Hostia: Pavol Bartoš a Viktor Blaha
Moderátor: Erik Lakomý / LinkedIn, Instagram
Preklad do posunkového jazyka: Pavol Roman
Produkcia: 2022 (c) Podcast NA ROVINU O PODNIKANÍ
Výroba: Button Media – podcasty a live streamy
O epizóde
Pavol Bartoš a Viktor Blaha sú zakladateľmi obľúbenej lifestylovej značky Bratiska. Prezradili, ako vznikol nápad robiť merch svojho rodného mesta, kedy prišiel bod zlomu a začali sa tomu venovať naplno.
Dnes už ich značka nie je len o potlačených tričkách, portfólio produktov rozšírili aj do iných oblastí. Tiež sa nebáli lokálneho obmedzenia a pustili sa do výroby produktov aj pre mestá ako Košice, Prešov, Banská Bystica, Vysoké Tatry, Praha a mnoho iných. Ako vznikajú printy, spolupráce a aké sú ich plány do budúcna si vypočuješ v tejto epizóde.
Linky z podcastu:
- Bratiska
- Instagram @bratiska
- Web Pavla Bartoša
- Rozhovor v Denníku N – Módna značka propaguje Bratislavu: Nehanbime sa za to, odkiaľ pochádzame
Verzia v posunkovom jazyku
Prepis celej epizódy
Erik Lakomý: Pekný deň, milí poslucháči. Vítam vás pri sedemdesiatej tretej epizóde podcastu NA
ROVINU o podnikaní. Ak trávite nejaký čas v Bratislave, určite ste sa pri prechádzke Starým Mestom,
prípadne v KC-čku stretli s ľuďmi, ktorí mali na sebe tričko alebo mikinu z nápisov z jednej
z bratislavských štvrtí. Či už to bola Karlovka, Petržalka alebo Ružinov. A možno aj tiež vtipné
odkazy ako napríklad CP takže cezpoľný. No a dnes tu budeme mať zakladateľov a veľmi príjemných
chalanov obľúbenej lifestilovej značky Bratiska. Takže vítam medzi nami Pavla Bartoša, ahoj.
Pavol Bartoš: Ahoj.
Erik Lakomý: A takisto aj Viktora Blahu. Viktor, ahoj.
Viktor Blaha: Ahojte.
Erik Lakomý: No a ja budem rád, ak teda vy ako poslucháči možno stlačíte nejaké tlačítko Subscribe
alebo Follow a tento podcast si dáte rovno do vrecka. A ja rovno prejdem na otázky na chalanov. Ste
z Bratislavy?
Viktor Blaha: Áno. Ja som zo Starého Mesta.
Pavol Bartoš: Ja som, som z Bratislavy a z Dlhých Dielov. Ale nie som akože, som rodený, ale nie
som nejaký že dlhogeneračný Bratislavčan.
Erik Lakomý: A ktoré tričko vy nosíte? Ktorá je tá najobľúbenejšia časť alebo miesto v Bratislave?
Viktor Blaha: No, ja nosím najradšej z Premium kolekcie, kde máme takú malú holubicu vyšitú.
A potom asi aj tie mikiny z Premium, čo sú trošku pre náročnejšieho klienta.
Erik Lakomý: Tie Premium sú čo akože…
Viktor Blaha: Oni sú celé navrhnuté a ušité a vytvorené na Slovensku z ťažšej bavlny a nadesignované
tiež vlastne buď Paľkom, alebo nejakým iným slovenským designérom. A vlastne sú taká limitovaná
edícia.
Erik Lakomý: Uhm, Paľko a ty ktoré?
Pavol Bartoš: Ja mám rád tiež akože tú Premium kolekciu, tú Mesto mieru sme to nazvali. A ľúbi sa
mi tá holubica, jak tá výšivka vyšla a jak to celé, jak to dopadlo. Ale, samozrejme, mám rád aj myslím,
že mám rád aj Dlhé Diely mikinu, lebo navždy v mojom srdci. Podľa mňa to je také, že podľa mňa
tvoja štvrť neni ani to, teraz bývam v Starom Meste, ale podľa mňa tvoj hoody, akoby že to, kde si
prežil nejakú pubertu podľa mňa. Alebo kde si si tak úplne že, že úplne keď sa tam vrátim niekedy, tak
strašne mám, strašne mám taký nostalgicko-dobrý pocit, že, že proste to je tá akoby moja štvrť. A už
navždy bude, vieš. Podľa mňa aj ty, kde si prežil vieš ja neviem od trinástich do sedemnástich, alebo ja
neviem, tak ťa to definuje.
Erik Lakomý: Ja som bol v Košiciach. Takže tento podcast je dneska taký rozstrel akoby. (smiech)
Pavol Bartoš: A ináč akoby my sme, ja som úplne za tú lásku medzi, medzi všetkými časťami
a ľuďmi, čo sú v Bratislave. A ja mám, ja mám veľmi rád aj východniarov, aj stredoslovákov. Odtiaľ
vlastne pochádza moja mama. Aj Čechov, Moravákov, čiže nemám rád také to, také tie rozbroje, vieš.
Myslíš si, že…
Erik Lakomý: No, jasné, jasné. Mám k tomu ešte pripravenú jednu otázočku, ale nebudeme
predbiehať. Poďme rovno na to, že viete povedať, že čo je to vlastne Bratiska? Je to len nejaký merch,
alebo čo to vlastne je?
Pavol Bartoš: Nemyslím si, že… Tak samozrejme, ľudia to vnímajú asi najviac cez ten merch a,
samozrejme, nebudeme si klamať, že je to, je to akoby aj značka, ktorá normálne akože má za úlohu
akože prinášať, generovať nejaký zisk, samozrejme. Nebudeme sa akože v tomto nejako tváriť, že nie.
Ale myslím si, že to je akoby tá pridaná hodnota toho je, alebo o čo sa my snažíme, je, že taký zdravý
lokálpatriotizmus. Že, že mám rád to, kde som nielen ani že kde som sa narodil, lebo to ani moc
nemôžeme ovplyvniť. Ale mám rád to, kde žijem, mám to… Nemám pocit… Nenadávam na to, ale
snažím sa skôr tie veci meniť k lepšiemu. A čiže taký akoby pozitívny, že nikdy že nie som presne, že
a títo, títo, títo mi tu ja neviem čo. Nehundrať, ale proste snažiť sa tie veci zlepšiť. Nechcem teraz
akože znieť nejak mudrlantsky, ale myslím si, že, myslím si, že toto je niečo, čo chceme v tej DNA
mať naďalej a podporovať niečo takéto v ľuďoch.
Erik Lakomý: Takže máte radi nejaké lokálne veci, ktoré sa dejú v mestách, alebo…
Viktor Blaha: No, to úplne, ale ja by som to ešte doplnil, že podľa mňa aj Slováci akože sme taká
celkom nátura, že neradi sa sťahujeme inam. A už keď si vyňuňkáš ten svoj byt do nejakej dokonalosti
tvojej osobnej, tak vlastne ho nechceš do konca života opustiť. Počkaj, tu mi kúše šnúrku psík.
Erik Lakomý: Ja len poviem, že máme tu ešte o jedného hosťa viacej. Je tu pes rovno z Bratisky
z officu. Takže ak by niekto zakňučal, tak viete, čo to je. (smiech)
Viktor Blaha: Vlastne akože potom si taký hrdý na to svoje a chceš to zveľaďovať a tak. A veľa ľudí
vlastne presne, že to je jedno, kde sa narodíš, alebo odkiaľ pochádzaš, ale keď sa presťahuješ ja
neviem do 500 bytov, tak to je akože tvoja srdcovka a už inam nejdeš. A podľa mňa to je taký akože
ten hrdý lokálpatriotizmus na tú svoju časť, mesto. Tak to je to, čo my radi vzbudzujeme a budujeme
u ľudí. A aj ten záujem vlastne o to svoje okolie.
Erik Lakomý: To je možno aj zaujímavé, že ak si zoberieš také väčšie metropoly svetové, či už je to
New York, Londýn alebo čo, tak ľudia aj zo Slovenska nemajú problém si kúpiť nejaký merčík, že
I love New York alebo také niečo. Radi si kupujú slovenský merch? Že ja keď som ja neviem zo
stredu, z východu, zo západu a presťahujem sa do Bratislavy, akože chcú?
Viktor Blaha: Ty si trafil to vlastne, ako celá Bratiska vznikla asi, že práve si ľudia nosili I love New
York, Amsterdam a takéto. A vtedy vlastne ešte Michal Maco, čo je spoluzakladateľom Bratisky, tak
myslím, že vy dvaja ste to tak začali, nie? Že prečo túto otázku, že prečo nebude aj… Prečo by som si
nedal tričko Bratiska alebo Bratislava teda len pekne spravené?
Erik Lakomý: Jasné.
Pavol Bartoš: No, nám prišlo, áno, presne, že úplne a znovu, že to my akože neodsudzujeme nikoho,
kto nosí aj akože… Lebo má to tiež nejakú akoby, má to nejaký dôvod, prečo. Buď si tam bol na
návšteve, alebo teda na ako na výlete. Alebo jednoducho tým, že bolo to, je to v rámci nejakej
americkej kultúry, hip-hopovej povedzme a tak ďalej a tak ďalej. Alebo nejaké športové kluby máš
rád, tak samozrejme nosíš ich. Neni to úplne nič zlé. Ale bolo nám, že prišlo nám, že prečo vlastne tu
nie je niečo podobné. A boli tu veci tohto typu, napríklad bratislavský nejaký merch. Ale boli buď boli
akože turistické, alebo potom si mal také, že… Také, že slovanistické, čo znovu akože my nemáme nič
proti. Pozerávam futbal aj akože mám rád Slovan klub, ale prišli nám, že má to nejakú inú vizualitu
a nejakú inú emóciu spojenú s tým, akú sme my chceli.
Erik Lakomý: Uhm. Takže vy dvaja plus ešte jeden, ako ten celý nápad už ste trošku načrtli, ako to
vzniklo. Možno trošku rozvite, že kto ste, alebo čomu sa venujete mimo Bratisky.
Viktor Blaha: No, tak Pali, ten začiatok je na tebe. Ja som sa pridal po pol roku.
Pavol Bartoš: Vzniklo to veľmi spontánne. Tak, ako som teraz vlastne teraz opísal. My sme sa stretli
niekde. Už ani neviem, kde to bolo. My sme vtedy akože sa kamošili aj sa kamošíme stále s tým
chalanom, ktorý u nás bol. Áno, bol taký byt, kde bývali také akože dobré parties. Tam sme sa, tam
sme sa akože stretli. A on mal vtedy len vyšité názov Bratiska na tričku. A ja akože to bolo… Ale to
nebolo nejaké, že ja som sa na to pozrel a vtedy som si to nejak uvedomil. Ale, ale potom vlastne ja
som chcel šiltovku. Ja som zbieral také tie šiltovky Sixpanelky. A mal som rôzne a som si hovoril, že
bolo by fajn, super mať, že bratislavskú, že Bratislava by tam bolo. Čiže úplná akože takáto
neuveriteľná vec. A s ním náhodou ani to nebolo, že my sme nejak mali plán nejaký, že ideme teraz
zafrajeriť (?) alebo neviem čo, úplne náhodou. A dali sme nejakých zopár akože úspor dokopy
a vyrobili sme nejakých prvých akože 20 šiltoviek. A jak sme ich vyrábali, tak hovoríme, že
neurobíme už aj mikiny? A potom, že tak sme urobili nejaké mikiny, alebo bolo tam, že Bratislava
myslím, že. Alebo boli tam také piktogramy Bratislavy. Boli také designové. A úplne náhodou už
nejaké 2 dni pred spustením a predajom na tom Dobrom trhu tak mi hovoril len, že… Teraz neviem,
kto to povedal, ale boli sme tam v tej dielni. Tam, kde bola tá sieťotlač. A že neurobíme, kokos, že aj
že mestskú štvrť? Že napríklad my sme boli z Dlhých Dielov obaja a že neurobíme? Ja by som si dal
Dlhé Diely, že proste to je bomba. A že není to. Ale sme to brali, že taký že okrajový produkt. Že to
bude len tak akože. A vlastne jak to býva v živote, tak potom to buchlo najviac, samozrejme.
Erik Lakomý: Takže najlepšie nápady vznikajú na party byte, hej? (smiech)
Viktor Blaha: Tak ale to sa písal rok 2013, ja to upracem do nejakej časovej línii.
Erik Lakomý: Hej, vy máte koľko rokov teraz?
Viktor Blaha: Ja mám čerstvých 33.
Pavol Bartoš: Ja mám 32.
Erik Lakomý: OK.
Viktor Blaha: No ale vlastne to bolo také celé pekné spontánne, že vlastne v tej dobe ešte bol aj
Facebook nový a vlastne celé to bolo také, že my sme boli vlastne všetci vysokoškoláci, teda študenti.
Čo bolo akože najkrajšie to, že vlastne Paľo vtedy študoval architektúru a venoval sa designu. Michal
je teda STU-čku vyštudoval. A ja som vlastne študoval marketing, takže vlastne nič s módou, nič
s fashion. A celé sme si to tak dali dokopy a podľa mňa to naozaj bavilo, že je to úplne niečo iné, než
sa venuješ počas dňa. A tak nejako postupne to vlastne vyrástlo až do dnešných nejakých…
Pavol Bartoš: Ale veľmi dlho to bolo akože taký že projekt, kde si nevedel vlastne, že či to má zmysel
trochu. Že bola to tak akože srdcovečka. Ale my sme naďalej si robili vlastne akoby svoje kariéry.
A žilo si to nejakým svojím životom, trochu sme sa tomu venovali, ale dlho to bolo tak, že sme
akože… Akože vždy to, čo sme zarobili, sme akoby že buchli naspäť, že nemuseli sme nejak akože…
Ale nemali sme z toho vlastne dokopy nič dosť dlho.
Viktor Blaha: Nie, akože no, to je tak pravda, že prvých 5 rokov asi to vychádzalo. Takže samozrejme,
na začiatku peniaze z brigád a od babky na Vianoce, čo si dostal, tak si odložil. A potom ešte my sme
založili, alebo vznikla Bratiska v tej dobrej dobe, keď boli Dobré trhy a Urban markety a ľudia chodili
hlavne tam. A čiže nás tak vždycky kvartálne nás to podržalo. Z toho sme vlastne žili ako keby ďalšiu
štvrť roka, kedy bol zase nejaký ďalší Dobrý trh alebo Urban market na Grape. A vlastne tak sme to
nejako tak držali pri živote, že vlastne išlo to z nášho vačku. Ale bolo to vo finále, že prežili sme aj tak
a bolo to na nejakej nule. A potom vlastne prišiel taký nejaký zlom a pustili sme sa do toho naplno.
Erik Lakomý: To je možno zaujímavé, že ak sa to vôbec drží niekde okolo nuly a dávate tomu nejaký
marginálny čas okrem akoby možno nejakých fulltimeových jobov ešte to, že Pali, ty si zase grafický
designér. Takže ty si to vedel navrhnúť, ty si robil v marketingu a podobne…
Viktor Blaha: Hej, no, presne, že sme to tak vyskladali…
Erik Lakomý: … si to vedel celé odpromovať. A zase tretí kolega development, takže …
Viktor Blaha: No, hej, presne. Môj brat to tak pekne nazýval v tej dobe, že vtedy bolo obľúbené slovo
hipster v Bratislave. A iba že každý správny hipster má nejakú neziskovku alebo neziskový projekt,
ktorému sa venuje po večeroch a víkendoch a na kávach v bratislavskej kaviarni.
Erik Lakomý: (smiech)
Viktor Blaha: Takže presne to tak akože definuje to obdobie. Ale stále tam bol ten záujem a stále to
išlo. Takže nás to stále bavilo. A stále to bolo presne, že ja som teda bol na marketingu u jedného
operátora, Paľko sa venoval Grapu a designu, a teda Michal bol u developera, ktorý, vďaka ktorému je
momentálne v Ľubľane už nejaké 3 roky, 4.
Erik Lakomý: Uhm a robíte to ešte traja, či ste dvaja teraz momentálne?
Pavol Bartoš: V zásade už len dvaja sa tomu venujeme akože teda nejak výkonne.
Erik Lakomý: No, dobre. A povedzte teda, že živilo sa to niekde okolo nuly. Videli ste, že to má asi
nejaký potenciál, keď vôbec to vydržalo. Kedy to začalo presne, v ktorom roku?
Viktor Blaha: No, to bolo že apríl 2014. To bol prvý Dobrý trh.
Pavol Bartoš: Možno 5 rokov, si… asi. A máš pravdu.
Viktor Blaha: No, 5 rokov, lebo ja si to úplne pamätám, lebo to bolo také zlomové obdobie, že ja som
odchádzal teda z toho marketingu. A bol Dobrý trh vlastne v dvetisíc devätnástom ešte v apríli na
Jakubovom námestí. Ja som v tom čase už bol aj v očakávaní prírastku teda, že som čakal dieťa. A tak
sme spravili ešte že detskú kolekciu, lebo veď aj ja si chcem obliecť svoje dieťa do našich nejakých
vecí. A stále bol o to nejaký záujem a jak som tak akože končil toho operátora s tým, že už bolo…
Dosť času som tam strávil a už bol čas sa posunúť, tak vlastne sme sedeli podľa mňa v Yeme vo
výklade. Úplne si to pamätám. A som tak akože dal Paľka na rovinu, že Paľko počuj, že ja idem do
toho full, že ideme akože full speed. Lebo stále je ten záujem. Akože 5 rokov sme nevyužili ten
potenciál, ktorý tam je, ktorý stále rástol. Ľudia si to stále pýtali a nevenovali sme sa tomu nikto
naplno, čo bola škoda. Takže ja že Paľko že buď poď so mnou a ideme do toho full, alebo poďme sa
pobaviť, ako to riešiť. Našťastie ma podržal, že nie, jasné, ideme spolu. Takže sme cítili obidvaja ten
potenciál. Vtedy už Maco bol aj v Ľubľane podľa mňa. Takže už sme boli takí, že vo dvojici sme to
začali.
Erik Lakomý: Sorry, že ťa preruším.
Viktor Blaha: Nech sa páči.
Erik Lakomý: Chcem sa spýtať, že čo bola pre teba tá najväčšia motivácia, alebo prečo si si povedal,
že OK, zajtra to ideme robiť fulltime?
Viktor Blaha: No, to bolo akože tak tie, v tej peknej dobe, keď boli tie Dobré trhy a Urban markety, tak
boli strašne dobré feedbacky od ľudí, od zákazníkov, od kamošov. Akože prvé roky nás myslím, že aj
kamoši najviac podržali, že oni to kupovali ako darčeky a tak. Takže akože tam bolo najprv, že mal si
dobrý ako keby inside od kamošov, že super nápad. Potom si mal tých zákazníkov, ktorí pravidelne
proste vždy, keď bol ten Dobrý trh, tak za tebou došli a kúpili si ďalšie tričko, mikinu tete, babke,
ujovi. Proste keď boli Vianoce, tak máme prípady, že človek si kúpil 21 vecí. Hej, že na Dobrom trhu
a kúpil že celej rodine.
Erik Lakomý: (smiech)
Viktor Blaha: Aj reálne akože to bolo od neterky po prababku z tretieho kolena to dostala.
Pavol Bartoš: Sorry, ja musím povedať, že ja som tiež priznám sa zopár Vianoc som vybavil na šupu.
(smiech)
Viktor Blaha: Z nášho skladu.
Pavol Bartoš: Celú všetku vzdialenú rodinu.
Viktor Blaha: No a takže akože proste to dávalo nejakú logiku a tým, že sa to živilo okolo tej nuly, tak
akože tam cíti človek ten potenciál, že tak 5 rokov keď už je to v podstate tesne pod nulou, nula, tak
keď sa tomu budeš venovať a normálne budeš nastavovať kampane a stretávať sa s ľuďmi, riešiť to
PR, myslieť na to, že dobre, teraz nás čakajú Vianoce, tak akože… Tak ten potenciál tam proste visel
vo vzduchu a bolo čas ho chytiť. Takže sme do toho išli. No, v dvetisíc devätnástom sme išli na to
doplna.
Pavol Bartoš: Vlastne keď na to pozerám spätne, tak sme sa mali oveľa skôr tomu začať oveľa viac
venovať. Čiže…
Viktor Blaha: Hej. Len nás bavila tá robota, čo sme robili. To bolo to, že…
Pavol Bartoš: Áno, áno a stále si si tak hovoril a že však rozbehnem vlastne niečo lepšie. A si si
neuvedomoval, že vlastne že úplne skvele rozbehnuté. A strašne aj to, že my sme vôbec nerozširovali
akoby produkty. Vieš, že nerobili sme ďalšie produkty. Nevyrobili sme že inak akoby vieš, že niečo.
Čiže ale aj to, čo Viktor všetko pospomínal. Vieš, čiže bolo to zlomové obdobie. Ja si tiež presne to
pamätám. A aj ale treba povedať, že bolo to aj dosť ťažké akože keď to bolo na tej nule. Lebo, lebo
a to veľakrát vieš ľudia nehovoria, ale proste teraz akože je to akože nepríjemný pocit, že proste
niečomu sa venuješ a máš a nemáš akoby že a nemáš z toho… A akože to neni ako povrchné, ale
potrebuješ mať akoby finančné akože nejaké zabezpečenie z toho, pretože potom je to… A po nejakej
dobe už ho potrebuješ cítiť, lebo inak je to, inak si fakt…
Viktor Blaha: Demotivovaný.
Erik Lakomý: No, hej, hej, poznám to presne z vlastnej skúsenosti, že sa venuješ nejakému projektu 5,
6 rokov a nepríde taký akože úspech. Nemusí byť v prvom rade finančný, ale tá firma z niečoho musí
žiť. A aj tí ľudia, aj posúvať to dopredu, čo si vyžaduje investíciu. Takže no, dobre, Paľko. Ty si bol
zvyknutý na to, že možno si freelancuješ a si na voľnej nohe. Keďže grafický design veľa akoby
úspešných projektov a veľmi zaujímavých, či už to bol Grape, alebo to bolo Slovenské národné
povstanie a tak ďalej. A Viktor, ty si bol v tom korporáte u operátora.
Viktor Blaha: Ja som… Ja som bol spokojne v korporáte.
Erik Lakomý: Bolo aj to možno nejaké že motivácia, že chcel si proste vypadnúť z toho korporátu
a robiť niečo, čo ťa baví?
Viktor Blaha: Hm, ja už som… Ja už som úprimne potreboval odtiaľ vypadnúť, lebo už som mal
myslím, že som to už aj verejne niekde spomenul, takže nebudem klamať. Že už som mal taký
osobnostný rozbroj ako keby, že jak sa tam narába s tým budgetom. A že vlastne do niečoho, čo ja som
strašne tomu veril a vedelo by to pridať hodnotu, tak neviem controlling to neodsúhlasil, lebo nie sú za
tým výsledky predaja. Takže ja už som tam mal taký rozbroj, plus to, akože ma čakala úplne nová
budúcnosť. Takže som to aj doma mal také, že moja manželka je teda umelkyňa, takže som videl.
Paľko je freelancer, takže som sa pohyboval v tých kruhoch, že dá sa žiť aj sám na seba že makáš
a s tým časom narábaš tak, ako potrebuješ. A venuješ sa tomu, čomu veríš. A čiže ja som mal podporu
z domu, a teda aj tuto môj kamarát ma podporil, že veď poďme do toho. Takže to bola akože jasná
voľba, že som ani nerozmýšľal.
Erik Lakomý: Uhm. A povedzte možnože po tom stretnutí opäť v bratislavskej kaviarni vieme, že ako
ste to celé si povedali, že OK, ideme to teraz zlomiť. Ideme sa tomu venovať naplno. Riešili ste možno
aj nejaké financovanie, ako to celé obslúžiť? Lebo však vy robíte primárne aj online, aj offline predaj.
Tie Dobré trhy sa asi minulý rok a počas Covidu trošku zrušili. Že ako to prebiehalo?
Viktor Blaha: No, to je… No, vtedy už sme boli tak, že na účte už niečo bolo. Že tým, že my sme si
z tej firmy nikdy nevyťahovali vlastne, tak sa nám podarilo naakumulovať niečo. A dokonca vtedy
prišiel ako keby tiež neviem, či vďaka tebe, že si mi nejakú robil grafiku, že prišiel nám do… Alebo
pomohlo nám výrazne aj to, že sme našli partnera, ktorý zastrešil celý e-shop logisticky. Čiže ako keby
celý ten backend e-shopu – kuriérov, balenie, všetko skladové priestory sme vlastne dali preč od nás,
čo nám vlastne prispelo k tomu, že sme našli čas sa venovať priamo tým výrobkom, nápadom.
A vlastne tvoriť, nestarať sa o to, že zabaliť, poslať, reklamácie a neviem čo. To ja si myslím, že bol
taký zlomový bod, kedy sme my sa tak nadýchli, lebo sme nemuseli chodiť na tú poštu každý deň
alebo každé 2, alebo tak. A nemuseli sme riešiť, že kde to budeme skladovať a kedy to dôjde a tak.
Teraz proste pekne sa to objednalo, došlo na sklad, človek to naskladní, všetko super. Takže myslím,
že aj to bol taký bod. A tým, že na tom účte niečo svietilo, tak sme sa toho nebáli ani.
Erik Lakomý: Takže vy tú najnáročnejšiu časť možno toho e-shopového celého, že logistika,
skladovanie, vybavovanie objednávok, prepojenia na všelijakých rôznych kuriérov, to ste
outsourcovali. Dali ste to preč.
Pavol Bartoš: Presne.
Viktor Blaha: To sme outsourcovali a ja som dodnes za to vďačný.
Pavol Bartoš: To bola najlepšia vec, čo sme urobili. Akože ja neviem, či navždy, ale na najbližšie roky
akože určite. Lebo to je… Hlavne vieš, v tejto dobe, keď už je to, úplne je to bežné. A hlavne je úplne
skvelé, že tú vec oni zas sú v nej skvelí, lebo ju robia proste pre veľa takto B2B akože partnerov.
A tým úplne ti odbúrajú celý tento stres z toho vlastne celého a len akože riešiš úplne iné veci,
v ktorých si ty… V ktorých zase vaša firma je akože dobrá. A áno, ja vlastne tiež úplne až nerozumiem,
že prečo sme to neurobili skorej. Takisto jak pri tom všetkom, lebo ja som vlastne ich poznal oveľa
skôr. Ja som pre nich robil nejaké práce grafické. Je to akože jeden nemenovaný veľký akože subjekt,
ktorý …
Erik Lakomý: Kľudne povedz, lebo nie sme, nie sme nikým limitovaní. Takže v pohode. Ak teda
chceš.
Pavol Bartoš: Hm, jaj, tak je to akože veď vidíte, … aj tam to je. Jaj, áno. Merch s.r.o., je to Merch
s.r.o., majú projekt ako Ruka hore, Merch.sk, robia vlastne… Čiže a majú a sú fakt skvelí akože chalani
aj celý akože tím tam. Čiže a myslím si, že to je, to bolo fakt kľúčové, že toto sme vedeli akože
vyriešiť. A zrazu to bolo také dospeláckejšie, že už to… Ako celé sa to posunulo na inú úroveň tým
celým backendom. No a to nám pomohlo, jak povedal Viktor.
Erik Lakomý: Dobre a asi teda vieme, že merch nie je len čisto o textile, že nie je to len potlač tričiek.
Možno povedzte, že ako vznikajú všetky tie, tie produkty a aké sú? Ktoré sú možno najzaujímavejšie?
Lebo mňa zaujíma hlavne ten proces, že možno od nejakej myšlienky až potom celkovo k tomu
zdieľaniu na e-shop a potom predaju.
Viktor Blaha: Tak… Tak asi začnem ja s touto otázkou, pretože ja sa venujem tak viac tomu predaju.
No, tam bolo akože tým, že my sme fakt 5 rokov vlastne fungovali v takom malom portfóliu, že tričká,
mikiny, čiapky na zimu, šiltovky na leto, tak to je potom veľmi pekné, že keď sa to otvorí a začneš
rozmýšľať, že vlastne kde sa to všade dá použiť. A vlastne za posledný rok my sme spustili predaj
rohožiek, že sme akože objavili dodávateľa na Slovensku, ktorý robí rohožky. A tie sa veľmi tešia
obľube. Máme aj také, samozrejme, mestské časti, máme aj také vtipnejšie ako „Zase ty“ a „Vitaj, ahoj
a vyzuj sa“. A tie akože nás veľmi potešili, aký je záujem o to. Lebo sme zistili, že na Slovensku
vlastne neni, alebo nevieš v slovenčine kúpiť nejakú peknú rohožku, ktorá neni nejako kvetinková
alebo niečo, ale že pekná, čistá. Tiež sme vlastne urobili nejaké termo hrnčeky Bratislavská kaviareň,
keď bola táto téma vo vzduchu. A teraz vlastne pred Vianocami sa nám podarila spolupráca so
Včelobalom napríklad, čo sú také voskové obrúsky ekofriendly.
Erik Lakomý: Uhm, uhm.
Viktor Blaha: A čo sme sa ešte veľmi potešili, čo sme stihli v minulom roku, že sme vytvorili
špeciálne ručne robený album na printy formátu A3, že si môže… Pre zberateľov tých printov, čo
tvoríme, alebo pre hocijaké iné, čo zbierajú ľudia, tak vlastne si vieš u nás urobiť. Základný je
20-stranový, vieš si kúpiť 40, 60-stranový a je to vlastne celé spravené ručne knihárom a každý kus je
vlastne ručne montovaný. Takže z toho sa tešíme. A tá idea je… Toto je vlastne jedna taká línia, ktorá
vzniká, že z tých designov, čo máme, poďme vymýšľať produkt. To je taká jednoduchšia. To je moja
by som v úvodzovkách povedal. To je moje, že nájsť dodávateľa, vzorky vyrobiť, odskúšať, vyprať, či
to prežije. Možno poslať kamošom, nech oni povedia svoj feedback. A potom máme tú ako keby
umeleckejšiu líniu printy, čo robíme. Tak tam ja iba v krátkosti zhrniem proces a Paľko nám to rád asi
doplní. Ale tam je to nejakých 11 bodov, čo sme rátali. Tam tá idea vlastne vzniká tak akože normálne
ideš po ulici, ideš si kúpiť kávu a iba, že bolo by super spraviť ja neviem fontány Bratislavy.
Pavol Bartoš: Ale aj nám aj akože nám treba povedať, že aj ľudia nám píšu. Aj naši kamaráti alebo
spolupracovníci, že akože neni to len, že nás to tak napadne akože. Ale áno, akože je nejaký croud
alebo zbieranie informácií a nejakých nápadov.
Viktor Blaha: No a že napríklad Dúbravku alebo nejaké mestské časti, ktoré my ako nie sme v nich
doma, hej, že tie prvé sme vlastne printy sme spravili také, že tam, kde sa cítime akože doma
a poznáme tie časti. Ale teraz napríklad tú Dúbravku, čo som spomenul, tak alebo iné časti sme
spravili tak, že sme dali výzvu cez Instagram, nech nám ľudia napíšu, čo sú tie miesta. Akože nemusí
to byť priamo budova, môže to byť presne fontána, zastávka, stánok pouličný alebo socha.
V Dúbravke je nejaká studňa, čo ja som nikdy netušil, že tam je studnička v starej Dúbravke. A z toho
spravíme potom zoznam, si pekne vypíšeme. Pokúsime sa buď na internete, alebo ideme osobne to
nafotiť, aby sme mali podklady pre vlastne našich designérov, ktorí spravia vlastne potom taký vlastne
podklady pre Paľa. A Paľo to potom vo finále urobí tú kompozíciu nejako nastrelí. To si odsúhlasíme,
potom to vlastne sfinalizuje, dodá to do tlače. Vytlačí, potom sa to podpisuje, čísluje, balí, neviem čo
ďalej všetko.
Erik Lakomý: K tomu ešte by sme prešli. Vlastne Paľko nám povie viacej, len tá jedna myšlienka
z toho celého ešte sa mi páči, že nerobíte len merch akože fakt že tričká a mikiny alebo šiltovky, ale sú
to fakt že také praktické veci, ktoré či už dennodenne používaš, či je to ten sáčok na chleba voskový
alebo na nejaké iné eko, bio potraviny. Alebo rohožka, že taká vec, ktorú každý deň vidíš, keď ideš do
bytu. Ale nie je, nie je to asi… Takže toto je akože veľmi dobrá myšlienka, to sa mi páči. A Paľko, ty
k tým printom, lebo môžem z osobnej skúsenosti povedať. Ja som dostal na moju tridsiatku Kramáre
print. A tak som si to stále, keď sa na to pozriem, vychytám si niečo nové. Najviac ma zaujala,
samozrejme, Piváreň u Jozefa s človekom, ktorý sedí pred Jozefom. (smiech) Alebo neviem čo.
Viktor Blaha: To je môj obľúbený …
Erik Lakomý: Takže povedz možnože, ako vychytávate všetky tie miesta a tie detaily.
Pavol Bartoš: Podľa mňa, čo sa týka tých printov, tak strašne nám to pomohlo v tom, že tí ľudia, ktorí
aj nás nepoznali, tak nás poznali, samozrejme. Ale zrazu to akoby dostalo taký že… Lebo vyrobiť
tričko s nápisom nejakých štvrtí je v zásade akože jednoduché, hej. Proste pozrieš si, aké sú štvrte
v danom meste, ktoré sú naj ako vyhajpenejšie, alebo aj nemusia byť. Vyrobíš a teraz dáš narobiť.
Proste to neni nejaká. Ale toto tomu dodalo taký, že aha, že chalani asi naozaj po prvé akože sa
vyznajú v tom meste a po druhé, že ti to dodá takú že nejakú vyššiu tú designovú hodnotu tomu.
Pritom je asi jasné, že teraz na tričku nechceš mať úplne tak komplexný akože design asi. A má to
nejakú svoju, iné svoje nuansy, keď je to print. Ale zrazu to nebolo, že sú to, aha, že však to tam nejakí
tuto podnikatelia tu nahádzali a chcú rýchlo zarobiť na tričkách. Ale že je vidno, že máš nejaký vzťah
k tomu mestu. A to je podľa mňa dobre, to je dobrá cesta. To som z toho veľmi rád, že to tým smerom
ide. A áno, akoby že čo je ako veľká výzva okrem inej, ktorú budeme asi možnože spomínať, do 2022,
čo máme akože nastavené, tak je to, aby už to nestálo vlastne len na mne tie printy. Lebo teraz to je,
teraz je to vlastne tak nastavené, že do veľkej miery to stojí na mne, že stále som akoby finishing
touch. A z toho som akože dosť nervózny, lebo to tak nemôže byť. Čiže chceme to otvoriť viacej.
Chceme tam akože prizvať viacej ľudí k tomu a chceme, aby tam viacero akoby ľudia autorsky
vstupovali a robili to. A, samozrejme, to je spojené s tou druhou vecou, ktorú som hovoril, a o tom asi
budeme hovoriť ďalej, že čo sa týka expanzie ďalej.
Erik Lakomý: A možno ten samotný proces vzniku toho printu? Aj ste spomínali, že ľudia vám píšu,
že ktoré sú nejaké časti alebo miesta, alebo nejaká atrakcia v tej danej štvrti. Čo si to ideš nafotiť
a potom to nejak prekresľuješ? Alebo ako to funguje?
Pavol Bartoš: Áno, vždy, vždy chceme, aby… Ja chcem, alebo chceme, aby tam vždy boli že aj nejaké
akože turistické veci, čo sú že známe. Ja neviem, že proste naozaj sú známe, keď je to nejaká akože
taká turisticky vychytenejšia štvrť. Ale nech tam sú aj také že lokálne veci, čo poznajú naozaj tí
lokálni ľudia. Preto, preto a je úplne normálne, úplne, že sa opýtaš vlastne tých zákazníkov. Opýtaš sa
ľudí alebo fanúšikov proste, že je to najjednoduchšie zistenie. My sa nechceme tváriť, že nie je
v tvojich silách, aby si poznal celé to mesto, proste každú jednu nuansu tej štvrti, nejaký taký spot.
Čiže robíme si tam to akože to zbieranie informácií, to sa potom na Dropboxe, alebo používame
nejaký Dropbox väčšinou používame, na nejakom toole sa to vlastne spíše. Urobia sa tam priečinky
každého toho spotu, nafotí sa to. Máme vždycky človeka, ktorý to pôjde nafotiť tak, aby to bolo. Má aj
nejaké inštrukcie, ako to má nafotiť. Ja som urobil taký akoby manuál, akým spôsobom sa majú tie
budovy alebo tieto spoty… Nazvem to nejaké spoty, aby to bolo jednoduchšie, lebo nemusí to byť len
budova. Môže to byť zaujímavý strom, proste hocičo, alebo pes, čo je známy v tej štvrti, ja neviem.
A presne, jak si ty povedal, že potom si vychytávaš na tom printe, že toto, toto však a úplne, že jasné.
Alebo nech sú tam aj nejaké vtipné veci. Niečo z nejakých memečiek, alebo tak, aby to malo nejakú že
emóciu. Že aby to bolo, že aby to nebolo, že niekto len tak to vyrobil, že má to nejakú tú, tú atmosféru.
No a potom postupne presne máme tím ľudí, ktorí to vlastne prerábajú do vektorov, alebo aj nie
vektorov. Jak sa dohodneme podľa toho manuálu a potom sa robí kompozícia. A potom ako je to
náročný proces. Potom dlho trvá aj tá samotná, ten typ tlače, to RISO. Aj keď nerobíme len RISO, ale
keď robíme RISO, tak to je komplikované. Lebo tam nevieš nikdy, jak to presne vyjde, aj keď máme
to trošku predpripravené a aj nejaké skúsenosti. Ale vždy je to vlastne taká alchýmia. Aj preto je to
také akože cenené. No a potom, samozrejme, celé tie aj akoby že logistické veci, že sa to presne
podpisuje, balí. A, samozrejme, vždy sa niečo pokazí. (smiech) Jak to chodí. To je proste klasika
akože. My sme, hocičo keď robíme, ako neexistuje, že nebude problém proste. A teraz tento december
bol akože v tomto úplne unikátny, že sa akože kazilo, čo sa dalo. Čiže to je ďalšia vec, čo ľudia, keď
začínate podnikať, pripravte sa, že vkuse sa budú kaziť veci. (smiech)
Erik Lakomý: Treba si na to zvyknúť a treba s tým bojovať, lebo, lebo potom…
Viktor Blaha: Ale akože hej, že potom ešte kým sa to podpíše, zabalí, naskladní, nafotí, kampane
spustia. Máme vlastne spravený taký špeciálny newsletter vlastne iba čisto printový, že vlastne
vždycky dôjde dopredu. My fungujeme na tom, že ten drop – neviem, ako povedať po slovensky drop
– spustenie predaja…
Erik Lakomý: Spustenie predaja.
Pavol Bartoš: Pád. Pád nového produktu. (smiech)
Viktor Blaha: Pád nového produktu vždycky dopredu máme že presný čas, presný dátum, aby sa ľudia
pripravili, dali si alarmy na telefónoch.
Erik Lakomý: Tak to je taká inšpirácia z toho módneho sveta, hej, že…
Viktor Blaha: Hej, hej, ale tým aj, že je to limitované, že vlastne do predaja ide akože tie printy sú 200
kusov väčšinou, niekedy menej, tak je to také, že už ľudia sú naučení, že je to 200 kusov. A nie vždy
sa uchytí, za čo im veľmi pekne ďakujeme. A ja by som iba, prepáč, iba jednu myšlienku, čo držím
v hlave ešte, že my tie printy hlavne robíme akože pre tých ľudí, čo tam žijú. Hej, že presne že ty jak si
z Kramárov, tak Piváreň u Jozefa ja poznám vďaka tomu, že som oproti pracoval ešte na vysokej
škole. A tam sme chodili na kofolu po práci. Ale že preto som vedel, ale že presne tú Dúbravku akože
vôbec necítim sa.
Erik Lakomý: Jasné. Ale keď to takto hodnotím, keď sa pozriem aj na e-shop váš Bratiska.sk, tak
vyzerá to, že tie printy sa reálne chytili. Lebo tam máte skoro všetky vypredané. Nie?
Pavol Bartoš: Áno, áno, vypredá sa to. Tie najúspešnejšie do pár minút, tie najmenej úspešné do dvoch
dní povedzme. Ale musíme byť fér a povedať, že my sme akoby že, že je teraz taká doba, že je silná
generácia zberateľov umenia a printov, alebo doslova že printov, grafík. A my sme akože na ňu v istom
zmysle naskočili, že aby to bolo fér. Čiže ale samozrejme, ten produkt keby nebol akože kvalitný, tak
by nemal taký úspech.
Erik Lakomý: Takže NFT-čka, hej, Bratislavy. Hej?
Viktor Blaha: 2022.
Pavol Bartoš: Nebudem komentovať toto, lebo nič neni viac vzácne, ako človek, čo príde na stretko
v roku 2022 a nezačne hovoriť o NFT-čku. (smiech) Ale musím povedať, že tiež špekulujeme na túto
tému.
Erik Lakomý: Uhm, dobre a ja som videl aj včera na vašom Instagrame, že spúšťate teraz, alebo ste
spustili v spolupráci s nejakým lokálnym umelcom zo Žiliny, boli tam tiež také zaujímavé miesta
vychytané, že vodojem myslím, že v Žiline je taký. Alebo Bôrik, kde ja som chodil hrávať basketbal
na BADEM, keď som bol úplne malý. Tak ma taká nostalgia chytila. Že ako to robíte? V zásade vy ste
Bratisku začali rozširovať aj do iných miest, neni to len čisto o Bratislave. Že je to v pohode a tí ľudia
na to ako reagujú? Lebo ešte poviem len 1 príklad. Ja som z Košíc a tam už od mojej strednej školy,
alebo ja neviem od dvanástich rokov možno evidujem značku KERE– Košice Represent, ktorí začali
možno ešte o niečo skôr s týmto. Len ja viem, že mali možno taký blok, že už ak ľudia idú do iného
mesta, že už to nebude Košice Represent, ale budú robiť pod tým Prešov alebo niečo iné, že už to
nebude real. Hej, že už to stratí nejakú autenticitu. Ako sa vám to darí, aby to ostalo stále tým, čo to
má byť?
Viktor Blaha: Je to veľmi naša obľúbená otázka. (smiech) Odkedy asi vznikla Bratiska. Teraz máme
v tej… Chceš k tej tvorbe alebo k tej… akože…
Erik Lakomý: Môžeš povedať na začiatku, že, že…
Viktor Blaha: Dáme to pekné, to ľahšie. Hej, že ako tvoríme tie zahraničné. Momentálne máme akože
vlastne akože mimo Bratislavy máme ešte Prahu, tak ako Česko. A v rámci Slovenska sú tie mestá vo
veľkej by som povedal, že vo väčšine prípadov sa snažíme s miestnym umelcom to riešiť alebo
s designérom. V prípade Žiliny, čo sme teraz dali von, je to s Robom Oslancom, ktorý vlastne tiež si
vymyslel ten námet a spracoval ho. Ale keď v Žiline je to taký špecifický príklad. Ale v iných mestách
sa snažíme, že pokiaľ to nenájdeme, žiaľ, toho lokálneho designéra, čo sa snažíme, tak je to vždycky,
že je to nejaký nápis alebo nejaké… Proste je to niečo, čo bije miestnym do očí už dlhé roky. V Trnave
je to napríklad inšpirované nápisom Figaro, čo je vedľa už akože na stene namaľované už ja neviem
podľa mňa od devätnásteho storočia. Vedľa hlavnej stanice vo Zvolene sú to DRU tyčinky, čo sa tam
vyrábajú. V Košiciach je to nápis Mladosť, čo bol na námestí. V Poprade je to inšpirované
popradským pivom, v Martine podľa minerálky Fatra. V Trenčíne podľa už žiaľ zbúraného teda
textilného závodu Merina, Nitra sú Chrumky a Zetor, keďže tam nám to robili Andrej a Andrej, tak
sme dostali 2 designy. A potom Banskú Štiavnicu nám vlastne urobil Ondrej Opt, ktorý robil
historický vývoj názvu mesta a tie fonty spojil dokopy – úplne brutálny design. A ešte čo máme
takého? Ešte… No, neviem. Máme asi už osem…
Pavol Bartoš: Ja som prekvapený, že si tieto všetky pamätáš. (smiech) Akože prípravu si dal extrémnu.
Viktor Blaha: No, tak mám to na starosti. No ale tak mám aj na starosti tieto predaje, takže viem.
A čiže máme fakt už nejakých 18, 19 miest vlastne po Slovensku. Máme, zatiaľ máme myslím, že iba
Klokočinu v Nitre a Sásovú v Bystrici ako mestskú časť a ešte myslím, že Prengo v Trnave. To sú
jediné 3 mestské časti, čo máme mimo Bratislavy asi zatiaľ.
Pavol Bartoš: Na Slovensku.
Viktor Blaha: Na Slovensku, na Slovensku. V Prahe to máme viac. A vlastne vždycky je to takto, že
aby tam bola tá ako keby to spojenie s tým mestom, tak sa snažíme, aby to bolo inšpirované samotným
mestom. Nie, že toto je font, ktorý nás teraz baví, a spravíme.
Pavol Bartoš: Tá téma akože rozširovania je s nami od začiatku, lebo to je presne to, že vymyslíš si
názov značky alebo celý koncept, ktorý je postavený na lokálnosti. To je, ako to nie sme len my. To je
akože bárskde. A teraz to je strašná sila. Lebo to ti vlastne urobí brutálny akože hipe, brutálne
funguješ. Alebo nemusí, ale veľakrát vďaka tomu funguje proste, lebo je to lokálne, lebo sa bližšie
spojíš s tým, keď tam je nápis ja neviem niečo, čo ty poznáš. Ale samozrejme, ťa to extrémne limituje
potom na druhej strane. Pretože čím je to lokálnejšie, tak tým viac akože tí ostatní presne povedia, že
prečo idete. Však ale to nedáva zmysel, hej, že idete ďalej, expandujete s lokálnym názvom. Ale a my
sme tiež boli sme v tomto ako mindsete, že musíme proste urobiť nový brand, ktorý bude taký
nezávislejší a tak ďalej, ktorý bude menej, nebude závislý na tej lokálnosti. Ale vo finále sme zistili, že
akože v zásade to netreba až tak riešiť. Pretože to je už názov akoby značky. Jasné, že tí ľudia, jasné,
že to bude navždy spojené s tým. Je to lokálne a tak ďalej a tak ďalej, ale vo finále tí ľudia to až tak
neriešia, ako sme si my mysleli, že to budú riešiť. Naopak, keď sme urobili taký akoby spin-off
projekt, ktorý sme nazvali americkým názvom, že Neighbourhoods teda Hoods, nefungovalo to až tak
dobre. Stále ho máme akože v zálohe. Nechcem povedať, že ho nikdy nevyužijeme, ale na povedzme
iné trhy. Ale napríklad na Slovensku stále tí ľudia sa pýtali, že či to je teda Bratiska. Proste už ten
názov… Inak mimochodom, my Bratislavu akože my dvaja napríklad alebo vo firme nevoláme
Bratiska, hej. Ako my voláme Bratislavu Bratislava.
Erik Lakomý: No, jasné.
Pavol Bartoš: Nikdy nie a Blava nie, to je zakázané, za to sú pokuty v Bratislave na ulici. A čiže my
Bratisku voláme akože našu značku a firmu, ale úplne nikomu nezakazujeme volať to Bratiska. Vďaka
tomu to aj funguje a tak ďalej. Ale tým pádom nás to baví, že Bratiska je názov značky. Bratiska je
inak neviem, v nejakom jazyku to znamená, že bratranec alebo čo. Čiže má to aj takéto nejaké
významy. A vieš a máš prípady, že sú názvy značiek, čo sa volajú podľa mesta, alebo kde vznikli. A je
to akoby že zaujímavé, lebo potom môžeš mať ten príbeh. A my ani nechceme sa tváriť, že naša
značka navždy, lebo nemôžeš byť odvšadiaľ. Čiže my normálne si ideme ako tú líniu, že vznikli sme
v Bratislave a ideme robiť produkty ďalej do celého sveta. (smiech)
Viktor Blaha: Ale dobre si povedal. Ale tam akože bolo presne taký aj… My sme sa o tom bavili aj so
zopár ľuďmi z praxe, že debatovali sme aj so stratégmi, marketérmi a tak ďalej. Veľmi radi túto tému
vždycky otvoríme, keď niekto sa spýta, že ako nám to funguje mimo Bratislavy. Ale bol tam aj taký
zaujímavé momenty, že my sme spravili také bannery a nachystali si stánok. Ja som bol na Trnavskom
rínku. Myslím Paľko bol v Nitre na festivale akože na predaji a proste som to tam celé obrandoval
Hoods. Proste to tam viselo, svietilo, blikalo. Ja neviem, všetko. A proste došli ľudia a iba, že jej,
chalani z Bratisky. Ja že uhm. (smiech) No dobre, tak asi sme dostali okamžite takú reality facku, že
možno tu zbytočne nad tým uvažujeme a poďme sa venovať tým produktom a nápadom. A preto sme
to aj tak prestali riešiť. Ten Hoods sme tak v tichosti teraz spinká. Ale máme ho v zálohe. Uvidíme, či
ho niekedy v živote ešte vytiahneme. Možno to urobíme, že Hoods by Bratiska alebo nejako.
Pavol Bartoš: Ale čo sa týka ako 2022, tak na ničom mi nezáleží v roku 2022 tak ako na expanzii
akože na iné trhy Bratisky. A máme akože a ideme teda pod Bratiskou a máme to akože… Máme
naplánované, akurát teraz sa na tom robí a na backende, frontende všetko na celom tom akoby systéme
to fungovalo.
Viktor Blaha: Aj minulý rok sme sa tomu vlastne venovali, aby sme to mohli čím skôr reachnuť.
Pavol Bartoš: Áno, áno a ideme teda týmto smerom.
Erik Lakomý: Dobre, takže keď tú dvojčasťovú otázku rozdelím, že na prvú časť, snažíte sa nájsť
nejakých designérov lokálnych. Ak nie, tak máte vychytané nejaké monumenty alebo nejaké veci,
ktoré sú v tých mestách známe. A tá Bratiska sa zdá, že nie je vôbec limitujúca, že to je limitujúce len
pre asi v prvom rade pre vás to bolo možno zo začiatku limitujúce.
Pavol Bartoš: Áno. Rovnako máš nemenovanú obrovskú značku momentálne vyhajpenú škrečkovú,
ktorá sa volá slovenským názvom a je asi že ja neviem, že štyridsiatich troch, čiže akože neni to podľa
mňa, že veľakrát ten podnikateľ sám akože má z toho takú schízu. Ale vo finále neviem. Nám to aspoň
teda… Neni to vôbec nejaké limitujúce, aspoň nemáme… Akože jasné, nemáme urobené nejaké úplne
detailné analýzy, že ja neviem, keby sme išli pod týmto názvom, nejaké focus groups a ja neviem čo.
Nemáme. V tomto sme takí ako nedospeláci. Ale myslím si, že z toho, z čoho vychádzame z tých
rozhovorov tak, jak aj Viktor hovoril a s odborníkmi a tak ďalej, tak by to malo ísť týmto smerom
akože. A uvidíme znovu. My hovoríme, my máme také porekadlo. Nevystrelíš, nedáš gól. (smiech)
Viktor Blaha: My sa aj radi popálime na vlastných chybách, lebo nás to posúva.
Pavol Bartoš: Čiže uvidíme ako. Vieš.
Erik Lakomý: Tak ale to je najlepšie takto skúsiť a uvidíš, že… A možno aj na Slovensku je to ešte
viacej real, že je to Bratiska. V zahraničí to už je potom jedno, lebo jak vravíš škrečková reklama
v Nemecku proste valí. Takže tak no.
Viktor Blaha: Berieme inšpirácie.
Pavol Bartoš: Podľa mňa musíš nájsť taký ten ale dobrý pomer medzi tým, aby si nerobil úplne na
prvú tie veci, jak ťa napadnú, že jak som povedal „Nevystrelíš, nedáš gól“. Čiže akože mal by si mať
pripravené, ale mal by si nájsť ten bod, kedy už akože už na tom nerob, už to vyskúšaš. Hej, lebo zas
niekto robí tú chybu, že to hneď urobí. Upečie to rýchlo a dá to von a tak ďalej a neurobí to aspoň,
teda odfláknem to. A potom druhý má problém presne iný typ človeka má zas ten problém, že to má
dlho v šuflíku a piluje to. Čo my tiež máme teraz nejaké také projekty. A proste už si z toho len chorý,
lebo už to chceš dať von a už chceš vidieť ten akoby že tú interakciu. Chceš to už dať proste,
potrebuješ sa odmeniť tým, že ten projekt ide von.
Erik Lakomý: No, jasné, jasné. Dobre a ja som si všimol, že okrem toho, že robíte jednak štvrte, robíte
Bratisku, robíte možno aj nejaké B2B veci, že zákazkové či už je to merch pre niekoho, ale zároveň
aj…
Pavol Bartoš: Nebudeme B2B. Ale povedz.
Viktor Blaha: Nie, iba otázka znie teda?
Erik Lakomý: Otázka znie, ja som, ja som chcel, že neni to len spolupráca akoby s miestnymi
lokálnymi umelcami, ale či už nejakými značkami väčšími a tak ďalej. Tak možno povedzte, že ktorá
bola tá spolupráca pre vás najobľúbenejšia? A možno ktorá bola akože, na ktorej ste si aj zarobili
reálne peniaze?
Viktor Blaha: Hm, veľmi pekná otázka. Ale nie. Vieš, tak v poslednej dobe nás akože najviac tešia,
samozrejme, spolupráce, ktoré nie sú úplne ziskové. Napríklad, čo sme robili print pre Múzeum mesta
Bratislavy, z ktorého vlastne sa bude financovať revitalizácia kaviarne Radnička, kde robia, čo je
sociálny podnik. Taktiež ale sa tešíme aj z takých malých spoluprác, ktoré sú také že jednodňovky, ale
sme robili pre Európsku komisiu merch, že Zem. A to bolo pre influencerov. Takže my máme radi aj
takéto. Robíme aj s väčšími neziskovkami v Bratislave. Ale to nie sú akože B2B spolupráce, ale
spolupráce, čo nás tešia. A ale akože nebudeme asi klamať, najlepšia akože pre nás spolupráca bola so
Samsungom, že či v roku 2018, či 19, alebo teraz posledná. Ale ani nie, že finančne. Tam sme sa tiež
vedeli popáliť miestami. Ale hlavne akože tá mediálna hodnota, že čo nám to prinieslo, že čo brandu.
Ako keby akože tá ako keby aj ten lovebrand, ale aj že ľudia nás vďaka Sajfovi teda a Samsungu
celkom spoznali, prinieslo nám to followerov a že skorej týmto smerom to hodnotíme, že ako keby
najziskovejšia smer jasná značka z toho.
Erik Lakomý: Že nie je to len o peniazoch, ale je to aj o iných tých KPI-čkách, čo máte teda zadelené.
Viktor Blaha: Hej, hej, hej.
Pavol Bartoš: Tak akože samozrejme, ten audience ti potom generuje ten zisk, čiže jedno tlačí druhé.
Erik Lakomý: Jasné, jasné.
Viktor Blaha: Čiže skorej tak to hodnotíme, že čo nám prinieslo ako značke. No, nie, nie banke, ale
nám.
Erik Lakomý: To je… Ale to je super aj na tých veľkých brandoch, že sa snažia v dnešnej dobe
podporovať lokálne brandy a vlastne tá forma spoluprác alebo nejakých kolaborácií, či už je to merch,
či už je to textil, alebo myslím, že s tým Samsungom ste robili aj kryty na telefón. Takže zase nejaká
praktická… Či nie? Neboli to?
Viktor Blaha: Nie, nie, neboli to kryty. Robili sme tričká a teraz printy sme robili, no.
Pavol Bartoš: Printy sme robili.
Erik Lakomý: Aha, printy, lebo takto tie printy boli…
Viktor Blaha: Ale akože fakt sa tešíme z každej. Nebudem tu asi menovať všetkých tých zopár
desiatok.
Erik Lakomý: No, jasné, jasné.
Viktor Blaha: Ale z každej jednej snažíme sa každému vlastne zákazníkovi úplne vyhovieť podľa jeho
snov. Čiže my sme veľmi otvorení, aby sme boli… Hlavne akože čoho sa my držíme a za čo som
veľmi rád, že aj teda stále, stále ma aj Paľo v tom podporuje, aj si tak ideme takú líniu, že proste
obidve strany musia byť spokojné. To je jedno, či to je B2B, alebo proste neviem výroba niečoho. Tak
proste musí to byť, že aby aj tú druhú stranu to bavilo a chceli to robiť.
Erik Lakomý: No, jasné.
Viktor Blaha: Že proste nejdeme, že tak musíš ísť ja neviem, musí to byť dodané do 24 hodín a vlastne
tak, ako my povieme. Ale že väčšinou je to o debate, hej, aby sme boli spokojní všetci.
Erik Lakomý: Predpokladám, že boli aj také prípady, že ste si nesadli, či?
Viktor Blaha: Sú, jasné ako… Ale tak to vidíme…
Pavol Bartoš: Stáva sa, ale to je normálne.
Viktor Blaha: No. Je to biznis.
Pavol Bartoš: Ale tú B2B akože sekciu máme dosť silnú. Ja som až prekvapený, akože veď to super
ťahá. A je to podľa mňa dôležité akoby ten segment v tej skladačke celkovo v celej našej.
Erik Lakomý: Dobre. Naznačili ste už, že vaše plány. 2022 bude veľký, predpokladám. Povedzte
možno ešte, ako ten 2021 ste vy ukočírovali? Lebo ako v zásade tie Dobré trhy a nejaké lokálne miesta
na predaj boli dosť silné u vás. Akože ako transformovali ste sa do onlinu a?
Viktor Blaha: No… Tak ja asi poviem 21 a ty povieš 22? Ty si taký väčší vizionár. (smiech) A 21 akože
bol pre nás taký zlomový v tom, že vlastne nebol žiaden ten Dobrý trh ani Urban market. Čo nám bolo
celkom ľúto, lebo sme nestretávali vlastne zákazníkov. Tak sme sa vlastne, teraz sme vo viacerých
turistických informačných centrách po Slovensku. Takže aj takúto sieť obchodov máme,
v úvodzovkách obchodov. Ale je to veľmi fajn a sme veľmi radi, že sme vlastne tak akoby lokálne tým
ľuďom. Taktiež predávame cez Kompot.sk. Takže tam sme sa začali viac fokusovať, takže takýto
komisio… teda na komis predaj. A čo nám vlastne interne dosť pomohlo je, že vlastne my sme v tom
dvetisíc devätnástom, keď sa zrušilo štúdio na Medenej, tak sme robili z domov, kaviarní a tak. A cítili
sme, že tam akože chýba ten to, že sa vidíš každý deň a pravidelne a tak. Takže sme hľadali nejakú
kanceláriu, čo sa nám úspešne podarilo. S kanceláriou vlastne prišli aj dvaja zamestnanci, čiže máme
dvoch grafikov interne už. A vďaka aj teda nášmu partnerovi, ktorý zastrešuje e-shop, ktorý tiež makal
na tom, aby boli tie procesy lepšie a lepšie, tak sme ten e-shop vlastne tlačili čo najviac a ten online a
úspešne.
Erik Lakomý: Dobre a venujete sa teraz tomu vy dvaja plus ešte dvaja fulltime zamestnanci, alebo je
…
Viktor Blaha: Ešte máme brigádnikov študentov.
Pavol Bartoš: A kopu externých nejakých spolupracovníkov. Hej, že kopu.
Erik Lakomý: Jasné. Tak to je asi rozumné v tomto smere, že nemať na fulltime ja neviem 10 – 15
ľudí.
Pavol Bartoš: To je úplne rozumné. (smiech)
Viktor Blaha: My by sme si ideálne všetko robili najradšej sami. My sme takí, že keď nás to napadne,
tak obidvaja sme takí, že v momente, keby som to mal, tak rovno to idem vyrobiť a vytvoriť a neviem
čo. Čiže je to v niečom aj limitujúce, ale akože samozrejme, sa to nedá. Ale najradšej by sme mali
všetky stroje a všetko u nás.
Erik Lakomý: No, jasné.
Viktor Blaha: A ale hej. Teraz sme vlastne štyria fulltime a potom máme študentov vysokých škôl
a máme veľa externistov.
Pavol Bartoš: Ale vieš, máme aj, aj partnerov ako firmy, čo nám vieš riešia neviem IT veci a tak ďalej.
Proste, že je tam kopa ďalších a ďalších spolupracovníkov.
Erik Lakomý: Jasné, jasné.
Viktor Blaha: No a vďaka tomu sme akože v 2021 uzavreli lepšie ako 2020. Takže je to motivujúce…
Erik Lakomý: To som sa chcel presne spýtať, že…
Viktor Blaha: … že krivka je stále exponenciálna a máme kam rásť. Z čoho sa tešíme.
Erik Lakomý: Či hokejka vystrelila aj v tomto smere, že…
Viktor Blaha: Hej, hej, ale akože musím povedať, že sme fakt makali tento rok.
Pavol Bartoš: Vystrelila. Tam je to ešte aj trošku tým, že my to máme cez toho partnera. Tak tie tržby
ešte sú trošku vlastne akoby iné, ako sú akože v skutočnosti a tak ďalej.
Erik Lakomý: Uhm.
Pavol Bartoš: A že nedá sa to úplne podľa toho akože hodnotiť. Máme také svoje nejaké interné veci,
kde si to hodnotíme. Ale, ale áno, akože každý zatiaľ ten rok v posledných troch alebo dvoch, odkedy
sme sa tomu začali full venovať, tak vlastne cítime tam akože tú pozi… tú príjemnú spätnú väzbu, že
akože má to nejaký zmysel. A presne od toho sa chceme odvíjať v 2022 a podľa mňa akoby, že ten rast
je úplne jasný, že chceme rásť proste, čo sa týka toho… šírky toho portfólia produktov, akože aj typu
produktov. To je úplne jasné. Lebo my úplne máme aj tú skúsenosť, že čím dáš nový produkt, tak
vlastne ti to ťahá aj tie zvyšné produkty. Že vždy, keď dropneš nejakú novú vec, tak vlastne ľudia ťa
objavia a tak ďalej. A plus chceme teda rásť, čo je ako teda už naša mantra, náš ako démon. Rásť aj do
tých akože iných trhov a to je fakt že najväčšia priorita.
Erik Lakomý: To znamená, že aj iné krajiny, hej?
Pavol Bartoš: Áno, jasné, jasné, aj iné krajiny. A zatiaľ len zopár, nemáme nejaké veľké oči. Chceme
si vyhliadnuť nejaký trh, kde by to, kde by sme mohli mať, kde by to mohlo fungovať v nejakej miere.
A tiež nemáme ani veľké oči v tom, ale proste chceme to vystreliť a uvidíme. A plus ešte zabudol som.
Jak som aj ja spomínal, trošku zlepšiť tie procesy a viac odľahčiť nás dvoch akoby z tých akoby že day
to day tasks a akože získať nejakých nových šikovných ľudí na palubu, ktorí by vedeli nejaké tieto
veci riešiť. Aby veľa z tých vecí sa vedelo fungovať aj bez nás. Myslím si, že to je ako kľúčové pre
každého človeka, čo chce mať rast. Lebo stále nemyslím si, že… Stále nie sme v tej pozícii, že to je
nejaká akože, že to je firma. Sme to stále vlastne my dvaja, keď si to tak úprimne povieme. Aj keď
teda robíme s veľmi šikovnými ľuďmi. Ale toto je akoby tá vízia, že nejakým spôsobom to posunúť na
nejaký zase stupienok o kúsok vyššie.
Erik Lakomý: No, to je asi vtedy vieš, že máš úspešnú firmu, keď funguje bez teba. A ty ako founder
sa môžeš venovať akoby stratégii a nejakým iným veciam. Dobre a viete aj prezradiť možno, čo
najbližšie nejaká teraz krátkodobá že spolupráca alebo nejaký drop produktov? Alebo na čo sa môžu
ľudia tešiť?
Viktor Blaha: Asi neprezradíme. (smiech) V tomto prípade asi neprezradíme.
Pavol Bartoš: Neprezradíme.
Viktor Blaha: Ale akože môžeme iba prezradiť, že spravili sme takú kolekciu s pani FB ANNA.
A s ňou budeme ešte pokračovať v roku 2022 v iných mestách.
Pavol Bartoš: Áno a to je moja najobľúbenejšia na Facebooku. Počuj FB ANNA je úplná bomba.
Viktor Blaha: Chceli by sme ju touto cestou pozdraviť, ak počúva.
Pavol Bartoš: To je moje najobľúbenejšie collabo z 2021.
Viktor Blaha: Takže aj s týmto grafickým designérom plánujeme nejaké nové veci vymyslieť.
Pavol Bartoš: A chceme s ňou ísť ďalej a proste celé ma to baví, fascinuje. Celý jej profil, jej tvorba aj
komunikácia s ňou ohľadom tohto bola fantastická. A …
Erik Lakomý: Stretli ste sa aj s pani Annou?
Pavol Bartoš: Nie, nie, nie.
Viktor Blaha: Nie, iba len digitálne a poštou. Akože radi by sme…
Pavol Bartoš: Ale mohli by sme dať nejaký…
Viktor Blaha: Akože radi by sme…
Pavol Bartoš: Kľudne si ju zavolajte, jak vybudovať…
Viktor Blaha: Ja si myslím, že ona chce byť aj v takej anonymite.
Pavol Bartoš: Asi hej. Myslím, že ona je taký Banksy slovenský. (smiech)
Viktor Blaha: Presne tak. Je to tak, je to tak. Ale takže to je jediné, čo viem povedať. Určite
pokračujeme v tom, čo je rozbehnuté a nejaké nové veci.
Erik Lakomý: Dobre. Tak ja vám budem držať palce. Predpokladám, že aj pani Anna vám bude držať
palce. Verím tomu, že všetky spolupráce, ktoré máte naplánované, tak aj vyjdú. Mojimi dnešnými
hosťami boli Viktor Blaha a Pali Bartoš z firmy Bratiska. Díky moc, chalani.
Viktor Blaha: Ďakujeme za pozvanie.
Pavol Bartoš: Ďakujeme za pozvanie.
Erik Lakomý: A ak sa vám tento podcast páčil, neváhajte ho zdieľať. Takisto si neváhajte pozrieť
Bratisku, prípadne iné zaujímavé projekty, ktorým sa títo dvaja chalani venujú. Vy ste počúvali
sedemdesiatu tretiu epizódu podcastu NA ROVINU o podnikaní, ktorý prinášame v spolupráci
s PROSIGHT. A ja vám prajem už len krásny deň. Dopočutia.
