Hosť: Jakub Zitron Ťapák/ Facebook, Instagram,
Moderátor: Marek Varga / LinkedIn, Facebook, Instagram, Web
Epizóda NRoPE 040 – audio
Prepis
Marek Varga: Čaute, ahojte, vitajte pri ďalšej epizóde NA ROVINU o peniazoch. Moje meno je Marek Varga a pôsobím ako tímlíder a finančný konzultant spoločnosti PROSIGHT Slovensko, ktorá je zároveň sponzorom a zastrešuje projekty Narovinu.onlilne. Dnešnú epizódu sa pokúsim poňať trošku inak. Humor je vážna vec a vážna práca. Vystupovanie pred publikom v princípe One man show je ešte ťažšie. Preto sa mu na profesionálnej úrovni venuje iba zopár mužov a žien na Slovensku. Som veľmi rád, že moje pozvanie prijal dnes člen umeleckého zoskupenia, myslím?
Jakub Zitron Ťapák: To je zatiaľ najkrajšie pomenovanie, aké sme kedy dostali. Umelecké zoskupenie, priatelia. (smiech) Ďakujem, ďakujem.
Marek Varga: No vidíte. Takže už viete kto – Jakub Zitron Ťapák.
Jakub Zitron Ťapák: Ahojte, ďakujem veľmi pekne za pozvanie. Úprimne poviem, že netuším, čo tu robím. Neviem, čo ti poviem. Neviem, čo sa odo mňa dozviete, ale budem sa snažiť odpovedať súvisle a s rozumom.
Marek Varga: Vidíš? Tak chyba. Ja som bol v tom, že ty sa vyznáš do financií. (smiech)
Jakub Zitron Ťapák: Akože viem nimi platiť a viem poslať faktúru a skontrolovať si, či bola uhradená.
Marek Varga: Tebe? Alebo či ju uhradíš ty?
Jakub Zitron Ťapák: Tak ja akože málokedy uhrádzam, aj keď zase ja som taký, že mne keď príde faktúra, tak ja okamžite. Ja nechcem mať také, že potom, potom to uhradím, lebo raz sa mi stalo, že ma v Orangei vypli. Ak teda môžeme hovoriť značky, pardon.
Marek Varga: V pohode.
Jakub Zitron Ťapák: A ostal som taký, že čo sa stalo? Čo som urobil? Nezaplatili ste. Aha… Tak už si na to dávam pozor.
Marek Varga: Ja som tak odkladal dobitie kreditu. Mám náhradný telefón, ktorý skoro nikto nemá. Neviem síce načo.
Jakub Zitron Ťapák: Ešte existuje kredit?
Marek Varga: Hej. Mám na ňom 41 €, lebo ho každý rok iba dobijem, aby neprepadla karta.
Jakub Zitron Ťapák: OK. Super, to je šikovné. (smiech)
Marek Varga: Asi musím začať chodiť na Pokec, alebo netuším vôbec, kde sa ešte dá platiť SMS-kami. Síce dnes na parkovaní.
Jakub Zitron Ťapák: Nejaký MySpace, že si dobiješ.
Marek Varga: Jedine asi toto mi napadá, lebo fakt sa mi tam už roky zbiera kredit na také ako súkromnejšie číslo. Základné pravidlo, keď začnete podnikať – spravte si súkromné číslo, aby ho nikto nemal.
Jakub Zitron Ťapák: Áno, to je pravda.
Marek Varga: Dobre. Začneme prvou otázkou. Kubo, kedy bude ďalší ROASTED!?
Jakub Zitron Ťapák: Keď nepočujem túto vec tak 4-krát denne… Vieš, čo? Bude, určite bude, neviem povedať kedy, priatelia, lebo mám trojmesačnú dcérku doma.
Marek Varga: Gratulujeme.
Jakub Zitron Ťapák: Ďakujem pekne. A nestíham teraz. Teraz dávam hlavne všetku energiu do standupu a ten ROASTED! Bol od začiatku taká voľnočasovka. Iba také hobby, že ma to baví. Tak akože keď mám čas, si k tomu sadnem. Primárne ale zarábajú a chcem sa zlepšovať v tých standupoch. Takže teraz lejem všetko do toho. Ale bude, už je vybratý, bude stream z tisícdeväťsto deväťdesiateho šiesteho prvý, originálny. Je to super film, na ktorý sa teším, takže bude. Niekedy v lete, dúfam, že to stihnem do leta.
Marek Varga: Časový horizont fajn.
Jakub Zitron Ťapák: Tak, tak, jasné.
Marek Varga: Dobre. Keďže ja pôsobím ako finančný poradca a konzultant, dajme si takú základnú otázku: koľko pozvaní si dostal na kávu od dávno stratených spolužiakov?
Jakub Zitron Ťapák: Vieš, čo? Toto sa priznám, že asi iba jedno. Asi iba jedno bolo a to bolo tiež mrte dávno. To som možno bol aj prvák na výške, alebo to ani neviem povedať, kedy to bolo. (smiech) Ja to strašne neviem vyrátať. Počúvaj, ja som minulý týždeň rátal a rozmýšľal, že či mám 31 alebo 31.
Marek Varga: Sme na tom rovnako.
Jakub Zitron Ťapák: Neviem na to prísť a akože matematika a čísla tak to ide úplne mimo mňa. Ale takýto rozhovor a pozvanie bolo jedno. A to som ešte nevedel, čo to je. To normálne, že nejaký tento sa mi ozval: „Počúvaj, nevybehneme na kávu?“ On mi nepovedal. A ja som až potom prišiel na to, čo on vlastne chce odo mňa a keď začal drankať tých troch ďalších kamarátov, tak hovorím, píš si a vytroloval som nejakých kamošov. A odvtedy už keď mi prišlo… Ale ani neprišlo. Možno ešte 1 skúšal, ale to už som povedal, že nie. Alebo možno to bol ten istý. Inak som nemal takéto skúsenosti.
Marek Varga: Ja osobne som tiež tento štýl stretnutí nemal, lebo robíme to trošku inak. Lebo tiež mi to veľmi nesedí. Keď už človeku volám, tak mu poviem otvorene, čo chcem riešiť.
Jakub Zitron Ťapák: Áno, áno. Ale vieš, čo? Tento ma dokonca nechal zaplatiť za tú kávu. Normálne sme tam sedeli a došiel čašník, že teda dobre, ďakujeme, neviem čo. A tento mal akože všetko aj prezentáciu pripravenú a začal mi tam nejaké tieto ukazovať. A ja, že kámo, toto vôbec nie. Ani nemám s čím, ako čo? A nakoniec, že zaplatíte? Áno, áno. Ty si mal akú tú kávičku? Dobre, tak to si mám ja platiť. Díky moc.
Marek Varga: Bola to veľmi záživná skúsenosť.
Jakub Zitron Ťapák: Už to nie je môj kamarát. (smiech)
Marek Varga: Vymazaný z Facebooku, zo všadiaľ. A keď nepočítame jeho, tak využívaš služby sprostredkovateľov? Alebo máš nejaké skúsenosti s nimi?
Jakub Zitron Ťapák: Toto mi musíš konkrétne definovať, čo sa tým myslí všetko. Lebo to je pre mňa, čo sa v tom nehýbem, a hlavne píšem vtipy o záchodoch a genitáliách, tak pre mňa je toto …
Marek Varga: Každý má svoj štýl.
Jakub Zitron Ťapák: Tak presne. Každý má svoju úroveň. (smiech) Služby sprostredkovateľov myslíš akože nejaké také poistenia a také veci?
Marek Varga: Áno, či máš človeka, čo ti to zastrešuje?
Jakub Zitron Ťapák: Hej, hej, toto mám. Som klientom v jednej skupine. Zase asi nejdem menovať a oni riešia pre mňa alebo teda aj mne, aj partnerke od nejakých dôchodkových fondov, sporenie na skoršie vyplatenie hypotéky, životné poistenie a tak ďalej. Teraz som si dokonca zohnal 1 taký kancel, kde si mimo rodičovstva budem môcť odbehnúť a robiť si veci. Tak aj ten si chcem poistiť, však tam budem mať nejaké veci. Tak to tiež zavolám im a oni toto všetko vybavujú.
Marek Varga: Takže ty sa nespoliehaš na štátne istoty? (smiech)
Jakub Zitron Ťapák: Prepáč. Nie, nie, som hlúpy, ale nie až tak. Som FTVŠ-kár, ale toto bola prvá lekcia, čo nás naučili na anatómii v športe. (smiech) Takže tak.
Marek Varga: A nejaká zmena v správaní nastala, keď sa ti narodila teraz čerstvo dcérka?
Jakub Zitron Ťapák: V tom finančnom myslíš?
Marek Varga: Napríklad alebo aj všeobecne.
Jakub Zitron Ťapák: Rozmýšľam trošku viac nad vecami. Kým sa nenarodila, tak nedávno vyšiel nový Resident Evil 4. Takže pokiaľ by nebola dcérka na svete, asi by som ho už mal. Ale… (smiech) Pre tých, ktorí neviete, tak to je počítačová alebo playstationová hra. A ja som celkom akože občasný gamer, ale vedel som si uletieť, keď boli zľavy nejaké. Alebo len také normálne veci, že vidím, že mám ošúchané tenisky, no tak kúpim si nové. Nerozmýšľam nad tým, že ešte by som ich vedel vynosiť toho pol roka, alebo mám ešte nejaký náhradný pár. Keď som mal nejakú potrebu niečo si kúpiť, tak som si to kúpil. A je pravda, že odkedy sa narodila, tak už teraz sa väčšinou stopnem a poviem si, že naozaj to potrebuješ, alebo je to iba nejaký taký dopamínový popud? A dám si na to pozor.
Marek Varga: Hej, poznám to. Mám zbierku cez 200 tričiek, čo v mojej práci…
Jakub Zitron Ťapák: 200 tričiek? A čo máš za tričká, aké zbieraš?
Marek Varga: Každý originál. A Qwertee neviem, či poznáš.
Jakub Zitron Ťapák: Nie, čo to je?
Marek Varga: To je stránka, ktorá robí limitky na 48 hodín.
Jakub Zitron Ťapák: Ale to je super, to sa mi páči. To je dobré.
Marek Varga: My sme mali takú zábavnú storku, lebo sme s kamarátkou riešili dačo so skriňou a ja vravím, že ja som si vyberal skriňu podľa toho, aby do nej vošlo 200 tričiek a trošku spodného prádla. (smiech)
Jakub Zitron Ťapák: A vieš to potom predať za drahšie, alebo je to investícia iba taká, že ťa to teší?
Marek Varga: Je to tak, že ma to teší. Koníček, ktorý ma stál nesmierne veľa peňazí.
Jakub Zitron Ťapák: Vieš, čo, pozri. Niekto zbiera tričká, niekto veterány, autá. Takže toto je podľa mňa taká menej…
Marek Varga: Menej to stálo. Raz som si to spočítaval a bolelo to. (smiech)
Jakub Zitron Ťapák: Nevadí. Keď ťa to teší a predpokladám, že to nenakupuješ raz za týždeň?
Marek Varga: Nie, to je zbierka ešte od roku 2012, kde to začalo. A teraz ich nenakupujem toľko, teraz skôr košele.
Jakub Zitron Ťapák: Qwertee košele?
Marek Varga: No, to by bol zaujímavý koncept, asi im to navrhnem a vypýtam si 10 % zo zisku. (smiech) Spomínali sme, čo využívaš. Predpokladám, že máš hypotéku, keďže žiješ v Bratislave?
Jakub Zitron Ťapák: Mám hypotéku. Viem, že som ju bral v dvetisíc osemnástom a vychytal som brutál úrokovú mieru, čo som dostal. Plus byt, ktorý som kupoval, tak stál veľmi dobre na to, aká je to rozloha a tak ďalej. Ale zasa nemám nejaký obrovský byt, je to trojizbák v starom panelovom dome.
Marek Varga: Ešte si vypýtal za rekonštrukciu?
Jakub Zitron Ťapák: No, áno. To som bral hypotéku a spotrebný úver. Spotrebák som minulý alebo predminulý rok vyplatil. A to ti tiež nepovedia, že keď to chceš skôr vyplatiť, tak zaplatíš o neviem koľko tisíc viac, tak to ma zamrzelo. Vidíš, ja som v tomto taký, že zisťujem veci za pochodu. Keď už som v tej banke a chcem niečo vykonať, tak oni mi povedia, že ale tam sa deje ešte toto a toto. Takže áno, mám hypotéku.
Marek Varga: Vlastne si spomínal, že poistenie PZP musí mať človek, keď už má auto.
Jakub Zitron Ťapák: Áno, toto všetko mám. Ja sa snažím dávať si pozor na to a odkedy som to začal riešiť s tou finančnou skupinou, tak si myslím, že je to všetko na poriadku. Lebo dovtedy som životné vôbec nemal. To som si hovoril, že načo.
Marek Varga: To si veľa ľudí vraví.
Jakub Zitron Ťapák: Áno, ale tak mladý, akože hlúpy človek… Už teraz rozmýšľam trochu inak o tom poistení. A áno… (smiech) Neviem, kam som sa tým chcel dostať, ale niekam sme došli.
Marek Varga: Ja občas tak debatujem s ľuďmi a vravia, že ja nepotrebujem, lebo ja robím v kancelárii a mne sa nič nemôže stať. Vravím, že fajn, ale aj mŕtvica sa stáva aj v kancelárii. Môže na teba regál spadnúť.
Jakub Zitron Ťapák: S Qwertee tričkami.
Marek Varga: No napríklad. Skriňu som musel chytiť, aby sa neprevrátila.
Jakub Zitron Ťapák: Takže je tam hypotéka, je to poistené, je to všetko na poriadku.
Marek Varga: A tvoj pohľad na peniaze je aký? Keď príde, odíde? Alebo sa nejako hlbšie nad tým zamýšľaš?
Jakub Zitron Ťapák: Vieš, čo? Mávam také momentíky, ale to si myslím, že má každý človek hlavne kvôli tomu, v akej dobe žijeme teraz. Vidíš, koľko má toho iný človek a aj ja by som chcel.
Marek Varga: Ľudia si radi závidia.
Jakub Zitron Ťapák: Aj ja by som chcel nejaký dom a mať lepšie auto a toto. Ale to sú také fakt sekundové záležitosti a potom si poviem načo. Nepotrebujem to. To, čo mám, s tým som absolútne spokojný. Snažím sa mať takú rezervu, že keď sa naozaj niečo stane, ako dnes som musel ísť na veterinu so psom, lebo zase si urobil niečo s palcom, alebo ako sa volajú prsty na psoch. Tak to je taká financia, že viem, že do toho nalejem proste stovky, ak nie 1000 €. A takúto rezervu chcem mať. Aj keď sa pokazí auto, keď čokoľvek treba narýchlo buď kúpiť, alebo zaplatiť, tak nech je tam tá rezerva. Ale nejaké škrabkanie si peniažkov a ako sa hovorí trhať si od huby, tak toto nie. Nie sme s partnerkou takí, že by sme rozhadzovali, ale zase…
Marek Varga: Život si treba aj užiť.
Jakub Zitron Ťapák: Akože áno. Keď sa ide von, aj sa minie niečo na pitie, na jedenie. Keď sa nám niečo páči na oblečenie, tak si to kúpime. Keď niečo potrebujeme do bytu, tak buď si našetríme a potom si to kúpime, alebo sa to kúpi hneď. Myslím si, že je to dobre nastavené. Nenaháňam sa za tými peniazmi. Nechcem žiť taký život, že teraz budem robiť všetko len preto, aby som mal. A potom na konci akože no, čo? Máš a čo?
Marek Varga: Áno, v domove dôchodcov si ich počítať.
Jakub Zitron Ťapák: Hej. Vieš, koľkokrát sa mi stalo, že toto by som strašne chcel. Potom som si to kúpil, tešil som sa z toho tak 3 minúty.
Marek Varga: A prejde to.
Jakub Zitron Ťapák: A vieš, keď si to uvedomí človek, tak zrazu si na tom tak, že no dobre, tak keď niečo chcem, tak si to kúpim, ale nepotrebujem to vyslovene. Treba si to v hlave dobre nastaviť podľa mňa. Nehovorím, že ja som v tom úplný expert, ale snažím sa byť šťastný a aby som bol spokojný.
Marek Varga: Hej, lebo človek začne rozhadzovať, potom ho už prestane úplne všetko tešiť, lebo všetko má.
Jakub Zitron Ťapák: A koľkokrát aj poznám ľudí, že sú zadzobaní a majú všetko a vkuse sú nespokojní. Pozrieš na toho človeka a hovoríš si: „Tak ale čo viac? Čo viac potrebuješ mať a kde je tá hranica, kedy som šťastný?“ A keď to vidíš na ostatných, tak vieš si aj ty nastaviť život a financie a zárobky a sporenie takým spôsobom, aby ty si si vedel povedať, že toto je OK, som spokojný. Toto si nemôžem dovoliť, tak ešte počkám chvíľku.
Marek Varga: Áno, keď sa raz nastavíš, že sa budeš hnať, tak nikdy nie je strop.
Jakub Zitron Ťapák: Áno a hlavne je to potom aj na úkor rodiny, partnerky a kamarátov, že nemôžem teraz, lebo musím, veľa som si toho dal, musím to postíhať. Potom ti utekajú tie pekné chvíle, kedy by si bez peňazí mohol byť s kamošmi. (smiech)
Marek Varga: Takže nemáš odkazovku, že áno, beriem, hej?
Jakub Zitron Ťapák: Toto nie. Na začiatku to tak bolo, lebo som sa chcel zdokonaliť v humore. A tam je dobré naozaj ísť do úplne všetkého, čo sa týka nejakých firemiek a takýchto vecí, lebo ťa to zocelí. Lebo vystupuješ pre rôzne skupiny a rôznu demografiu ľudí a hlavne ľudí, ktorí nie sú tvoji fanúšikovia. A keď ich dokážeš rozosmiať, tak vieš, že rozosmeješ kohokoľvek. Ale teraz už viem povedať, napríklad nerobím reklamné spolupráce a reklamu produktom. To mi je trošku proti srsti. Neodsudzujem nikoho, kto to robí – každý tak, ako mu je dobre. Ale ja keď sa vidím na nejakom city lighte, tak sa idem dovracať. (smiech) Takže hovorím, iba ten standup, firemné akcie – zase standup moderovanie a ten Roasted.
Marek Varga: A dá sa standupmi uživiť na Slovensku z tvojho pohľadu?
Jakub Zitron Ťapák: Nechcem hovoriť za všetkých. Ja sa tým živím. Ale je to kvôli tomu, že som do toho išiel na 100 % po hlave. Ešte predtým, keď som si šetril na tú hypotéku a chcel som sa v podstate osamostatniť, tak som dokonca nejaké 2 – 3 roky robil normálne v korporáte. Každý deň som chodil do roboty, po robote som prišiel domov, písal som si standupy. Keď bolo vystúpenie, tak som si ho trénoval. No a našťastie to vypálilo tak, že ten humor sa asi ľuďom páči a tých vystúpení pribúdalo, až sa mi to krylo s tou robotou, tak som vedel dať výpoveď. A odvtedy ma to živí, čo som veľmi vďačný, spokojný a vážim si to.
Marek Varga: A koľko ti cca trvá vytvoriť nejaký set?
Jakub Zitron Ťapák: To je rôzne. Toto sa veľa ľudí pýta, či je to také, že vy si to vymýšľate na tom pódiu? Nie. Ja konkrétne píšem od slova do slova. A dokonca ja si každé jedno vystúpenie nahrávam, aby som vedel, keď tam vznikne niečo, zakomponovať to potom do už napísaného setu. Aby som to mal, vedel si to prepísať. Teraz cez víkend sme boli v Banskej Štiavnici a 10-minútový set som povedal takým pekným spôsobom, akým sa mi to ešte nepodarilo, tak som si zobral celú nahrávku, doma som si prepísal – a tuto som prehodil dve slová, lepšie fungovali. Čiže u mňa je to naozaj také remeslo, že to musí mať rytmus, veta musí ísť. No a už potom je na tom komikovi, či to na pódiu vyzerá tak, že je to prirodzené, že to ide z neho, alebo to je naučené. Vtedy vieš, že je to dobre, keď ľudia za tebou prídu a že : „Ty si to vymýšľaš.“ A vtedy vieš, že si to urobil dobre, lebo to tak vyzerá, že si to vymýšľaš na tom mieste. Takže aby som ti odpovedal, vymyslieť set trvá ako-kedy.
Marek Varga: Podľa nálady a podľa životnej situácie?
Jakub Zitron Ťapák: Vieš, čo? Hej. Akože ja sa snažím písať, keď sa podarí, tak každý deň. A niekedy sedím dve hodiny za tým zošitom, za počítačom a nevyjde zo mňa ani 1 punch line, ani 1 vtip, žiadny nápad a človek si povie, tak zbytočný deň. Ale nie je to zbytočné, lebo sadol si si, robil si niečo. A potom sa stane, takto nápad a za 5 minút dokážem napísať dlhý set, ktorý v budúcnosti môže mať 10 minút, 15 minút, alebo je to ucelená téma. A to je na tom pekné, to sa mi páči, že nikdy sa nevieš na to spoľahnúť, že dobre, teraz idem niečo robiť a niečo z toho vznikne. Je to vždy také, že môže byť, nemusí byť a ani nevieš ako a vznikne ti pekný set.
Marek Varga: Akú dobu má životnosť ten set – mesiac, dva, rok? Či záleží, koľko máte vystúpení?
JZ. Toto záleží od toho, koľko je vystúpení, kde všade ten set dávaš. Teraz sme si akurát robili s kolegami, kamarátmi srandu, že sú pekné tie sety, ktoré majú určitú premlčaciu dobu. V podstate ide o to, aby si s tým pochodil celé Slovensko. Poprípade keď už si to dával vo všetkých veľkých mestách dajme tomu – my si niektoré veci so Silnými rečami nahrávame, to potom ide na YouTube – tak ja osobne veci, ktoré už sú na YouTube, nedávam. Alebo sú v telke nahraté a ľudia to majú možnosť opakovane si pozrieť, tak to už nedávam. A je to dobré, lebo ťa to núti písať nové veci. A niekedy sa stane to, že dávaš ten set, potom mu dáš 2 roky pauzu, ľudia naň väčšinou zabudnú, pokiaľ nie je na internete, a vytiahneš to. Teba to teší, že toto je dobrá vec, ktorú som kedysi napísal, a viem sa k nej teraz vrátiť teraz, lebo zase sa mi stalo niečo podobné. Alebo to viem napojiť na niečo nové, čo som napísal, takže je to flexibilné.
Marek Varga: Beháte aj českú scénu alebo iba Slovensko?
Jakub Zitron Ťapák: Teraz sme začali. Chodili sme do Čiech hlavne teda Praha, Brno. A Česi sú výborní, veľmi si vážia ten humor, veľmi dobre sa naň chytajú. Sem-tam musíš zmeniť slovo ako vankúš a polštář. Oni nemajú pruh, ale majú kýla. Takže na tom som sa popálil, že som mal fantastický set a pohorelo to na tom, že som povedal pruh. (smiech) A teraz sme začali – toto veľmi kvitujem aj našej manažérke, aj Jančimu Gorduličovi, že začal tlačiť na ten český trh. A minule sme boli v Olomouci, Český Těšín, Břeclav, Trutnov a tieto menšie mestečká v Čechách alebo teda menšie – iné. A je to fakt dobrý zážitok. Hovorím, trošku treba zeditovať ten set, aby rozumeli. Na slovenské reálie a politiku sa oni veľmi nechytajú síce, ale keď máš všeobecný set, tak je to fajn.
Marek Varga: Môžete si zase robiť z Babiša srandu.
Jakub Zitron Ťapák: Babiš funguje vždy – Babiš, Zeman, ešte možno taký ten…
Marek Varga: Pitomio?
Jakub Zitron Ťapák: Ako?
Marek Varga: Pitomio Okamura.
Jakub Zitron Ťapák: Áno. Ja veľmi nesledujem tú scénu, takže iba čo majú chalani vtipy, tak to registrujem.
Marek Varga: No a vy vlastne fungujete ako? Jano to organizuje, alebo niekto to zastrešuje a vy ho potom spätne fakturujete? Alebo ako vlastne funguje tá scéna?
Jakub Zitron Ťapák: Úplne takto do toho nevidím. Viem, že je to už veľmi dobre a pekne rozbehnutá firma a je to v podstate značka. Môj vklad do toho, alebo teda tak, ako fungujem ja a ostatní komici je ten, že my máme v podstate veľkú tabuľku, kde sú rozpisy a dátumy miest, my sa ponahlasujeme. Naša manažérka sa snaží čo najspravodlivejšie vybrať, kto ide kam. Máme našu produkčnú alebo produkčného, ktorý pre nás príde, normálne sadneme do dodávky, odvezie nás, ubytujeme sa, odvystupujeme, na druhý deň ideme buď do iného mesta, alebo naspäť domov. A pre nás je to naozaj iba mať pripravený set, ten humor, ísť, odvystupovať a manažérka nám v poslednom kroku e-mail: tuto a tuto si bol, skontroluj si, či ti sedia sumy, vyfakturuj mi toto a toto na túto a túto firmu a hotovo, vybavené. Čiže to fakt ide ako hodinky.
Marek Varga: Čiže manufaktúra už? (smiech)
Jakub Zitron Ťapák: Áno, áno, v podstate áno. Ale je to super, lebo je to veľké, je nás asi 20. A to, že to takto funguje, to je pre mňa neuveriteľné a niečo nepochopiteľné. Ja by som sa na takéto podnikanie v živote nedal, nikdy. Ja čo sa faktúr, účtovníctva a daní týka, to mi je z toho zle každý rok, keď to musím riešiť. Ale tak riešim to, no však treba.
Marek Varga: Daňový úrad vie, kde bývaš. (smiech)
Jakub Zitron Ťapák: Hej, hej, musím si očko urobiť, vieš. Všetko mám na poriadku.
Marek Varga: Mám dve s.r.o.-čky, keď mi príde správa, že Finančná správa vám poslala správu do tej a tej schránky. Ja, že do pekla, čo zase? A potom, že ste dobrý veriteľ.
Jakub Zitron Ťapák: Áno, toto aj mne prišlo. (smiech) Mohli by to dávať do nejakých farebne označených obálok, aby si vedel, že yes, toto je tá dobrá.
Marek Varga: Alebo začať SMS-kou, že nič sa nestalo, máte tam správu. A nie, že mi dvakrát do roka príde SMS-ka, ja už taký poloinfarkt.
Jakub Zitron Ťapák: Áno, toto som inak pred pár mesiacmi riešil aj ja.
Marek Varga: Preto som si robil teraz aj slovenskú appku, aby som sa vedel prihlasovať aj sem. A okrem standupov sa venuješ ešte aj nejakým iným projektom? Vravel si, že reklamy neberieš. Ale nejaké veci, kde ťa môžu ešte ľudia vidieť?
Jakub Zitron Ťapák: Hlavne ten standup, sem-tam keď príde nejaká moderovačka, tak odmoderujem. Odmoderovať myslím si, že v rámci možností viem. Ten Roasted zarába nejaké peniažky z YouTubu a potom sporadicky prichádzajú také, že nenapíšeš niečo podobné scenáru na toto a toto, alebo sa ukázať v tejto show? A to už sú za úplatu veci.
Marek Varga: Napríklad tu.
Jakub Zitron Ťapák: Napríklad tu, hej, takéto rozhovory a možno nejaké televízne natáčania. Zopárkrát som robil nejaký projekt alebo spoluprácu s rádiom, kde som písal takú kratučkú vtipnú vec. Ale toto sú všetko roboty, ale všetko, čo robím, tak sa hlavne a primárne točí okolo toho humoru.
Marek Varga: Koľko sa tomu venuješ denne, keď to tak vezmeš? Keď nie si na vystúpení.
Jakub Zitron Ťapák: Keď je dobrý deň, voľný deň a nemusím riešiť nič iné, tak 2 hodinky standup, 2 hodinky ten Roasted. A ono je to také, že nedá sa to úplne hodinovo odčleniť, lebo…
Marek Varga: Vždy do toho niečo vojde?
Jakub Zitron Ťapák: Ani nie, že vojde, aj keď do toho nevojde, tak ty síce dopíšeš a povieš si, dobre, dnes som skončil, ale v hlave ti to ide stále. Ja mám veľký problém ľahnúť si do postele, väčšinou chodím najneskôr o jedenástej spať. A viem, že tak do pol, do trištvrte na 12 ešte ležím a rozmýšľam: tuto by sa to dalo takto povedať… A potom sa ti to začne zlievať už s tými snami. Ťažko sa mi zaspáva, lebo tá hlava aspoň mne ide, stále rozmýšľa. Nedá sa tak ohraničiť tá robota podľa mňa.
Marek Varga: Áno, mám s tým skúsenosť, že som sa musel naučiť potom trošku meditovať, lebo…
Jakub Zitron Ťapák: Toto chcem aj ja skúsiť. Toto mi veľa ľudí hovorí, že je to super. Ako keby aj vyčistíš, aj tá kreativita, aj inak sa pozrieš na veci. Takže ako je dobré začať? Môžeš mi povedať.
Marek Varga: Keď vykradnem iný podcast, tak v podstate začiatky sú asi nejako tak, že 5 minút vnímať len nádych, výdych, nádych, výdych. A proste nastaviť si stopky, lebo človek si vtedy veľmi neuvedomuje čas. Viem, že pre mňa tých 5 minút ubehne rýchlo, už keď som to nastavil na 10, tak už som pozeral, či sa nepokazili stopky. Už som nevedel sám so sebou vydržať. Ale tie základné techniky sú asi fakt, že vnímať to, že dýchaš a vždy keď príde myšlienka, tak ju zakillovať a pokračovať ďalej. A ja keď mám také perné dni, tak sa zavriem do meetingovky a dám si tu tých 5 minút. Mám stopky akurát na to nastavené, zapípajú mi a vyčistí to hlavu. Veľmi to pomôže.
Jakub Zitron Ťapák: Počul som o tom veľmi dobré veci a plánujem to skúsiť, lebo niekedy je tak rozvírená tá hlava, že už ti to potom lezie na nervy. A paradoxne nič nevymyslíš, lebo tam máš toľko vecí, že…
Marek Varga: Hej, na nič sa nevieš sústrediť. Keď som ešte predtým robil projekťáka, tak som mal vyložene predpísané od psychologičky, kamarátky, že hodinu denne hrať playko a proste neriešiť len hry. Lebo ja som sa v noci budil a som si…
Jakub Zitron Ťapák: Si ju podplatil alebo čo? (smiech)
Marek Varga: Nie, ja som mal vtedy také, že o jednej v noci sa zobudíš a mal som diár pri posteli a som si robil poznámky.
Jakub Zitron Ťapák: Ale to človek vie vyhorieť rýchlo, nie?
Marek Varga: No, to som bol tesne pred.
Jakub Zitron Ťapák: No, ten relax tam musí byť. Ja sa snažím aj hýbať, aj celkom pomáha prechádzka so psom. Buď si pustíš niečo, ale aj som zistil, že je dobré tak akože nič iba ticho a iba počúvať ten les a nejako sa zamýšľať nad inými vecami. Ale aj zahrať si, knihu si prečítať.
Marek Varga: Pes má výhodu, lebo on ťa vytiahne z bytu, či sa ti chce alebo nie.
Jakub Zitron Ťapák: Teraz má zlomený prst, takže nemôže robiť nič.
Marek Varga: Tak ju budeš nosiť. (smiech)
Jakub Zitron Ťapák: Hej, 28-kilového staforda.
Marek Varga: Zaviažeš si to nosítko.
Jakub Zitron Ťapák: Viem spojiť tú posilku aj s venčením. A existuje publikum, ktoré sa nedá rozosmiať, alebo na každého sa postupne dá niečo nájsť?
Jakub Zitron Ťapák: Určite sa dá nájsť na každého. Ja sa vždy snažím, aj keď nevyjde ten standup, či už je to normálne standupové vystúpenie, alebo tá firemka, tak nekydať na tých ľudí, že ľudia boli zlí a všetko okrem mňa bolo zlé.
Marek Varga: Také slovenské.
Jakub Zitron Ťapák: Akože hej. Toto nechcem robiť, lebo niekedy sa stane, že sa pospája veľa faktorov, kedy tá show proste nevyjde. A nemusí to byť ani tvoja chyba a paradoxne ani chyba tých ľudí, sú to iné okolnosti, do ktorých nikto…
Marek Varga: Proste taký deň.
Jakub Zitron Ťapák: Áno, aj deň, ale vieš. Napríklad najväčší problém, čo máme s firemkami je ten, že veľakrát tí marketéri alebo klienti, ktorí to objednávajú, to urobia ako prekvapenie. Že je to prekvapenie pre ľudí, čo je síce pekné, len vieš. Zober si, že si na nejakom teambuildingu alebo na nejakej prezentácii, alebo konferencii a plánuješ robiť niečo, nie si nastavený na ten humor. Zrazu ti povedia a hlavne to nemám rád, keď je nejaký raut, alebo tesne pred večerou a všetci už hladní a rozprávajú sa tí ľudia s kamarátmi a zrazu niekto, že ticho, ticho, ticho, teraz 15 minút poďte počúvať tohto neznámeho týpka, ktorého ste v živote nevideli, a rozpráva vám o osobných veciach. Vieš, že keby si rozprával aspoň nejaké vtipy Rus, Američan a Slovák neviem, čo, tak ešte možno by dokázali. Ale hovorím, niekedy to vyjde, niekedy to nevyjde. Veľakrát sme vystupovali tak, že – čo som bol zase prekvapený – a hovorím, že ty vole, toto nebude vôbec fungovať a potom vypálila perfektná showka. Bolo to o jedenástej na obed za denného svetla v nejakom stane. Vieš a povieš si, že toto tuto mám ísť zabávať ľudí? To čo je? A zrazu super zábava. A potom prídeš do nejakej zatemnenej miestnosti, kde teraz bude standup a už sa tešia na to, lebo vedia, že to bude, a nevyjde to. Je to také pestré.
Marek Varga: A keby si si mal vybrať klub alebo kino, tak čo je lepšie?
Jakub Zitron Ťapák: Ja mám radšej klub. Ja mám vždy radšej ten bar, aj keď si môžu ľudia normálne objednávať drinky. Jedlo je také, že ťa to veľakrát vyruší, že štrngajú a žujú a je to také blbé. Ale keď je bar, kde si oni drinky a také to štrnganie pohárikov a popíjajú, že to žije. Aj mne veľakrát nevadí, keď rozprávam niečo a stôl sa zakecá, alebo niečo potichučky si niečo povedia. To mi nevadí, zase nejdeš do tých ľudí. Ale atmosféra klubu ma strašne baví a preferujem to viac buď pred nejakým veľkým kinom, alebo kulturákom, kde je dajme tomu 400 ľudí. Tak radšej 150 ľudí a intímna atmosféra a také, že sme spolu a vidíme na seba a viem si z teba robiť srandu, to ma hlavne baví.
Marek Varga: Hej a keď sa ti ľudia zakecajú vpredu pri pódiu, tak si z nich vieš ešte vystreliť, lebo povedia niečo, čo sa zabudli.
Jakub Zitron Ťapák: No toto robíme často, že doberáme si tých ľudí. Ale každý, kto chodí na naše showky, a to hovorím, aj keď teda plánujete niekedy prísť, nebojte sa toho. My si robíme srandu a rýpeme do vás, ale v podstate ono je to nevinné. Nejdeme vás teraz uraziť a zničiť a my sa z toho tešíme. Nie, je to hravé, zo seba si urobíme srandu, z vás si urobíme srandu. Ľudia to berú. Keď sa človek vie zasmiať na sebe, tak hneď ho uvoľní a je to super zábava.
Marek Varga: Nie štýlom Jimmy Car, že skončíš zabitý do zeme?
Jakub Zitron Ťapák: Ale aj Jimmy Car to robí veľmi hravo, by som povedal. Tak sem-tam mu niektorí vykríknu agresívne, tak potom dostanú agresívnu odpoveď. Ale toto sa mne osobne, našťastie, ešte nestalo, že by bol nejaký vyslovene konflikt a kričali sme po sebe a museli sme si nejako nadávať. To nie. Hovorím, ja sa to snažím vždy ukorigovať do niečoho takého, že aj keď dáš nejakú urážku, alebo urobíš si srandu z toho človeka – ty si jak oblečený alebo čokoľvek -, tak potom nie, nie, však sranda. A rozumieme si, vieme to.
Marek Varga: Ono to pekne aj vyšlo, čo si mal s tou posilkou ten posledný, čo baba povedala niečo, že aj jej chutí jesť alebo cvičiť.
Jakub Zitron Ťapák: No napríklad. To bolo nádherné. (smiech) No to je taký … joke, ale hovorím, bolo to hravé. Ona to pochopila, normálne sme si podali ruku pod pódiom. Takže toto mám rád. To sú také momenty, kedy aj ten človek vie, že je to sranda, aj ja som si potom zo seba urobil srandu. Takže je to také ľudské a ja to mám veľmi rád.
Marek Varga: Dobre, Jakub, to bola moja posledná otázka. Som veľmi rád, že si prijal dnešné pozvanie.
Jakub Zitron Ťapák: Ďakujem veľmi pekne, bolo to veľmi príjemné.
Marek Varga: Ako viete, Kubo je zodpovedný, čo sa financií týka aspoň už teraz.
Jakub Zitron Ťapák: Snažím sa byť. Stále je to vec, ktorá keď ju mám riešiť, tak som nervózny z toho a nechce sa mi to, lebo mám radšej tú kreatívnu prácu. Ale niekde som počul, že keď si zvolíš nejaké zamestnanie, ale musia ťa baviť tie problémy, ktoré s tým idú ruka v ruke. Tak učím sa nejakým spôsobom tolerovať aj tieto nepríjemné veci, ktoré ma nebavia. A keď to má byť iba, že poslanie faktúry, tak je to OK.
Marek Varga: Práca má byť aj poslanie a má si človek tak vybrať, aby ho to bavilo.
Jakub Zitron Ťapák: Akože práca ťa baví, ale s každou prácou prichádzajú aj bežné problémy, ktoré ťa baviť nebudú. A keď si schopný tolerovať ich, tak vtedy je to myslím si, že taká rovnováha, ktorá sa dá zvládať. A hovorím, ja som už veľakrát preklínal a nadával a už proste Saška vedľa mňa bola a však už to choď urobiť. A teraz sa snažím tak na to pozerať, že áno, treba to urobiť,. Za chvíľku to máš za sebou a môžeš ísť zase nerobiť niečo iné.
Marek Varga: Ono si človek uvedomí, že viacej nadával, jak to trvalo, než to spraví.
Jakub Zitron Ťapák: Presne toto, no Takže na tomto som sa popálil veľakrát.
Marek Varga: Hej, moje účtovníctvo je také, že 3 mesiace ho odkladám a potom už… Za 3 minúty hotové, ale nie.
Jakub Zitron Ťapák: Takže tak. Každopádne ďakujem pekne za pozvanie.
Marek Varga: Moje meno je Marek Varga a sprevádzal som vás dnešným podcastom. Ak by vás zaujímala práca vo svete financií, alebo ste potrebovali poradiť, neváhajte ma kontaktovať ma marekvarga@prosight.skk alebo na webe marekvarga.sk. Môžete nás sledovať na Facebooku, Instagrame, TikToku alebo na webe Narovinu.online. Aj dnešná epizóda vznikla s podporou spoločnosti PROSIGHT Slovensko. Prajem vám ešte pekný deň.
