fbpx
Ing. Lenka Pčolinská, PhD. – Na rovinu o peniazoch

Hosť: Lenka Pčolinská / linky 
Moderátor: Andrea Saksunová / Facebook / LinkedIn

Produkcia: 2022 (c) Podcast NA ROVINU O PENIAZOCH
Výroba: Button Media – podcasty a live streamy

O epizóde

Dražejú energie, dražie chlieb. Konflikt na Ukrajine pridal už rozbehnutej inflácii na otáčkach – ako z nej ale von? Hostkou dnešnej epizódy je Ing. Lenka Pčolinská, PhD. z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a moderuje ho finančníčka Andrea Saksunová z Prosight Slovensko.  

Dozviete sa:  

  • ako sme sa dostali do stavu najvyššej inflácie za posledných 17 rokov, 
  • ktorých odvetví sa inflácia dotkla najviac, 
  • aké sú úlohy Európskej centrálnej banky pri zvyšovaní cien, 
  • komu škodí zvyšovanie cien , 
  • kedy prichádza zvyšovanie miezd a prečo je to neskoro, 
  • čo s infláciou môže spraviť štát a ako to ovplyvní medzinárodné vzťahy, 
  • aké ďalšie krízy odkrýva inflácia , 
  • vplyvy zlyhania trhu na ľudí na hraniciach chudoby, 
  • ľudskosť v ekonomike a opodstatnenosť dôstojnosti, 
  • rozmery sociálnej ekonomiky a stratégie riešení. 

Verzia v posunkovom jazyku

Prepis epizódy

Andrea Saxunová: Dobrý deň, milí poslucháči, vítam vás pri ďalšej epizóde nášho podcastu NA ROVINU o peniazoch. Moje meno je Andrea Saxunová. Už 20 rokov sa pohybujem vo sfére finančníctva, z toho posledných 7 rokov pomáham klientom v ich finančných rozhodnutiach pod hlavičkou spoločnosti PROSIGHT Slovensko, ktorá je sponzorom nášho podcastu. Tento formát vznikol hlavne z potreby vniesť do sveta peňazí transparentnosť, zrozumiteľnosť a možnosť nazerať na svet financií s porozumením. Po globálnych problémoch, ktoré nás sprevádzali posledné 2 roky, a s ďalším prehlbovaním napätia v spoločnosti začiatkom tohto roka sa postupne začali prejavovať ako mimoriadne kritické aj dopady ekonomické. Na to však, aby sme im porozumeli, musíme to, čo sa deje na Slovensku, vnímať aj v širšom kontexte. Ja som si dnes dovolila pozvať Ing. Lenku Pčolinskú, CSc. Z ekonomickej katedry Fakulty verejnej správy Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, aby nám tieto okolnosti pomohla objasniť. Pani doktorka, vitajte. 

Lenka Pčolinská: Ďakujem veľmi pekne za pozvanie, prajem všetkým pekný deň. 

Andrea Saxunová: Ja ešte upresním, na akom pracovisku pôsobíte. Je to Katedra ekonomiky a riadenia verejnej správy v Košiciach. To vzdelávanie v tejto oblasti zahŕňa aj oblasť verejných financií, medzinárodné obchodovanie a ďalšie, ktoré spomenieme neskôr. Ja som začala tým, že v súčasnosti sme svedkami rôznych finančných šokov. Najviac je skloňovaná zrejme inflácia a s tým spojený rast cien tovarov, služieb, prakticky všetkého. Moja taká prvá otázka na vás je, či by ste nám vedeli objasniť, ako tento stav vlastne vznikol? Čo bolo tým hlavným spúšťačom, hlavnou príčinou toho, že máme najvyššiu infláciu za posledných 17 rokov? Ja som si pozrela  poslednú štatistika uzavretú, teda aprílovú, to bolo za apríl rekordných takmer 12 %. 

Lenka Pčolinská: Áno, je to tak. Tento makroekonomický ukazovateľ naozaj vykazuje tieto vyššie čísla v poslednej dobe. A evidentne rastie, je to už vlastne dvojciferné číslo, ako spomínate skoro 12 %. Čo nie je potešiteľné jednak pre obchodníkov, investorov, ale aj pre nás obyčajných spotrebiteľov, pretože tento rast cenovej hladiny sa dotýka každého z nás. A každý z nás musí siahnuť hlbšie do vrecka, aby si mohol zabezpečiť to, čo potrebuje. Takže tá inflácia je, samozrejme, vyššia, respektíve ten rast cenovej hladiny je vyšší. Inflácia ako taká je akoby prirodzenou súčasťou ekonomického diania alebo toho prostredia. Čiže my nemôžeme nejako ju zastaviť, alebo teda stopnúť. Môžeme pozorovať jej vývoj a to, ako sa vlastne tá cenová hladina vyvíja. Samozrejme, že k tomu napomáhajú v tom komplexe alebo v tej takej komplexnosti ekonomického prostredia vzťahy jednotlivých subjektov na trhu. Ale na druhej strane sú to aj určité exogénne faktory, ktoré vplývajú z toho vonkajšieho prostredia na všetky subjekty na trhu. A vlastne všetci sme toho súčasťou. My prakticky prechádzame dosť takým ťažším obdobím z hľadiska možno poslednej dekády rokov. Máme za sebou, alebo ešte stále utíchajúcu pandémiu Covidu. A, samozrejme, je tu nový problém a je to vojenský konflikt u našich susedov na Ukrajine. Takže to sú veľmi dôležité tie faktory, ktoré ovplyvňujú aj to dianie v ekonomickom prostredí a vlastne aj sa prelínajú do jednotlivých týchto ukazovateľov. My tie ukazovatele máme, alebo používame ich pre hodnotenie stavu ekonomiky jednotlivých krajín. Takže tú infláciu vieme merať pre jednotlivé krajiny, ale samozrejme, vieme ju odmerať aj z hľadiska napríklad eurozóny európskych krajín. Čiže ten geopolitický rámec alebo to, čo sa okolo nás deje, má na to, samozrejme, veľký vplyv. Aj keď inflácia tu nie je len príchodom pandémie, alebo nie je len začiatkom tým 24. februárom, kedy vznikol ozbrojený konflikt na Ukrajine. Ale samozrejme, to navyšovanie cenovej úrovne alebo teda cenovej hladiny tu už bolo zjavné aj minulý rok. A prakticky ten stabilný rámec tých dvoch – troch percent, ktorý sa berie ako ozdravný alebo teda zdravý rast inflačný, tak samozrejme, už vykazoval vyššie čísla už aj minulý rok. 

Andrea Saxunová: Spomíname teda ten rast cenovej hladiny, ľudovo povedané rast cien. Hej, to je to, čo si ľudia najviac všímajú. Vieme povedať, ktorých odvetví sa to dotklo najviac? 

Lenka Pčolinská: Keď si spomínate, tak minulý rok už vlastne zaznievali ku koncu roka dosť zreteľné informácie a už sa nás to aj dotýkalo, že rastú ceny energií. Mnohé odvetvia hlavne u nás, čo sa týka odvetvia, ako je hutnícky priemysel, mal, alebo teda poukazoval na to, že s rastom cien elektrickej energie budú problémy. Konkrétne sa to napríklad týkalo hlinikárne v Žiari nad Hronom, kde tá elektrická energia je vlastne vstupnou surovinou alebo teda vstupným nejakým materiálom na výrobu konečných výstupov a výrobkov. Čiže tá ich produkcia sa extrémne predražovala a museli vlastne prijímať opatrenia – či už znižovanie počtu zamestnancov, alebo teda uvažovať o nejakých iných reguláciách. Čo sa ale týka ďalších odvetví, tak samozrejme, je to zreteľné, aj čo sa týka napríklad v raste cien pohonných hmôt. Aj keď to, samozrejme, súvisí s tými vstupnými znovu nákladmi do výrobného procesu, ktoré môžu navyšovať ceny výrobkov a služieb už plošne v akomkoľvek odvetví. Takže ten rast cenovej hladiny základných nejakých surovín alebo energií sa prakticky prelína do výslednej ceny tovarov a služieb viac-menej z každého odvetvia. 

Andrea Saxunová: My sme v posledných dvoch mesiacoch zaznamenali aj prudké zvýšenie úrokových sadzieb na hypotékach. Napriek tomu počujeme z médií, že Európska centrálna banka stále razí filozofiu nezvyšovania základnej úrokovej sadzby. Teda to je tá, od ktorej sa odvíjajú ostatné. Čím sa zrejme myslí aj zvýšenie úrokových sadzieb vkladových produktov, pretože toto sa berie ako nástroj zmiernenia dajme tomu tej inflácie. Ja si myslím, že mnoho ľudí nerozumie práve tomuto mechanizmu, ako to súvisí, ako to reguluje vôbec niekto ako Európska centrálna banka. Mohli by sme si toto jednoduchou formou vysvetliť? 

Lenka Pčolinská: Európska centrálna banka je vlastne banka bánk, ktorá do istej miery funguje ako správca monetárnej politiky, alebo istým spôsobom mala by regulovať, alebo mala by dohliadať nad tým, ako sa vyvíja aj tá cenová stabilita v eurozóne. Čiže už aj vlastne tie indície a to, ako začala rásť inflácia minulý rok, bolo dostatočným, osobne si myslím a ozývajú sa viacerí ekonómovia, dostatočný teda dôvod na to, aby Európska centrálna banka vyvíjala možno nejaký väčší protiinflačný tlak a použila štandardné nástroje, ktoré sa vlastne používajú, ak sa ten inflačný rámec zvyšuje, alebo teda samotná inflácia. Čo sa týka úrokov a zvyšovania teda úrokov, je to bežný nástroj úrokovej sadzby, ktorý by mal spomaliť vlastne to zvyšovanie cenovej hladiny. Samozrejme, že Európska centrálna banka neovplyvňuje nás spotrebiteľov v tej takej bežnej miere, ale skôr sa to dotýka jednak zabrzdenia výdavkov štátov. Pretože štáty, ktoré a doteraz vlastne to bolo tak, že Európska centrálna banka razila tú politiku expanzívnej monetárnej politiky. To znamená, že sa snažila o zvýšenie množstva peňazí v obehu v ekonomike a v eurozóne ako takej. To znamená, že aj jednotlivé štáty mohli využívať tieto finančné prostriedky prostredníctvom predaja štátnych dlhopisov Európskej centrálnej banke, ktorá ich nakupovala, a tým pádom vlastne mali k dispozícii štáty a vlády krajín vyššie finančné prostriedky na míňanie. Sme ale v štádiu, kedy vlastne to míňanie sa nám preukazuje, že naozaj ako keby dvíhalo nám tie ceny jednak na úrovni vlád, jednak na úrovni investorov a potom aj na úrovni spotrebiteľov. Ešte sa možno toho dotknem, ako sa to týka spotrebiteľov, ale čo sa týka napríklad ešte tej stratégie, jednak by to mala byť teda zmena Európskej centrálnej banky v zmysle zníženia vlastne teda záujmu o nákup tých štátnych dlhopisov. Čiže je to vlastne 1 z nástrojov obchodovania na voľnom trhu. Alebo potom ďalší štandardný nástroj, a to je zvyšovanie úrokovej sadzby. To znamená, že ak Európska centrálna banka zvýši úrokovú sadzbu, zvýši sa tým pádom cena peňazí. Bude ťažšie, ak teda to aplikujú do svojich systémov aj ďalšie centrálne banky respektíve komerčné banky, tak tým pádom sa vlastne prístup k peniazom zdraží a sťaží. A možno očakávať, pretože to rozhodnutie, že k tomu Európska centrálna banka dospeje, je už vlastne teraz na stole. A to zvýšenie úrokových sadzieb by malo prísť v júli tohto roka. Takže tie peniaze… 

Andrea Saxunová: Áno, najskôr sa uvažovalo, že do konca roka to nechajú tak a teraz vlastne myslím tento týždeň vyšla s informáciou, že už v júli, že by to posunuli skôr. 

Lenka Pčolinská: Áno, áno, presne tak, takže možno očakávať, že vlastne aj u nás a už sa to objavilo vlastne zvýšenie úrokových sadzieb aj na hypotékach, čo bolo… 

Andrea Saxunová: Áno, k tomu by som rada nadviazala. Takto myslíte si, alebo dá sa to takto povedať, že komerčné banky zvýšili tie úrokové sadzby úverov najmä kvôli tomu, aby dohnali straty po Covide, alebo kvôli tej vysokej inflácii, ktorá im vlastne – ak by si zanechali tie nízke sadzby – by im vracala ako keby čoraz menej z požičaných peňazí od klientov? 

Lenka Pčolinská: Ja si myslím, že je to reakcia alebo taká prirodzená reakcia na tú spoločenskú situáciu a na vlastne tie parametre, ktoré vidíme, na to zvyšovanie cenovej hladiny. Pretože zvyšovanie cien nie je pozitívne pre nikoho. Hej, je to nielen teda pre spotrebiteľov, ale ako hovorím, aj pre investorov, pre vlády jednoducho za tú istú vec, tú istú hodnotu musíte platiť viac. Čiže alebo nejakým spôsobom nejaký  tovar, službu, hej, ak hovorím o spotrebiteľoch. Takže nemyslím si, na druhej strane, ak ešte hovoríme o tých komerčných bankách, tie úrokové sadzby boli dostatočne nízke po uplynulé roky. Jednak aj pri hypotekárnych úveroch, na druhej strane tie hypotekárne úvery myslím si, alebo tie zisky pre komerčné banky boli dostatočne kryté tým, že ceny nehnuteľností dostatočne rástli po uplynulé roky. Hej, je to a špekuluje, alebo teda hovorí sa o tom, či to naozaj nie je vytvorená bublina na tom trhu nehnuteľností. Pretože nehnuteľnosti rástli extrémne. Takže tie banky neboli akoby nútené zvyšovať aj hypotekárne sadzby alebo teda sadzby na hypotékach. A tým pádom ten hypotekárny trh bol prístupný pre každého, by sa dalo povedať, kto prejavil záujem a vlastne vykazoval určitú bonitnú klientelu. Takže skôr si myslím, že je to reakcia na tú súčasnú situáciu a zvyšovanie cien vo všeobecnosti. 

Andrea Saxunová: Pri tej inflácii sa vlastne v dlhšom časovom horizonte by mali zvýšiť aj mzdy. Čiže kým povedzme pri tých vyšších cenách hypoték to klient alebo zákazník teda cíti na vlastnej peňaženke skutočne, lebo rádovo o desiatky možno až o stovky viac platí splátku tej hypotéky, tak zdá sa, ako keby to zvyšovanie miezd bolo časovo trošku inde, ak nie v nedohľadne. 

Lenka Pčolinská: Opozdené, áno, je to tak. 

Andrea Saxunová: Je to prirodzený jav pri inflácii, že zvyšovanie miezd príde na rad ako keby ako posledné? 

Lenka Pčolinská: To zvyšovanie miezd takisto súvisí, vlastne je to nákladová položka. Takže aj keď hovoríme vlastne o mzdách, tak znovu nám zvyšovanie miezd prispeje k zvyšovaniu nákladov a celkovo tej celkovej ceny, ak hovoríme o výrobných nejakých podnikoch a tak ďalej. Jednoducho je to súčasť nákladového balíka pre samotné firmy. Takže ťažko povedať. Otázka ale teda je, že do akej miery je potrebné zabezpečiť to zvyšovanie miezd paralelne s tým, ako sa zvyšujú ceny tovarov a služieb, aby teda sme nevytvárali skupiny ľudí, ktoré majú problém. A majú vlastne problematický prístup k nákupu bežných surovín len kvôli tomu, že ako keby ich tá mzda jednoducho zostáva proste na určitej úrovni dlhší čas. Prirodzene, tá valorizácia alebo teda to zvyšovanie miezd ono by malo byť súčasťou pravidelného nejakého navyšovania mzdy ako takej, tých dôchodkov. Takže malo by to ísť ruka v ruke. 

Andrea Saxunová: Súčasťou nejakej všeobecnej politiky a nie iba pri takýchto šokových situáciách, hej, cenových. 

Lenka Pčolinská: Áno, určite. 

Andrea Saxunová: Dobre. Môže štát zasiahnuť nejakým spôsobom do tejto situácie, alebo sa musíme prispôsobiť my, že je to celosvetová situácia? Ja viem, že vyučujete tiež medzinárodné obchodovanie. Spomínam to preto, aby ste nám možno objasnili, ako Slovensko zapadá do tých medzinárodných hospodárskych vzťahov a aká je tam tá vzájomná prepojenosť a závislosť štátov a teritórií celého sveta? 

Lenka Pčolinská: Je to tá ekonomika alebo to dianie, ktorého sme už súčasťou z hľadiska tej geopolitiky, má veľký význam, alebo teda vo veľkej miere môže vplývať na to, ako sa vyvíja ekonomický rast aj jednotlivých krajín, samozrejme, ale aj prosperita samotných firiem. Ja by som sa možno ešte vrátila trošičku k tomu, ako je vnímaná, lebo to ste sa pýtali, že či môže teda štát zasahovať, alebo teda vlády krajín zasahovať vlastne do tejto súčasnej situácie. Môže a mal by, lebo je to určitým spôsobom tiež nejaký nástroj toho, ako riešiť tú situáciu. Ono nemôžu vstupovať možno do tých parametrov ako napríklad Európska centrálna banka, hej, že zvyšuje úrokové sadzby a tak ďalej. Ale štát k tomu prichádza už skôr z tej povahy hasenia čohosi a napomáhania už určitým skupinám ľudí, ktoré sa nachádzajú trebárs v tom bode nedostatku a možno v tom takom najväčšom rámci až chudoby. Toho sme vlastne svedkami aj teraz v posledných dňoch, kedy sa vlastne hovorí o tom, ako aj naša súčasná vláda sa rozhodla alebo rozhoduje o tom prijať protiinflačný balík. A je to teda nazvané ako protiinflačný balík, aj keď mohli by sme hovoriť o tom, či sa to dotýka inflácie ako takej. Skôr je to pomoc rodinám, čiže je to aj súčasť prorodinnej politiky – zvyšovanie teda daňových bonusov a tak ďalej alebo prídavkov na deti. Takže to sa týka skôr rodín ako takých. Otázka znie, že do akej miery to štát realizuje správne. Pretože v takýchto prípadoch by v prvom rade mali byť v tom centre pozornosti alebo v tej pomoci práve tie najchudobnejšie rodiny, alebo teda rodiny, ktoré nemajú dostatočný príjem. Prijímať plošné opatrenia v tejto súčasnej dobe, kde sa pomáha každému aj tomu, kto túto pomoc nepotrebuje, obávam sa aby nebolo zbytočným nejakým plytvaním, hej, tých finančných prostriedkov. Takže to je možno ten rámec, do akej miery a potom ďalšia rovina, odkiaľ sa budú brať tie formy pomoci. To je, to je naozaj veľmi dôležité. Tieto dni myslím, že u nás na Slovensku bol prítomný aj profesor Gunther Schnabl z Lipskej univerzity a keď som ho počúvala vlastne o tom, ako sa vyjadroval o inflácii a o tom, ako inflácia ovplyvňuje to naše každodenné dianie – on sa skôr zameral vlastne na tú monetárnu politiku -, on je vlastne presvedčený o tom, že ten problém tej inflácie tu už bol skôr nielen teda v súvislosti s tým dianím, ktoré tu máme v posledných mesiacoch, rokoch, čo sa týka pandémie a tak ďalej. Ale tá pandémia a vojna na Ukrajine akcelerujú ten rast cenovej hladiny, to už sme vlastne aj spomínali. On však hovorí, že problémom stále je, ak objem finančných prostriedkov, ktoré sú v ekonomike, prevyšuje disponibilitu tovarov a služieb. A my to vlastne môžeme badať. Pretože po pandémii prakticky mnohé odvetvia akoby vykazovali nižšiu produkciu, hej, nižšie produkty ako také tovary a služby. Nevyrábalo sa toľko. Samozrejme, mali sme strategické podniky, ktoré nemohli prerušiť výrobu, ale boli odvetvia jednak či už ponuka služieb, maloobchod, tiež sa ho to dotklo v rôznej miere. Ten záujem alebo ten, tá možnosť nákupu bola. Ľudia mali dostatok finančných prostriedkov na kúpu, ale nemali kde kupovať. Respektíve boli obmedzení v tom v tých možnostiach nákupných. Čiže de facto ten parameter tej inflácie je veľmi úzko spojený vlastne s tým, že sa nám akoby pretláča množstvo peňazí v obehu nad rámec možností, ktoré ten trh ponúka v zmysle poskytovaných tovarov a služieb. A vlastne ten, je to prirodzené, ak niekto drží, alebo teda má k dispozícii viac finančných prostriedkov, tak bolo by také hlúpe nepýtať si viac. Keď viem, že niekto je solventnejší a má možnosť viac zaplatiť. O to viac, ak sme boli vlastne po tej ére Covidu, kde množstvo aj podnikov a jednoducho napríklad oblasť stavebníctva, hej, tam sa takisto preukazuje nárast cenovej hladiny, si vlastne pýta za tovary a služby viac finančných prostriedkov. Takže to je možno len na dotiahnutie tej otázočky, čo sa týka regulácií a toho, ako postupovať. 

Andrea Saxunová: Ja nadviažem teda, že či sme na tom tak skutočne zle, ako hovorí guvernér Národnej banky Peter Kažimír, ktorý sa nechal počuť, že dobré správy sa minuli a žijeme v prognostickom pekle? Ja nadväzujem na to, čo práve odznelo, a síce, že ten objem peňazí v ekonomike bol, ale vplyvom pandemických opatrení, lockdownov a tak ďalej nemali ľudia príležitosť tak míňať. A teraz vlastne ako keby ich vypustili na ten trh a si to ako keby viac užívajú a o to viac teda môže tá inflácia prerastať do nejakých obludnejších rozmerov? 

Lenka Pčolinská: Áno, áno, určite. Toto je prejav, ktorý spôsobuje vlastne ten inflačný tlak. A otázka znie, koľko je vlastne spotrebiteľ ochotný zaplatiť za nejaký tovar alebo službu. Samozrejme, vidíme, že sa to prelína aj do tých základných tovarov a služieb, čiže základné potraviny sú drahšie. A toto môže byť problém, hej, nie zasa každý sa chystá teraz robiť prerábku domu. Ale každý potrebuje z niečoho žiť a mať každý deň na stole jedlo, tak ak sa zvyšujú extrémne ceny týchto základných surovín, tak v tomto je problém. A či z hľadiska prognóz možno hovoriť o nejakých lepších víziách alebo tom, čo bude, je to stále vlastne komplex toho, ako sa rozhodujú jednotlivci. Pretože my sa môžeme rozhodnúť, že budeme robiť všetky kroky k tomu, aby sme vlastne ovplyvnili a zabrzdili nejak to zvyšovanie cenovej hladiny, ale znovu podotknem, máme tu to obdobie, v ktorom sa nachádzame. Je to tretí mesiac vojny na Ukrajine. Z toho, čo odznieva napríklad aj teraz, keď som čítala vyjadrenia mnohých na Svetovom ekonomickom fóre, mnohých politikov, mnohých ekonómov, tie prognózy naozaj nie sú, nie sú úplne pozitívne. A my sami nevieme, čo bude o 2 – 3 mesiace. Tak, ako sme nevedeli, alebo na začiatku roka netušili, že dôjde k nejakému takému ozbrojenému konfliktu v 21. storočí. Takže respektíve nechceli sme si to pripustiť, aby niečo takéto sa dialo. Čiže otvorený vojnový konflikt je stále proste priestorom na to, že ten rámec, alebo tie náklady budú rásť, že tie ceny budú rásť a že prídu aj iné krízy. Veď už aj vlastne teraz to máme možnosť vidieť. Nie je to len teda inflácia alebo zvyšovanie cenovej hladiny, ale my tu máme ďalšie krízy, ktoré si budú vyžadovať to riešenie. A na to budú musieť vlastne pristúpiť rôzne krajiny – či už humanitárna kríza, či už migračná kríza, či už teraz sa hovorí o potravinovej kríze, hej, v súvislosti s tým, že ešte napríklad Ukrajina má problém vyvážať ako najväčšia obilnica Európy a vlastne aj celkovo sveta v zmysle európskom charaktere, vlastne svoje suroviny a komodity do afrických krajín. A to vlastne môže spôsobiť naozaj ten rámec, o ktorom sa hovorí, a ešte zväčšiť tú migračnú krízu. Čiže tých rozmerov a nástrah je ako keby viac oproti tým možno bývalým rokom, kedy sme si žili v takej pohode a vo väčšom blahobyte. 

Andrea Saxunová: Čo sa týka tých cien energií, teda hovorili sme potraviny a ceny energií stúpli asi najviac. Ja by som asi do tejto kategórie priradila aj pohonné hmoty, čo je taká vec, s ktorou mnoho, mnoho ľudí žije vlastne každý deň. Už dnes chodia niektorí tankovať ku našim južným susedom, kde sú zatiaľ na tom lepšie. Ale zase čo sa týka západnej Európy, tak oproti nim máme ešte stále o trochu lepšie tie ceny. Čiže či sa možno dá hovoriť o tom, že na Slovensku to skutočne už presiahlo obrovské rozmery, alebo ešte stále sa tu ako malá krajina držíme relatívne dobre. Možno by som touto otázkou prípadne aj smerovala zase trošku k takej prognóze vývoja týchto cien energií vzhľadom na tému sankcií, ktorá teraz rezonuje kvôli vlastne vojenskému konfliktu, samozrejme. 

Lenka Pčolinská: No, cena pohonných hmôt je tiež závažnou otázkou a znovu je to, je to surovina, ktorá… Alebo teda pohonné hmoty takisto sú súčasťou a navyšujú vlastne náklady na výrobu jednotlivých výrobkov, služieb, tovarov, takisto dopravu. A dotýkajú sa aj bežných spotrebiteľov. Čo sa týka tých rozmerov, prečo je to tak, je si možno potrebné uvedomiť aj to, do akej miery sa tá ktorá krajina nachádza, kde sa nachádza v zmysle nejakých medzinárodných obchodných vzťahov alebo ekonomických vzťahov. Treba povedať, že u nás, čo sa týka jednak tých základných surovín, ako je ropa, zemný plyn, hovorí sa vlastne o tom  otvorene, že sme úplne závislí na Ruskej federácii. Alebo teda vo veľkej miere sme závislí a ako krajina, ktorá nemá prístup k moru, nemá prístup k iným formám dovozu týchto surovín z iných krajín, je pre nás sťažené zo dňa na deň zmeniť túto, tento systém. Tu by som možno trošku rozvinula aj otázku toho, ako za posledných 10-15 rokov u nás nebola, žiaľ, rozvinutá téma alebo aj celkovo dianie o tej diverzifikácii tých základných surovín, čo sa týka výroby tepla a elektriny – napríklad využitie obnoviteľných zdrojov energie. Pretože keď si pamätáme ešte v roku 2007-8 to boli naozaj také vzletné zámery. Jednoducho urobili sa mnohé štúdie uskutočniteľnosti, cestovali sme do Rakúska pozerať veterné parky, hej, ako to tam funguje. A kdesi to vlastne zastalo. Čiže a pritom pre našu krajinu sú zaiste urobené mnohé merania, kde aký ten alternatívny zdroj energie sa dá využiť. Čiže toto je vlastne veľmi dôležité si uvedomiť, do akej miery vlastne aj tá cena pohonných hmôt je, alebo my sme pri tejto cene akoby teraz takým rukojemníkom. Pretože Ruská federácia je nielen teda náš obchodný partner, ale v súčasnosti je vojnovým agresorom. My sme dali najavo ako spoločnosť, že je to neakceptovateľné v tejto dobe a v 21. storočí vyvolať takýto vojnový konflikt, ktorý sa dotýka vlastne nielen, samozrejme, ľudských životov, ale aj ekonomickej úrovne a ničenia krajiny ako takej. A zasahuje nás všetkých, je to, je to rámec, ktorý je široko rozsiahly. Ak by sme sa možno preľnuli nielen z tých ekonomických pojmov možno do takej abstraktnej roviny alebo do roviny hodnôt, tak toto si myslím, že práve je ten moment, že tento vojnový konflikt atakuje práve nielen ekonomické rozmery, ekonomické parametre, ale sú to hlavne hodnotové parametre a otázky demokracie, slobôd a akceptovania suverenity krajín. Čiže toto je zásadná téma, od ktorej sa všetko odvíja. A od toho závisí vlastne aj to naše rozhodnutie, hej, že do akej miery sa vlastne naša krajina a nielen naša, ale možno aj krajiny celkovo Európskej únie, pretože sme viazaní tiež určitým spoločným nejakým diskusným rámcom, do akej miery vlastne budeme akceptovať politiku, ktorá je razená Ruskou federáciou, alebo zaujmeme nejaké razantnejšie stanoviská. Vidíme, ako dopadli napríklad Poľsko, krajiny, ktoré odmietli byť vlastne akoby v tom područí vlastne Ruska v zmysle tých energií. Ale my sme v úplne inom položení, ako je napríklad Poľsko, čo sa týka zabezpečenia týchto pohonných hmôt a celkovo ropy, zemného plynu. 

Andrea Saxunová: Ja nadviažem na to, že hovoríte aj o nastavení nejakých hodnotových parametrov pri vnímaní celej tejto situácie. Ja by som podotkla, že v rámci svojho vedeckého zamerania sa špecializujete na sociálnu ekonomiku a obecné sociálne podnikanie. Okrem iného sa táto téma venuje vlastne aj negatívnym dopadom rôznych tých zlyhaní trhu na skupiny obyvateľstva, ktoré sa kvôli nedostatočnému príjmu dostávajú až na hranicu prežitia. To je téma, ktorá takisto aktuálne rezonuje v spoločnosti veľmi často. Je to téma, na ktorú upozorňuje často aj prezidentka, má mnohé takéto stretnutia po celom Slovensku. Ja som si zároveň prelistovala učebnicu, ktorú ste vydali o sociálnej ekonomike. Podotýkam ako jedinú svojho druhu na Slovensku. A mňa zaujala kapitola o zdôraznení potreby vnímania tej ľudskosti v ekonomickom svete. Preto možno na odľahčenie z tých prudko ekonomických tém by som sa opýtala ešte, aký postoj by mali ľudia zaujať v tejto téme, akou cestou sa uberať? 

Lenka Pčolinská: Je to, je to široká téma tej sociálnej ekonomiky a ja sa budem snažiť, lebo ešte počas toho, ako ste hovorili, tak mi prišli nejaké myšlienky na um. Tá sociálna ekonomika je ekonomikou, ktorá nám ako keby tak otvára iný pohľad na ten ekonomický svet, ktorý je svetom viac-menej biznisu, profitu a snaženia sa vlastne dosiahnuť čo najväčšie teda zisky. Sociálna ekonomika skôr hľadí na jednotlivca, na konkrétnych ľudí a snaží sa vytvárať priestor práve pre ľudí, ktorí majú možno sťažené podmienky dostať sa či už na trh práce alebo jednoducho k dajme tomu nejakým lepším pracovným podmienkam a vôbec možno byť zamestnaným. Čiže tá sociálna ekonomika berie do úvahy človeka a jeho dôstojnosť, to, kým je na viac, než len pozerať, čo mi ten človek môže priniesť. Ja ako môžem prostredníctvom neho vytvoriť väčší zisk, čiže to začleňovanie, ten rozmer alebo teda ten parameter možno nejakej takej ľudskosti, filantropie, na to sa viac tá sociálna ekonomika zameriava. A možno ten záber toho, ako to teraz napasovať na to, o čom hovoríme – vojna, ekonomika, inflácia a tak ďalej, ono je veľmi zaujímavé, ja som ešte sa nedotkla v tej otázke, keď ste sa pýtali o sankciách napríklad, hej. Ako vlastne tie sankcie, aj keď teda sa rozhodneme, hej, že dávame najavo nejakým spôsobom ten nesúhlas s tými krokmi Ruskej federácie, aký to bude mať dopady na nás. No, treba povedať, že samozrejme, bude to mať nejaké dopady, ale automaticky treba za tým hneď vidieť možno ten abstraktný rozmer a ten rozmer rozhodnutia sa pre tie morálne myšlienky alebo tie hodnoty, ktoré nás robia teda spoločnosťou toho 21. storočia. Že my nepotrebujeme, alebo nemáme využívať nástroje, ktoré sú zbrane, ktorú sú proste zbrane hromadného ničenia a tak ďalej. Ale že jednoducho možno využívať ako reakciu aj sankcie ako nejaký ekonomický nástroj a dať najavo možno aj ten morálny aspekt neprijateľnosti takéhoto správania. No a keď to preľnem vlastne na tú sociálnu ekonomiku, tak tá sociálna ekonomika sa opiera o základné etické princípy podnikania, ktoré by, nie sú teda príznačné len pre sociálnu ekonomiku, ale mali by byť príznačné pre každé jedno podnikanie. A to je hlavne vnímanie ľudskej dôstojnosti a potom je to vytváranie spoločného dobra. A to sú také 2 ako keby piliere, ktoré je dôležité si uvedomovať, že tá ľudská dôstojnosť, vnímanie človeka komplexne s tým jeho potenciálom, ktorý má, hľadanie možností, ako ho začleniť možno do toho pracovného trhu, je dôležitá napríklad aj v dnešnej dobe. Ja si myslím, že sociálna ekonomika bude zohrávať veľmi dôležitú rolu aj pri ozdravení a vlastne novom ako keby vybudovaní aj Ukrajiny, alebo aj zvládaní tej migračnej krízy, ktorá tú je a ktorej sme vlastne aj my teraz súčasťou, že sa nájdu vlastne práve skrze subjekty sociálnej ekonomiky možnosti pomoci pre jednotlivcov či už utečencov z Ukrajiny alebo jednoducho aj proste v samotnom tom priestore či už našej ekonomiky alebo ukrajinskej. To je 1 ten pilier. Druhý pilier je spoločné dobro. A spoločné dobro sa dotýka nielen teda akoby tých jednotlivcov, ktorých som teraz menovala, ale je to skôr taký záber na lokalitu, na komunitu, na to, čo je dobré budovať a robiť pre ten rozvoj lokálny. Ja som teraz počúvala v pondelok niekoľko tém zo švajčiarskeho Davosu zo Svetového ekonomického fóra a bola som veľmi potešená, že sociálna ekonomika dostala priestor práve na tomto fóre a bolo to prvýkrát. Kdežto so sociálnou ekonomikou už vlastne, o nej sa hovorí už nejakých 10 rokov dozadu, takže nie je to úplne nová téma, ale predsa len berie sa do úvahy, pretože tie aktivity alebo to, čo sociálna ekonomika prináša, už vidíme na konkrétnych výsledkoch. Môžeme povedať, že skoro 3 milióny subjektov v Európskej únii prispievajú myslím, že 6 až dvanástimi percentami k znižovaniu nezamestnanosti, čiže vytvárajú pracovné pozície pre ľudí, ktorí majú tie sťažené podmienky na normálnom pracovnom trhu sa zamestnať. Napríklad sú to dlhodobo nezamestnaní, alebo nejako ináč hendikepovaní, alebo u nás je problém, ak človek trebárs má len viac ako 50 rokov nájsť si prácu. Čiže stále je tu ale ten priestor, aby sa kdesi začlenil, aby naozaj sa cítil plnohodnotne využitý. No a na tom ekonomickom fóre bolo vlastne spomínané to, že ten priestor sociálnej ekonomiky je naozaj lokálny, že je to sústredené nie teraz na makroekonomické ukazovatele, ale skôr na tú podporu rozvoja či už regiónov, obcí, miest a toho, kde konkrétne vieme pomenovať, o aký problém ide, komu vieme pomôcť. Je to adresná ako keby pomoc skrze tento nástroj alebo teda tieto formy sociálneho podnikania. To spoločné dobro myslím, že ešte ten posledný rámec, ktorý by som doplnila, je možno tak zreteľný aj v súčasnej veľmi aktuálnej téme, a to je ochrana životného prostredia. Alebo teda klimatické zmeny, ktoré sa nás bytostne dotýkajú. A myslím si, že práve tento rozmer sociálnej ekonomiky dáva priestor pre mnohé nápady, mnohé lokálne formy toho, ako možno na tom malom piesočku meniť tú klímu a prispievať k zlepšovaniu. Aj keď samozrejme, máme tu obrovské firmy, obrovských hráčov, ktorí prispievajú k znečisteniu životného prostredia, ale predsa len je potrebné podporiť akékoľvek myšlienky podnikateľov v zmysle ekologického hospodárenia, zachovania biodiverzity. Čo prispieva vlastne pre dobro všetkých nás. Čiže to je, to je myslím si, že veľmi aktuálna téma, ktorá ešte v našej spoločnosti nie je tak diskutovaná, ale myslím si, že je namieste o nej hovoriť.  

Andrea Saxunová: Tak ja som rada, že ku koncu nášho rozhovoru sme vlastne tomu poňali takýto rozmer. Mala by som povedať… Mohla by som povedať, že s nejakým posolstvom by sme to mohli uzavrieť. Ešte spomeniem, páči sa mi aj táto myšlienka, pretože názov nášho podcastu je NA ROVINU o peniazoch. A ja si myslím, že je potrebné nazerať na ne aj v zmysle takéhoto, dajme tomu filantropického prístupu. Ako spomínate, že nie je dlhodobo udržateľné pozerať sa skutočne iba na svoje peniaze, ale celkovo ako spoločnosť môžeme napredovať, iba ak vyjadríme ten záujem o celkový ľudský blahobyt tak, ako to máte uvedené v knihe. 

Lenka Pčolinská: Ešte ak môžem doplniť to, čo vlastne spomínate o tom pohľade na peniaze, tak to je veľmi dôležité, hej, vnímať, čo tie peniaze znamenajú. My ich vnímame ako hmatateľný nejaký prostriedok proste výmeny za to, čo potrebujeme. Ale samozrejme, má to aj abstraktnú rovinu v zmysle tých peňazí, ktoré nevidíme, na bankových účtoch a tak ďalej. A tu mi napadla jedna myšlienka od českého ekonóma Tomáša Sedláčka, ktorý práve teraz v tejto dobe sa tiež tak filozoficky zamýšľal nad tým, či ekonomika má dušu. Hej a či možno hovoriť o niečom v zmysle ekonomiky, keď sú to nejaké tvrdé čísla, či sa dá hovoriť o tej, o tej duši. A on dal veľmi taký pekný príklad toho, ako môžeme porovnať jednotlivé krajiny sveta z hľadiska napríklad vyspelosti ekonomík vyspelých krajín, kde naozaj je tá tendencia uberať z toho takého hmotného, hmotnej nejakej produkcie a skôr sa zameriavať na služby, skôr sa zameriavať na vedomosti, znalosti. Napríklad aj teraz v dobe pandémie my sme mnohé odvetvia boli vlastne na home office. My sme nepotrebovali žiadne budovy, stačil nám počítač a pracovali sme, hej, že ten vedomostný potenciál a práca mozgu a jednoducho tej abstraktnej roviny je veľmi dôležitá. Na druhej strane on hovorí o tých ďalších rozmeroch, kde vzal príklad napríklad aj Ruskej federácie, ktorá pôsobí v súčasnosti ako vyslovene ten hlavný taký obchodný partner v zmysle, v zmysle dovozných surovín. Hej, že možno ho hmatať, alebo prečo je pre nás dôležitý, tak kvôli tým surovinám, hej, že je ten rozmer ako keby tak poňatý skôr na tú znovu tú hmotnú platformu, ktorá je trošku nižšia ako keby v tom zmysle tej abstraktnej hodnotovej roviny. A hovoril ešte vlastne o Číne napríklad ako o ďalšom príklade krajín, kde už postrehli, že napríklad ten ľudský kapitál je veľmi dôležitý. A k tomu sa chcem dostať, pretože hovorili sme vlastne o tej sociálnej ekonomike, že pomocou jednotlivcom a vlastne nielen s ohľadom na zisk, na ten profit, ktorý môžeme prostredníctvom nich získať, je dôležité ich začleniť v zmysle toho učenia, hľadania ich zručnosti. Pomôcť im – nie im niečo dať, ale naučiť ich niečo robiť, hej, ako sa hej hovorí, že nedaj rybu, ale nauč niekoho loviť ryby. Takže aj v tomto kontexte ten záber tých hodnôt a hodnotových rozmerov pohľadu na ekonomiku je veľmi dôležitý. A myslím si, že k tomu by mala celá ekonomika smerovať, aby ozdravela. Takže to je, to je, to je asi taký ten to posolstvo aj tej sociálnej ekonomiky ako takej. 

Andrea Saxunová: Tak ďakujeme veľmi pekne, že ste prijali pozvanie do nášho podcastu. Myslím si, že sme niektoré veci objasnili. Minimálne tiež, že sme načrtli možno aj nejaké postoje, aké by ľudia mohli zaujať, akou cestou sa uberať v týchto náročných témach. Dovidenia. 

Lenka Pčolinská: Ďakujem veľmi pekne za pozvanie. 

Andrea Saxunová: Vážení poslucháči, našou dnešnou hostkou bola Ing. Lenka Pčolinská, CSc. Z Katedry ekonomických disciplín Fakulty verejnej správy v Košiciach. Ďakujem vám za pozornosť a teším sa na ďalšie stretnutia pri témach, ktorými budú peniaze, biznis a ich prirodzené, nenútené začlenenie sa do našich životov. Dovidenia.

Pridaj komentár