysloch, tak aby to bolo aj v tom priemysle duševného zdravia, keď to môžem nazvať priemysel teda. Oblasť.

Simona Hanová: Mne ešte k tomu napadá, hej, že k tomu odkladaniu, že to je proste ako napríklad s autom. Hej, že vám tam svietia proste nonstop nejaké kontrolky alebo niečo, tak proste si jazdíme ďalej: „A však oni sa raz možno vypnú.“ A lenže oni sa zvyčajne nevypnú, hej, keď nezájdeme do servisu, tak to auto proste kľakne a už potom nie je cesty späť. A to je to isté, čo sa týka duševného zdravia, hej, že a tak dnes sa cítime možnože trošku lepšie, tak akože OK. A potom zase príde, hej, nejaká kríza a niečo sa nám deje. A takto sa v tom ľudia točia presne, hej,  14 mesiacov, že…?

Petra Žilinčanová: Možno by som ešte dodala, že ak teda pre ľudí, čo počúvajú a sa zaujímajú o tému, že veľa ľudí si myslí, že ich problém neni dosť veľký. Ako keby sa porovnávajú s tými najťažšími ako keby prípadmi. A zároveň sa možnože cítia, že oni sú sami, že fakt, že to je blbosť, čo oni riešia. Ale ja by som len povedala, že neexistuje hierarchia utrpenia alebo toho, čo cítime. Jednoducho náš pocit je náš pocit. A pokiaľ je niekoho pocit, že sa cíti ja neviem zle, lebo mu niekto niečo zlé povedal, tak sa cíti zle, lebo mu niekto niečo zlé povedal. A treba to riešiť … je to úplne v poriadku.

Simona Hanová: Ja som veľmi rada, že toto hovoríš, lebo ja toto opakujem dookola aj v mojej praxi. Veľakrát klienti hovoria, že ale však, že ja sa tu sťažujem, ale iní sú na tom horšie. Iní sú na tom horšie, že a ešte prídu dokonca aj s tým, že prepáčte, že ja mám taký problém. To iní sú na tom horšie. Ale to takto vôbec nie je, hej, že pre každého jedného človeka je subjektívne ten jeho problém proste najväčší, najdôležitejší a tak to je. Hej, že my sa nemôžeme v tomto porovnávať, hej, že toto nie je naozaj nejaká ako matematická súťaž alebo niečo, že kto vyhrá, nejakú olympiádu. Takže som veľmi rada, že toto presne hovoríš. A keď prejdeme k tej terapii, tak, tak ty si ju navštevovala ako dlho? Alebo, alebo akú máš s tým skúsenosť?

Petra Žilinčanová: Ja ju ešte stále navštevujem. Považujem to za veľmi dôležité. Nechcem byť tou “vodu káže, víno pije”. To neni štýl práce, aký ja teda rada mám. No, ja som chodila veľmi intenzívne. Ja si myslím, že to je na každom, ako si vyberie. Ja som chodila aj na psychoanalýzu až trikrát do týždňa.

Simona Hanová: To je dosť intenzívne.

Petra Žilinčanová: Ale tak to je… Áno, to je môj prístup. Je to skôr taký existenčný prístup. Ide sa tam naozaj do hĺbky a človek musí byť naozaj pripravený odhaliť čokoľvek. Ale keď to odhalí o sebe, keď sa to o sebe naučí, tak potom práveže prichádza ten aha moment, že wow a že ja s týmto môžem pracovať, lebo už viem, s čím pracujem. Mám to zvedomené. Ale ľudia chodia raz za týždeň, niektorí raz za mesiac a na “K sebe” vlastne sa snažíme byť veľmi liberálni ako aj k spolupráci s našimi psychológmi. Snažíme sa ľudí proste podporiť k tej ich vlastnej ceste k sebe. Čiže to je také.

Simona Hanová: Že aby si to vlastne oni našli. Hej, že nemusia chodiť trikrát, ale presne dá sa to dohodnúť. Závisí to aj od stavu aj od rôznych problémov. A keby si ešte mohla povedať, že čo okrem terapie ti pomohlo tú úzkosť zvládnuť, prekonať? Čo by si povedala, že čo bolo také, že okrem toho? Alebo možno tej terapii, čo si našla, či nemáš nejaký spôsob. Alebo čo ti teraz pomáha?

Petra Žilinčanová: Tak ten môj štýl, ako veci riešim: prvá vec je, že úzkosť nie je niečo, čo človek vyrieši. Takisto aj keď ja neviem máme s niekým vzťah a pohádame sa, tak sa to s nami môže niesť, hej. A treba na tom stále pracovať. Takže to je nejaká prvá vec, ktorú by som ľuďom chcela povedať, že pokiaľ im neni dobre hneď zo dňa na deň, tak neni to unikátne. Je to úplne prirodzená súčasť života. Ten život nie je perfektný, ideálny a je to len o tom, že snažiť sa ho nejako lepšie prežiť a mať kvalitnejší ten život. Čo mne pomáha, je úprimne, že dennodenné pracovanie sama so sebou. Ako zvedomenie toho, ako veci prežívam. A naozaj aj v tej práci a vlastne aj preto som tu a chcem rozprávať o  duševnom zdraví ľudí v práci, že sledovať tú svoju emóciu a tú svoju reakciu, čo sa deje naozaj v tej mojej hlave a v tom mojom tele, a akože reagovať na to. A buď to prečítať ako taký…neviem…. psychológovia hovoria, že emócie sú ako list, ktorý nám píše naše telo. A to môže byť veľmi efektívne ako nejaká leadership alebo manažment technika. Hej, že keď ja si zvedomím, že mám z niečoho strach napríklad aj v tom podnikaní, tak je lepšie vedieť o tom, že mám ten strach a neignorovať ho. To môže byť signál, že mám strach, lebo je to reálne, alebo mám strach, ktorý ma brzdí. A potom s tým pracujem. A strach, úzkosť to sú najlepší kamaráti, takže dám len taký príklad.

Simona Hanová: A hm, ja som si teraz spomenula, čo si mi vlastne hovorila, keď sme spolu ešte telefonovali pred nahrávaním. A ty si mi povedala takú jednu veľmi peknú vetu, že ty si po terapii dokonca nabrala odvahu ísť do podnikania. Hej, že a že to bolo pre teba proste dokonca liečivé to celé. Čiže, čiže aj toto ti možno tak nejak pomohlo? Ako nechcem ťa navádzať, hej, na nejaké odpovede (smiech), ale že možno aj to podnikanie ti potom pomohlo zvládnuť lepšie tie rôzne možno úzkosti a tak spolu s terapiou? Či som si to teraz vykonštruovala úplne do nejakého..? Kľudne ma oprav, ak sa mýlim.

Petra Žilinčanová: Akože moja filozofia je taká, že v podstate aby človek… Podnikanie celkovo je práca s tým, že nevieme, čo bude. Ale na povedala by som, že vyššom leveli, ako je to v bežnom zamestnaní, je tam proste strašne veľa premenných, ktoré sú neisté a nemáme pod kontrolou. Čo je aj dôvod, prečo nepodniká každý, lebo je to jednoducho ako scéna z Titaniku, hej, že človek proste musí skočiť a skáče do neznáma. A neistota toho alebo nestabilita toho, čo bude v budúcnosti, je hlavný spúšťač úzkosti. Čiže ja som áno, je pravda, že moja ako keby transformácia alebo sebaspoznanie, ktoré som zažila počas terapie, mi pomohlo k tomu, aby som našla v sebe tie hlavné ako keby stabilné body, o ktoré sa dneska viem opierať dennodenne a viem sa k nim vracať, prečo to robím. Akože asi budeme o tom hovoriť aj neskôr, ale to je ako keby 1 z hlavných pilierov podľa mňa well-beingu podnikateľov, že nejsť do podnikania preto, lebo mi to zarobí veľa peňazí. Alebo preto, lebo je to cool, lebo budem pri moci. Alebo preto, že to dobre vyzerá na LinkedIne, alebo čokoľvek. Chcem uspokojiť niekoho v okolí. Ale človek jednoducho potrebuje vedieť sám pre seba, prečo to robí, lebo tých neistôt je naozaj veľa. Aby sa vedel alebo vedela k tomu vrátiť.

Simona Hanová: Teraz sme veľmi pekne premostili… teda ty 🙂 Pekne sme sa dostali vlastne k tej našej hlavnej téme, hej, čo je duševné zdravie podnikateľov. Keďže naozaj podnikatelia trpia úzkosťou, depresiami, syndrómom vyhorenia oveľa viac, ako si vôbec myslíme, ako sa o tom hovorí. A potvrdzuje to naozaj aj množstvo výskumov. Na zakladateľoch firiem alebo podnikateľov, alebo povedzme na manažérov je naozaj často vyvíjaný obrovský tlak zo strany zákazníkov, zamestnancov, investorov, hej, aby hlavne neukazovali nejak svoju slabosť. Musia byť stále nejakí nadšení, silní, sebavedomí, optimistickí, prejavovať maximum nadšenia, byť lídrami. Hej a pracovať pomaly nepretržite, hej, čiže ty keď si teraz… podnikáš, si podnikateľka…. Pociťuješ taký tlak aj ty niekedy?

Petra Žilinčanová: No, v prvom rade by som chcela povedať, že, že nechcem ako keby aby táto diskusia alebo to, o čom sa ideme rozprávať, bolo brané, že podnikatelia sú chúďatká a sú obete systému. V podstate aj v ”K sebe” máme takú filozofiu, že sa snažíme ľudí práveže podporovať a akože brať takú skôr pozitívnu psychológiu a nejsť cez strach alebo viktimizáciu.

Simona Hanová: Ja sa veľmi stotožňujem.

Petra Žilinčanová: Čiže len to by som chcela na začiatok uviesť, že podnikatelia a takisto aj ja, je to naše vlastné rozhodnutie do toho ísť, a teda nemáme sa na koho alebo na čo vyhovárať, hej. Myslím si, že nepoznám človeka, ktorý podniká z donútenia, že by musel alebo musela. Ale je to teda pravda, že tým, ako som už povedala, že tým… tie ako keby premenné ich je strašne veľa. Dajme tomu zákazníci v mladých firmách ešte nie sú stabilní a človek potrebuje vybudovať nejaké momentum. Nevie, či sa mu to podarí alebo jej. Takisto musí zháňať zamestnancov. Ako vybuduje ten základný tím? No, jednoducho je to neistota. Budú sa k nemu alebo k nej ľudia chcieť pridať? Tá konverzácia nie je až taká stabilná ako v nejakom veľkom korporáte. Takisto presviedča, ako si povedala, investorov o tej svojej hodnote, že v podstate ten nápad je správny, tá vízia je správna. A teda áno, že tlak z okolia je by som povedala docela pestrý. Záleží od toho, ako si ho človek pripúšťa. Ale ja som si ako keby prečítala alebo pripravila nejaké štatistiky, ktoré by som možno chcela povedať.

Simona Hanová: Poď do toho.

Petra Žilinčanová: (smiech) A to je to, že vlastne až 50 % podnikateľov v mladých firmách by som chcela povedať, zažíva duševné ťažkosti. A keď si to porovnáme so štatistikou spoločnosti, je to 1 zo šiestich ľudí. Aj keď si teda myslím, že už je jasné, že o čom hovoríme. A, bohužiaľ, jedna z foriem kompenzácie alebo vyrovnávania sa s tým je, že majú trikrát vyššiu pravdepodobnosť zneužívať návykové látky. A vlastne až 94 % reportuje symptómy vyhorenia, úzkosti alebo panických atakov. A myslím si, že hlavne tá téma vyhorenia, úzkosti a panických atakov je prevalentná. Tým však nechcem povedať, že nie sú podnikatelia, ktorí majú klinické diagnózy, ale asi skôr hovorím o tých by som povedala viac rozšírenejších duševných ťažkostiach. Takže môžem o tomto hovoriť donekonečna, len mám pocit, že už dlho hovorím, tak… (smiech)

Simona Hanová: (smiech) Kľudne môžeš hovoriť. Nemusíš fakt mať vôbec žiadne obavy, ako som ti už vravela. Áno, to, čo si presne povedala, tie štatistiky naozaj sú reálne. Hej, lenže hovorím, veľakrát tí podnikatelia… Často sa to tak prezentuje, hej, že napríklad úspešný je ten, kto pracuje aspoň 16 hodín denne a to je proste skvelé, že to je merítkom úspechu pracovať na svojich snoch, aj to je prezentované. Tá druhá strana, že ja som vlastne totálne vyhoretý a ja vlastne vôbec neviem čo, ja proste aj keď sa vyspím, ráno vstávam s tým, že som unavený. Hej, že proste ja neviem som totálne psychicky unavený, som vyšťavený. Proste mám rôzne nejaké vegetatívne príznaky, hej, že búši mi srdce, ja neviem potia sa mi ruky, bolí ma hlava, tak toto sa už potom ako keby nespomína. Hej, to tým nechcem povedať, že to tak musí byť, hej, že môže človek naozaj aj extrémne veľa pracovať, nemusí sa to udiať. Ale ako keby niekedy hlavne v tom podnikateľskom svete toto je považované ako keby to bola nejaká slabosť. Hej, že hm… Preto možno by sme sa mohli porozprávať o tom, že ako vlastne nastaviť to, že ako byť produktívny a zároveň nevyhorieť, hej. Alebo možnože… možnože skús povedať, že čo ty robíš, hej, nejak preventívne. Keďže máš nejakú skúsenosť už z minulosti, čo sa týka úzkosti a týchto vecí, robíš možno teraz niečo inak ako v minulosti? Teraz som sa zase ja rozbehla. (smiech)

Petra Žilinčanová: (smiech) Určite robím  niečo inak. Lebo myslím si, že každý človek časom rastie a mení sa. Ešte by som možnože sa chcela vyjadriť k tomu, čo si povedala, že rozprávanie sa o duševnom zdraví je tabu celospoločensky. Ale ako keby je úplne prirodzené, že keď človek buduje firmu, tak chce myslieť na tie dobré veci. Takisto v kapitalistickom svete, kde vlastne najsilnejší vyhráva, čo je úplne že OK, hej, to sú podmienky hry, je to nejaká hra. Tak jednoducho človek sa snaží ukazovať tie silné stránky a neukazovať tú nejakú Achillovu pätu, neodhaľovať ju. Na druhej strane ako človek, ktorý vedie firmu o duševnom zdraví, som si… tiež som si dvakrát zvážila, že či tu chcem hovoriť o svojej úzkosti. Tiež si to vyžaduje nejaké ako keby zvedomenie, že prečo to robím a prečo to chcem robiť.

Simona Hanová: Ja ti veľmi ďakujem, že o tom hovoríš, lebo podľa mňa je to extrémne dôležité.

Petra Žilinčanová: Hej, hej, takže len chcem povedať, že teda moja idea, keď o tomto hovorím, presne, ako si povedala je, že chcela by som ísť príkladom. A keď teraz budem hovoriť o nejakých veciach, že možnože ako predísť nejakému vyhoreniu alebo duševným ťažkostiam, že nechcem si protirečiť, že sa tu tvárim, že všetko je ideálne. Ale práveže chcem spájať podnikateľov a chcem otvoriť túto diskusiu o duševnom zdraví. A aby tá vlastne tá competition tá súťaž bola taká priateľskejšia. A že aby sme si to spolu aj užili ten čas, ktorý trávime v práci. Teraz si sa spýtala, že čo robím inak.

Simona Hanová: Možnože ako si chrániš ty to duševné zdravie teraz.

Petra Žilinčanová: Ako si ho ja chránim? V podstate robím teda pár vecí. Prvá je, že chodím na terapiu. Čo je vlastne pre tých, čo nechodia, ja nie vždycky mám čo riešiť na terapii. Ale jednoducho je to priestor, ktorý je len a len pre mňa. Je bezpečný a vyplávajú tam častokrát veci, ktoré potláčam. Čiže tá terapia mi pomáha si zvedomiť, čo ma naozaj trápi, či je to pracovne alebo mimo práci. Lebo tie svety sa prelínajú. Podnikatelia vstávajú aj zaspávajú so svojou víziou. To je prvá vec. Druhá vec je, že ja napríklad ráno som si nastavila, že mindful mornings. Mám tam od ôsmej do desiatej v kalendári blocker, kedy je na mne, ako tieto dve hodiny využijem. Niekedy je to písanie si denníka, niekedy to je meditácia. Niekedy to je, že idem peši do práce. Niekedy je to pracovný míting o ôsmej ráno.

Simona Hanová: Čiže vtedy ti nemám volať, hej?

Petra Žilinčanová: Môžeš, ale je na mne sa rozhodnúť, či ti zdvihnem alebo nie, lebo je to môj mindful morning. A vlastne to je taký priestor, kedy naozaj chcem ísť z miesta, že čo teda ja aby som sa ja pripravila na ten deň a vedela potom ako keby byť naozaj plnohodnotne prítomná v tom dni a aj si užiť ten deň. A tým pádom byť aj produktívna.

Simona Hanová: To si sa naučila na terapii, alebo to si si nejako sama vymyslela?

Petra Žilinčanová: To som si sama vymyslela. (smiech)

Simona Hanová: Lebo to sa mi naozaj veľmi páči, to si ma tak akože aj inšpirovala.

Petra Žilinčanová: No, to vyžaduje istú disciplínu, že staranie sa o seba. Ale jednoducho niečo, čo som sa ja naučila, avšak asi to aj každý vie je, že je to ako keď, keď chceme viesť firmu, tak my sme ako ten kameň, ktorý keby hodíme do vody, tak sa tá voda bude chovať. Čo znamená, že čokoľvek… Ja som tá značka. Nielen ja, je to náš tím a každý člen tímu je vlastne tá značka a tá kultúra tej firmy. Alebo aj ten produkt, ktorý prinášame do spoločnosti. Takže my ako keby určujeme tempo, náladu a kultúru toho, čo prinášame do spoločnosti, a ako to robíme. A preto vlastne ja vlastne som veľmi striktná so sebou disciplinovaná, že dávam seba na prvé miesto. V prvom rade nemôžem ja niekomu dávať energiu, keď môj pohár akože je prázdny. Druhá vec v podnikaní je, že je to veľmi kreatívna práca, ktorá je úplne úžasná a zábavná. Človek tam žongluje s veľa loptičkami, hej, ale žiadny aha moment k nikomu nikdy neprišiel, keď nemal back-to- back meeting a keď nebol pod tlakom, teda minimálne ja. Čiže pre mňa je to úplne OK. Napríklad tento piatok som odišla z práce skôr, lebo už som bola neproduktívna. A úplne som si povedala, že vypnem cez víkend a zrazu v pondelok ma napadli 3 nové veci, ktoré som už čakala. Už som ich tlačila, že nech ma niečo napadne. A nič mi nenapadalo, až keď som sa na to vykašľala na chvíľu, dala som si pauzu. Zrazu prišli 3 úžasné nápady.

Simona Hanová: Čiže dovoliť si aj oddychovať, možno aj nejaké relaxačné techniky, meditácia, možno dýchacie cvičenia. Je naozaj množstvo metód. Teraz je už množstvo aplikácií, hej, čiže dá sa to aj takto, hej, keď človek nechce napríklad možno spolupracovať zatiaľ s terapeutom v tomto, ale chce takto preventívne nejako si zabezpečiť tú duševnú pohodu, hej. Čiže toto je super tip tiež. Čo tam máš ďalšie? Čo ešte robíš ty? Tak ešte čo máš?

Petra Žilinčanová: Čo tam ďalšie? Možnože, možnože by som chcela len… Možnože by som chcela len ako keby tak podotknúť aj, že odkiaľ, čo sú tie najčastejšie akože problémy v práci nielen mojej akože aj vo všeobecnosti, čo sa týkajú vyhorenia. Hej, že ja našťastie som nevyhorela, ale pracujem každý deň na tom, aby sa to nestalo. Tak možnože tam ti môžem povedať niečo o tom, čo ja robím.

Simona Hanová: Nech sa páči.

Petra Žilinčanová: Napríklad, napríklad prvá vec nejakej duševnej pohody sú vzťahy. Dve tretiny startupov zlyhajú preto, lebo sa jednoducho tí ľudia, ktorí spolu pracujú, nepohodnú. A my s mojím cofounderom Palim oproti sebe sedíme každý deň a sa smejeme, že to je ako manželstvo. Však všetci to vedia a nie som prvá, ktorá to hovorí. Ale asi si to musíme stále nanovo opakovať, lebo, lebo jednoducho ten tím, ktorým sa obklopíme a ako ho aj ja vyberám, je, že tam musí byť jednoznačne akože culture-fit. Tam musí byť silné zjednotenie hodnôt a motivácií. A teda to by som povedala, že je 1 z dôležitých faktorov, ako sa cítiť lepšie. Lebo startup je celý o ľuďoch, ako som už spomenula, čo je “K sebe” je len to, čo sme my za tím “K sebe”. Takže to je nejaká prvá vec. Potom…

Simona Hanová: Čiže dobre si vyberať tých partnerov obchodných, hej, a spolupracovníkov?

Petra Žilinčanová: Áno a nerobiť to z vypočítavého hľadiska, ale robiť to naozaj z autentického hľadiska, lebo spolu trávite naozaj extrémne veľa času. A myslím si, že aj mať konflikt a naozaj si povedať tie veci, aj ktoré aj bolia a sú ťažké povedať, čo najskôr. A to sme vlastne urobili aj my a sme sa o tom že veľmi otvorene porozprávali, sme si veľmi dobre zvedomili, že máme vyčistené všetky oblasti vzťahov predtým, než sme napríklad do toho išli plnou parou. A to nie je, že máme nejaký problém v tíme. Práveže chcem, chcem povedať, že konflikty v tíme bývajú ako advokátka duševného zdravia a že konflikty sú vlastne zdravé znova, lebo ukazujú niečo, čo je v neporiadku. A keď sa pred to postavíme s odvahou a pomenujeme to, tak je to dobré ultimátum z dlhodobého hľadiska pre naše duševné zdravie, aj keď v ten deň to možno bolí, alebo je to ťažké povedať nahlas.

Simona Hanová: V tomto tiež s tebou súhlasím. Ja dnes s tebou súhlasím celý čas.

Petra Žilinčanová: (smiech) Mohla by si aj nesúhlasiť, keby chceš.

Simona Hanová: (smiech) Skúsim, keď niečo nájdem, tak ti poviem. Ale myslím, že to nenastane. Ale presne: Konflikty čistia ovzdušie. Naozaj vyčisťujú tú atmosféru. Ja napríklad aj mojim detským klientom hovorím, hej, že veľakrát sa stretávam s tým, že oni teraz, teraz trošku akože prejdem na chvíľočku inde. Začnú, hej, majú nejaký konflikt, začnú sa nejako hádať a teraz dospeláci hneď že „Nehádajte sa a tíško a buďte dobrí.“ A čo a hovorím, že to im predsa prečistí to ovzdušie. Oni si to proste vyjasnia. Dobre je potom aj vedieť, akým spôsobom, hej, reagovať v konflikte, aby to nebolo nejaké útočné, ale aby to malo nejaký pozitívny efekt. Aby sa situácia vyriešila. Čiže naozaj konflikty… veľa ľudí sa bojí konfliktov na pracovisku, hej, alebo napríklad nejakej tristošesťdesiatstupňovej spätnej väzby a tak ďalej. Pre niekoho to znie akože „fu, tak ja čo tam teraz ako ja napíšem. A teraz sa niekto urazí a teraz akože čo a ako?“ Čiže akože super, že to hovoríš, hej, a vy “K sebe” to takto máte, hej, že si to viete proste vyjasniť. Viete si to vyčistiť.

Petra Žilinčanová: Čistíme.

Simona Hanová: A tým pádom môžete, môžete produktívne fungovať ďalej, hej. Takže to je tiež taká výborná preventívna činnosť by som povedala.

Petra Žilinčanová: Hej, ešte dodám. Teraz si ma už úplne namotala na tú tému a už idem. Že hovorila si predtým, že veľký ako keby problém podnikateľov alebo by som povedala, že aj takých mladších podnikateľov je, že strašne veľa času trávia v tej práci. Som si čítala, čítala niečo o tejto téme a našla som taký termín, že obsesívna vášeň, že na jednej strane ten človek musí milovať to, čo robí, aby teda bol ochotný sa vzdať nejakých tých istôt v živote a ísť do podnikania. Na druhej strane sa to môže stať niečím tým jediným, čoho sa v živote držíme. Lebo tak strašne chceme, aby to uspelo, že až tak obsesívne sme o tom passioned. Že to znamená, že taká nejaká obrátená stránka mince, že potom tí ľudia trávia veľa času v práci. Ja musím povedať, že ja to zatiaľ mám stále pod kontrolou, ale je to naozaj pravidelná práca sama so sebou. A vlastne neviem, či to poznáš, alebo ste sa už o tom bavili na podcaste, ale Paretov princíp určite poznáš, že 80:20, že 20 % efforts a 80 % výsledku.

Simona Hanová: V podcaste sme sa o tom ešte nebavili, ale poznám to.

Petra Žilinčanová: Takže je to niečo, čo ja ako perfekcionista a detailista som nevedela. Hlavne človek, ktorý vyšiel zo slovenského vzdelávacieho systému, kde keď chceš jednotku, musíš proste vedieť všetko na 100 %. Ale ten svet tak nefunguje a takisto je to aj v podnikaní. Čiže ako keby znova by som sa k tomu chcela vrátiť, že ja si myslím, že 1 z dôvodov, prečo podnikatelia toľko robia, je, že sa snažia mitigovať tie neistoty, ktoré sú spojené s tým ako keby kontrolovať čo najviac faktorov možných. A to sa dá robiť len vtedy, keď trávime čas tou kontrolou. No a teraz som zabudla, čo som chcela povedať. (smiech) Hm, ale teda… No, možno sa k tomu vrátim. Ale chcela som aj na toto poukázať.

Simona Hanová: Možnože ti k tomu ešte niečo napadne, keď tak sa prihlás a sa k tomu vrátime. (smiech) Ale presne ako hovoríš, že mať takú tú kontrolu nad sebou, hej, že trošku sa vnímať. A ty si to už aj spomenula, hej, že…

Petra Žilinčanová: Vieš čo, sranda je, že teraz som vôbec nemala moju odpoveď pod kontrolou a som musela prejsť tým procesom si odpustiť to, že to nebolo ideálne tá odpoveď, že mi nevyšla. To je taká sranda, že som hovorila o tej strate kontroly a som ju úplne stratila pri tej odpovedi.

Simona Hanová: Ja sa nad tým…

Petra Žilinčanová: Možnože dobrá ilustrácia.

Simona Hanová: Ja sa nad týmto radšej nezamýšľam, lebo keby som mala porátať, koľkokrát už som stratila kontrolu nad nejakými mojimi otázkami, tak… (smiech) Áno, ale tak to má byť. Proste hlavne nech je to autentické, ako sme sa rozprávali. Ty si to už aj spomenula, že ďalšou takou, potom ty môžeš zase pridať nejakú preventívnu aktivitku, alebo čo by sme mohli robiť, ale presne ako si spomenula, že vnímať, mať tú kontrolu. A zároveň vnímať naše telo, čo nám hovorí, čo nám chce povedať, hej, že to je také. A to veľa ľudí si povie „jasné, ja to robím. Akože čo, však mňa bolí hlava, si dám tabletku a ideme ďalej.“ No lenže ako keď tá hlava bolí pol roka, tak treba to nejako, hej, so sebou nejako pracovať. Čiže toto možno je taký aj apel, keď máme nejakých poslucháčov, ktorí to doteraz odkladali, tak aby sa nebáli to riešiť,  A to zase tu zniem ako nejaký mentálny guru, ale… (smiech)

Petra Žilinčanová: Tak si psychologička.

Simona Hanová: Áno, áno 🙂 No tak snažím sa no, niečo. Keď môžeme inšpirovať nejakého nášho poslucháča, budem sa veľmi tešiť.

Petra Žilinčanová: Aj ja sa budem veľmi tešiť.

Simona Hanová: K tomu urobiť prvý krok.

Petra Žilinčanová: A ono to skutočne aj funguje, že keď ako keby aj hovorím o tom duševnom zdraví a som otvorená, tak ľudia sa mne začnú otvárať. Čo znamená, že 1 z ďalších spôsobov, ako možnože mať nejakú duševnú pohodu alebo zredukovať neistotu, je rozprávanie o tých veciach tak, ako sú. Napríklad dneska som mala obed so zakladateľom a CEO takej platformy že Verdikto. A sme si normálne hovorili veci tak, ako sú aj s našimi všetkými troubles, ktoré prichádzajú, a tlakmi, netlakmi, ale aj radosťami. A vlastne ako keby profesia podnikateľov môže byť docela izolujúca v slova zmysle, že na jednej strane sa bavia so strašne veľa ľuďmi, ale jednoducho tým, že oni sú ten kameň, ktorý do tej vody ako keby má padnúť a určovať ten smer, tak ultimátne všetky rozhodnutia alebo všetko končí pri nich. Ale podľa mňa zvedomenie si toho, že tam to končiť nemusí a že je úplne OK sa rozprávať aj so svojím okolím, alebo vyhľadať odbornú pomoc, alebo aj s tými ostatnými cofoundermi z toho systému, avšak úprimne a nesúťažiť. Naozaj bez ega sa o tom rozprávať je tiež podľa mňa veľmi ako keby upokojujúce, že sme v tom spolu a že je to zábava spoločná, ale aj tie ťažkosti sú spoločné.

Simona Hanová: To spomínal aj Andrej Vršanský v epizóde nášho podcastu, že rozhovor má liečivé účinky, hej, a nemusí to byť rozhovor odborný, ale môže to byť naozaj rozhovor v rôznych komunitách, práci. Čiže to určite veľmi pomáha, hej. Napadajú ti ešte nejaké iné veci, čo by ako by si podnikatelia mohli chrániť to duševné zdravie? Čo by mohli robiť? Alebo čo robíš ty ešte? Lebo ty si začala naozaj veľmi, veľmi takými zaujímavými vecami. A či máš ešte niečo také konkrétne, čo ty robíš, hej? Ako napríklad tie dve hodinky, čo máš ráno. Či ešte niečo také?

Petra Žilinčanová: Tieto quick fix… (smiech)

Simona Hanová: Však  rýchle návody všetci chceme…

Petra Žilinčanová: Mať špeciálne nálepky, ktoré by sme mohli použiť všetci?

Simona Hanová: Hneď zajtra začnem s týmto, že…

Petra Žilinčanová: Hej? Tak napríklad cvičím. Alebo sa dobre stravujem, alebo si kontrolujem, koľko času trávim s rodinou a priateľmi a tak ďalej. Ale možno to obrátim na teba. (smiech) Som ti povedala, že na teba niečo obrátim. Možnože ty ak máš nejaký… doporučenie pre podnikateľov…

Simona Hanová: Čakám, čo teraz príde.

Petra Žilinčanová: Ako vlastne sa starať o svoje duševné zdravie, budem aj ja rada za tip.

Simona Hanová: Tak ja možno nadviažem teraz na teba, hej, že cvičenie, to stravovanie, že vlastne taký ten aktívny prístup k životu, taká aktívna zodpovednosť za svoje zdravie sú veľmi dôležité. A to je presne spojené s dodržiavaním správnej životosprávy, dostatok spánku, dostatok pohybu, vylúčenie škodlivých návykov, ako sú fajčenie, alkohol či iné závislosti. Aj keď niekedy je to náročné, lebo mnoho ľudí sa uvoľňuje tým, hej, že prídem domov po náročnom dni a teraz dám si pohárik. No, čiže niekedy ľudia v tomto nachádzajú, že to je taký jediný spôsob ako keby uvoľnenia, hej, že… Ale vlastne naozaj mať ten taký aktívny prístup k životu, vnímať sa, ako mi je, ako sa cítim. Niekedy je možno dobré aj sa tak zastaviť a položiť si takú otázku, že načo to celé vlastne robím? Kam sa rútim, že kam to celé speje. Keď naozaj mám toho, mám už taký pretlak, že už neviem, čo. Cítim sa, že už som tesne pred vyhorením, už mám toho proste vyše hlavy. A možno si aj tak povedať, že za čo som vďačný, hej, že tá vďačnosť je veľmi dôležitá, že vedieť si povedať. Ja si spomínam ešte na svoju takú výcvikovú skupinu, čo sme mali v škole. A my sme museli mesiac si písať každý večer 3 veci, za ktoré sme vďační, hej. A toto môže takisto aj podnikateľom, ale aj komukoľvek inému pomôcť. Lebo naozaj mnoho ľudí si nevie povedať, za čo sú vlastne vďační. A keď si to tak proste pozrieme normálne po tom mesiaci, tak wow, že super. Hej, že dobre, možnože niekedy je toho veľa, niekedy sa mi niečo úplne nevydarilo. Možno som dnes nezískal investora. Možno ma zákazník poslal niekde s prepáčením, možno teraz mám nejaké, nejaký pokles tržieb. Ale poviem si, za čo som vďačný, lebo stále sa dá nájsť niečo, za čo sme vďační, hej. Čiže teraz som sa zase opäť rozbehla. Takže, ale chcela si.

Petra Žilinčanová: Akože ja by som… nie akože ultimátne, len že pre mňa – ja sa znova k tomu vrátim – a možnože aj pre ľudí, ktorí počúvajú…. veľa podnikateľov je veľmi akože racionálnych a máme radi štruktúru. Máme radi stratégiu, máme radi ako keby nejaký plán hry. Čiže iba by som chcela spomenúť ešte možnože takú poslednú vec. A to je naozaj tá alfa a omega, kde som začala, že predtým, než človek začne podnikať, alebo aj počas toho, keď podniká, musí vždycky vedieť to Why? Akože Simon Sinek – podľa mňa ho všetci poznajú – The Golden Circle, jednoducho všetko aj produktovo, že why is this needed? Že prečo to ja robím, prečo spoločnosť potrebuje môj produkt alebo službu. Prečo som najala neviem koho do tímu. Prečo chcem byť v spolupráci s touto firmou alebo s týmito investormi? Jednoducho vedieť to “prečo?” je nejaká taká alfa a omega toho, aby to človek zvládol. Prečo? Lebo znova pridám ďalší framework, a to je Maslovova pyramída, ktorú ty určite dobre poznáš. Väčšinou staviame na veciach, ktoré sú ako príbytok, bezpečnosť, hej, že mám strechu nad hlavou, mám čo zjesť, mám prístup k vzduchu, ktorý dýcham. A potom vlastne ako keby až na konci, keď sú určité podmienky životné splnené, tak človek čerpá z vecí, ako je self-esteem a self-actualisation. No a ja som sa bavila s kamoškou a sme prišli na to, že u podnikateľov je táto pyramída, tento trojuholník naopak. Čo znamená, že ty staviaš na takom špici sebarealizácie, sebaaktualizácie a nemáš väčšinou tie finančné zdroje, nemáš až taký veľký plat, ako by si mohol mať. Nemáš až také uznanie, ako by si možnože mal rýchlejšie niekde inde. Musíš na všetko čakať a musíš všetko budovať. A buduješ to vlastne na tom špici tej pyramídy, ktorú si otočíš. A musíš vedieť naozaj prečo to robíš. A to musí byť strašne stabilné jadro. A tá vízia musí byť veľmi stabilná. Čiže to je také moje nové poznanie, čo som reflektovala za posledné mesiace.

Simona Hanová: To súvisí presne možno aj s tým, že mať také trošku aj realistické nároky na seba a možno si pripustiť aj tú nedokonalosť. Hej, že množstvo podnikateľov sa snaží byť, že proste že keď im niečo nevyjde, tak naozaj ten neúspech berú ako obrovskú tragédiu, hej. Čiže ale to nie je, samozrejme, iba u podnikateľov. A ešte čo si myslím ja osobne, že hlavne je veľmi dôležité vedieť aj požiadať o pomoc iných. Hej, lebo množstvo podnikateľov sa snaží „Ja sám, ja sám to vyriešim. To ja proste, ja to dám.“ Hej a nechcú požiadať o pomoc, toto mi príde tiež veľmi dôležité. Mne už len posledná vec k tomuto napadá a potom môžeš ešte aj ty povedať. Ale ja som…

Petra Žilinčanová: Ja už som asi vyčerpala všetky moje ideológie a čo som chcela povedať.

Simona Hanová: Tak ja to takto zhrniem a ešte sa potom porozprávame o platforme “K sebe” trošku, aby ľudia vedeli, že kde sa obrátiť a čo im to môže priniesť. No ja musím toto spomenúť, lebo to mi naozaj nedá a konečne mám na to priestor (smiech) v tomto podcaste, v tejto výbornej diskusii s tebou, že naozaj ja si myslím, že niektoré návody akože 7 tipov, ako byť úspešní a čo robia úspešní ľudia, treba veľmi naozaj v tomto sledovať seba. Lebo ja niekedy keď si prečítam niektoré návody, že úspešní ľudia vstávajú o štvrtej ráno, zacvičia si, vybavia 29 mailov, prečítajú si 35 strán z knižky… Je super, ak to niekto takto má, je to OK. Ale je úplne v poriadku, ak to niekto takto nemá. Pretože stretávam sa s tým, že napríklad niekto sa rozhodne, že idem sa venovať sebarozvoju. Prečítam si takúto knižku, začnem to skúšať, nejde mi to, lebo som možno človek, ktorý večer vie lepšie fungovať, je večer viac produktívny. A totálne proste to človeka vyčerpá, frustruje a proste nevie, čo ďalej. Hej, sa v tom zasekne. Čiže ja len chcem možno dať zasa taký apel, že sledovať seba. Sledovať, aký som ja človek, čo mi robí dobre, čo mi nerobí dobre. Proste v čom vidím zmysel. Možno keď niečo vyskúšam, nevyšlo to, skúsim niečo iné. Že nekrúžkovať sa do tých takých rýchlych návodov, hej. Aj keď niektoré určite, ako ty si spomenula tie rýchle veci, môžu veľmi pomôcť.

Petra Žilinčanová: Áno.

Simona Hanová: Takže len to som chcela. Tak môžeme prejsť, pokiaľ už nemáš niečo ďalšie, myslím, že sme povedali dosť veľa zaujímavých tipov, čo môžu aj naši poslucháči využiť. Ako sme tu už spomínali, že jedným zo spôsobov, ako si pomôcť, keď už nevieme ako ďalej, je naozaj vyhľadať toho odborníka. A to aj napríklad prostredníctvom platformy Ksebe.sk, ktorú ste založili spolu s Adamom a Karolom. Ich sme…

Petra Žilinčanová: A Palim.

Simona Hanová: A Palim, ich sme nespomenuli. Takže, takže aby bolo jasné,  ste v tom spolu, ako si už spomínala. Tak čo všetko môžem na Ksebe.sk nájsť? Čo tam? Sú tam psychológovia, psychoterapeuti? Skús to možno nejako že dať nejaký teezer pre našich poslucháčov.

Petra Žilinčanová: Hm, v podstate na Ksebe.sk združenie psychológov, ale aj pár psychoterapeutov. Nepôjdem tu do detailov toho, že kto je psychológ, kto psychoterapeut. Sú to jednoducho veľmi kvalifikovaní a vzdelaní ľudia s rôznymi rokmi skúseností, s rôznymi ako keby psychoterapeutickými výcvikmi. Čo to znamená? Že majú rôzne prístupy k tomu, tej práci s klientom. Čo je však dôležité je, že človek, ktorý chce vyhľadať pomoc, ju tam aj hneď nájde. Je tam filter, podľa ktorého si môže vybrať psychológa, ktorý sa špecializuje na tú ťažkosť, ktorú predpokladá človek, že má. Je aj OK, keď človek nevie, lebo ten psychológ je tam na to, aby pomohol prísť na to, že čo sa deje a kde je možno pes zakopaný. A takisto je tam tá možnosť okamžitého bookingu online cez bezpečnú platbu. A človeku hneď príde do kalendára pozvánka. Na Ksebe.sk je super to, že poskytujú naši psychológovia sedenia aj online, aj osobne.

Petra Žilinčanová: Že si človek znova môže navoliť. .

Simona Hanová: Keď je to osobne, tak je to… Online rozumiem, a osobne je to v rôznych mestách alebo, alebo?

Petra Žilinčanová: Tam, kde majú psychológovia priestor. Pokiaľ ten psychológ alebo psychologička má terapeutovňu, tak jednoducho je tam jasná inštrukcia, ako sa tam dostať a dostaviť. To je pre podnikateľov sranda, že tak teraz Pali developuje náš chatbot, ktorý pomôže ešte lepšie človeku ako keby si ujasniť, že ktorý psychológ by bol správny fit preňho. Zohľadňovať sa tam budú hlavne dve veci. Jedna je, že teda pomôžeme človeku lepšie zistiť, čo ho alebo ju skutočne trápi. A potom aký typ prístupu toho psychológa je najlepšie ako keby zosúladený s tou ideológiou alebo očakávania človeka. Takže tak ešte chceme vylepšiť tú skúsenosť ľudí, ktorí prichádzajú na platformu, aby naozaj našli ten správny fit. A ešte by som chcela iba dodať, že psychológ nemusí byť posledná možnosť, keď človeku je zle. A práveže ľudia sa pýtajú, že kedy mám teda vyhľadať psychológa. A náš odborný garant Karol Kleinmann, klinický psychológ, hovorí, že no, už keď ťa napadne tá myšlienka, že to už je ten moment. Hej, že už keď ťa napadne slovo psychológ, tak nerob analýzu, paralýzu. Normálne vyhľadaj psychológa a porozprávaj sa s tým psychológom. Lebo vlastne tebe sa nič zlé stať nemôže. Najhoršie, čo sa môže stať je, že si povieš „OK, tak som to vyskúšal / vyskúšala a už nepôjdem.“ Hej, takže to je nejaký taký naša rada – nejako to neanalyzovať, neprežívať. Takisto ako keď neviem vidím, že mám rozštiepené končeky na vlasoch, tak neriešim, že čo. Proste si ich idem dať odstrihnúť. (smiech)

Simona Hanová: (smiech) Že jednoducho ísť do toho proste a nerozmýšľať o tom.

Petra Žilinčanová: Áno, je to odvaha, hej. Je to nejaká odvaha.

Simona Hanová: Je to odvaha.

Petra Žilinčanová: Ale na druhej strane zas až tak by som to… Nechcela by som, aby si ľudia mysleli, že to je niečo extrémne. Jednoducho hodina času možno života, ktorú niekde strávime, a je znova v našich rukách, ako s ňou naložíme a čo spravíme potom – či budeme pokračovať alebo nie. Za vyskúšanie nič človek nedá.

Simona Hanová: A je úplne v pohode aj zmeniť. Hej, že nemusí nám každý sadnúť. Čiže je úplne v pohode aj zmeniť psychológa, psychoterapeuta. Čiže naozaj sa toho netreba báť. A naozaj možno človek absolvuje jedno sedenie a si povie, že OK, že už ďalej to nepotrebujem. Alebo jednoducho netreba sa naozaj, naozaj báť. S týmto sa úplne stotožňujem a úplne s tým súhlasím. A obracajú sa na vás aj podnikatelia?

Petra Žilinčanová: To ja teda neviem definovať. Z hľadiska GDPR toto nezisťujeme. Ale viem, že…

Simona Hanová: Možno len tak podľa tém, či náhodou.

Petra Žilinčanová: Áno, viem, že ľudia aj online hľadajú. Aj tak keď sa rozprávam s psychológmi tak abstraktne, tak viem, že ľudia riešia témy ako vyhorenie, nejaké kariérne zameranie, kam smerovať v živote, ktoré sú akože určite spojené aj s prácou. I keď vyhorenie neni spôsobené len prácou. Je to nejaký taký všeobecný life balance.

Simona Hanová: Vyhorieť môže človek aj doma v rodine, aj na materskej. Takže to sa tiež…

Petra Žilinčanová: Áno, nie je to unikátne.

Simona Hanová: No, čiže nie je to len viazané na podnikateľov alebo na prácu, hej, čiže… Čo všetko?…. ja sa teraz tak opýtam…. akože čo všetko možnože ešte Ksebe.sk plánuje? Alebo ste začali ako startup,  či máte ešte nejaké ďalšie vízie, alebo sa chcete nejako možno rozširovať, alebo? Skús povedať.

Petra Žilinčanová: No, tak naša vízia je, aby ľudia mohli žiť spokojný a naplnený život. Jeden zo spôsobov, ako veríme, že to môžu dosiahnuť, je, že sa budú venovať sami sebe u psychológa. Takže samozrejme, že naša ambícia je, aby čo najviac ľudí malo príležitosť navštíviť psychológa. Ako ju vytvoríme je, že budeme pokračovať v našich ako keby marketingových aktivitách, ako je napríklad aj táto diskusia s tebou. Ja verím, že pár ľudí to možno vyskúša po tejto diskusii. Alebo to zavedú vo svojich firmách, alebo podporia svojich zamestnancov k tomu, aby sa sami sebe venovali a pracovali a dali si ten priestor. A to nielen na Slovensku, teda plánujeme expandovať aj do zahraničia. A takisto pracujeme na nových produktových prvkoch, hlavne čo sa týka skupinovej terapie. Čo si myslíme, že bude naozaj niečo iné na Slovensku a celkovo v Európe.

Simona Hanová: Možno aj také podporné skupiny?

Petra Žilinčanová: Áno a verejnoprospešné. Takže tak. To sú nejaké naše outlooks do budúcnosti.

Simona Hanová: Tak ja vám budem určite veľmi držať palce aj tebe, aj spoluzakladateľom, aj celkovo Ksebe.sk, aby sa vám darilo. A aby ste naozaj pomáhali s duševným zdravím množstvám ľudí. To som teraz neviem, či dobre vyskloňovala. Množstvu ľudí, pardon. (smiech) A ja možno ešte spomeniem, že terapie sú platené u vás. Dá sa to všetko pekne pozrieť. Ale v súvislosti so situáciou, ktorá vôbec nie je teraz aktuálne jednoduchá, v čase, keď to nahrávame a uvidíme, ako to celé bude, tak ste urobili takú jednu veľmi myslím si, že veľmi, veľmi peknú vec. Môžeš to ty doplniť, že…

Petra Žilinčanová: Tak myslíme si, že situácia na Ukrajine je celospoločenská kríza. Má, nesie so sebou veľkú emóciu, ktorú každý môže prežívať akokoľvek a môže byť zdrojom skutočnej nepohody. Možnože aj nepohody, ktorá sa akumulovala a teraz vyjde absolútne na povrch. Takže sme sa rozhodli, že aj keď sme teda mladá firma, tak poskytneme sedenia s psychológom zadarmo ľuďom aj v slovenčine, aj v angličtine. Ukrajinských psychológov zatiaľ nemáme, ale pre ľudí, ktorí teda odišli z Ukrajiny, alebo aj sú v Ukrajine a potrebujú pomoc odborníkov, alebo aj pre Slovákov a Slovenky, ktorí sú veľmi blízko naviazaní na túto náročnú situáciu. Samozrejme, že týka sa nás všetkých. Ale sú ľudia, ktorí majú rodinu na Ukrajine a veľmi blízkych známych, a môže ich to veľmi, veľmi ťažko zasiahnuť. Takže to bola nejaká iniciatíva, ktorú sme my zobrali. A teda bude aktuálna, máme nejaký budget na to alokovaný, až dokým budeme vedieť pomôcť. A teda veríme, že do budúcna, ak bude teda potreba veľká, zatiaľ mám pocit, že sa ľudia skôr sústredia na také tie pragmatické riešenia situácie ako nejaký svoj vnútorný svet. Ten išiel teraz ako keby bokom trochu. Tak budeme hľadať refinancovanie aj na túto neziskovú časť nášho biznisu, samozrejme, alebo neziskový projekt.

Simona Hanová: Možnože je to aj výzva pre psychológov, nie, že by sa vám mohli ozvať možno ukrajinsky hovoriaci, alebo keby chceli pomáhať, hej?

Petra Žilinčanová: Samozrejme, samozrejme. Máme určité kritériá a štandard, ktorý chceme na platforme udržať, ale áno. Bavila som sa dneska napríklad s Profesiou o tomto. Takže stále pracujeme na tom, ako tu byť a byť aktívnou súčasťou spoločenského diania, kde nám to prináleží.

Simona Hanová: Myslím, že je to obdivuhodné aj naozaj tvoje zapálenie pre to. Ja naozaj budem, budem vám veľmi držať palce a celému Ksebe.sk.

Petra Žilinčanová: Ďakujem.

Simona Hanová: Peti, teraz prichádza ešte tradičná moja záverečná rubrika. A to je tvoj akýkoľvek odkaz na záver pre našich poslucháčov. Máš niečo pripravené? Alebo teda asi nemáš, keď som ti o tom nepovedala, ale tak musíš niečo už vymyslieť teraz.

Petra Žilinčanová: No, keď si zoberiem, že ľudia, ktorí počúvajú tento podcast, asi majú záujem o podnikanie, tak iba poviem, že daj, daj sa na prvé miesto. A každý dúfam, že pochopí, čo tým myslím po tejto hodine rozprávania.

Simona Hanová: Ja si myslím, že výborná bodka na záver presne pre našich poslucháčov aj teda podnikateľov. Teda hlavne, keďže sme NA ROVINU o podnikaní. Peti, ja ti veľmi pekne ďakujem naozaj za tvoju úprimnosť v tomto rozhovore a za tvoju odvahu hovoriť o tvojom duševnom zdraví. O tom, čo si prežila, o tvojej skúsenosti s terapiou. Ja si myslím, že môžeš byť aj tento príbeh veľkou inšpiráciou pre mnohých ľudí, aby sa nebáli vyhľadať odborníka. Aby možno začali podnikať a čiže aj pre mňa to bolo veľmi prínosné. A ja ti budem držať palce v tom, aby si si uchovala svoju duševnú pohodu v takom nastavení, ako ju máš teraz. Lebo myslím si, že si si to veľmi dobre nastavila. A, samozrejme, verím, že teda aj platforme Ksebe.sk sa bude dariť a čo najviac ľudí bude využívať jej psychologickú pomoc. Ďakujem, že si dnes prišla, Peti.

Petra Žilinčanová: Ja ďakujem za pozvanie aj za celý tím Ksebe.sk ďakujem.

Simona Hanová: Naším dnešným hosťom bola Petra Žilinčanová, spoluzakladateľka online platformy Ksebe.sk. Moje meno je Simona Hanová a vy ste, milí poslucháči, počúvali sedemdesiatu siedmu epizódu podcastu NA ROVINU o podnikaní, ktorý vzniká s podporou PROSIGHT. Ak sa vám táto epizóda páčila, neváhajte nás zdieľať, likeovať, alebo čokoľvek vám len napadne. Počujeme sa opäť o 2 týždne. Dopočutia.